banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

CESTOU HRDINOV SNP – 2. Časť

 

Holubyho chata – Dubina – Troják – Mikulčin Vrch

 

Poloha: Bílé Karpaty – centrálna časť (Lopenická vrchovina).

 

Východiskový bod: Holubyho chata, parkovisko.

 

Cieľový bod: chata Valmont, zastávka ČSAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Holubyho chata – Veľká Javorina ¼ hod. – U Bětina Javora ½ hod. – Kamenná Bouda 1 hod. – Lesná ¼ hod. – Hrabina ½ hod. – Dubina ½ hod. – Březová ¾ hod. – Obecní háj 1 ¼ hod. – Lopeník ½ hod. – Troják ¼ hod. – chata Lopata ¼ hod. – Mikulčin Vrch ¼ hod. – chata Valmont ½ hod.

 

Spolu: 6 ¾ hod.

 

Prevýšenie: 440 m.

 

Náročnosť: Druhá časť trasy Cestou hrdinov SNP predstavuje stredne náročnú celodennú túru. Je pomerne dlhá, avšak s pomerne príjemným výškovým profilom, v ktorom klesania prevažujú nad stúpaniami. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Značkovanie je zreteľné a orientácia v teréne bezproblémová. Trasa sa viackrát pretína s verejnými cestnými komunikáciami umožňujúcimi predčasné ukončenie túry v obciach s autobusovým spojením. Cieľovým bodom je turistická chata Valmont v Mikulčinom Vrchu, v ktorej možno prenocovať a potom pokračovať Cestou hrdinov SNP do Trenčína.

 

Základná trasa: Túra sa začína pri Holubyho chate (915 m) pod vrcholom Veľkej Javoriny – miesta tradičného letného stretnutia Čechov a Slovákov. Hoci k telekomunikačnej veži na jej vrchole vedie spevnená cesta, my vystúpime lúčnym chodníkom po červenej turistickej značke (0701), ktorá označuje Cestu hrdinov SNP (E 8). Vyjdeme na rázcestie (960 m) pod vrcholom Veľkej Javoriny (970 m). Z najvyššieho vrchu Bielych Karpát je panoramatický výhľad. Od smerovníka stojaceho severozápadne od veže vedie na sever chodník pretínajúci horskú lúku. V lese naň nadväzuje lesná cesta, ktorá len veľmi mierne klesá k lokalite U Bětina Javora (825 m). Ani ďalší úsek nie je oveľa strmší, pretože vedie po najmiernejšej zo zostupných trás rozbiehajúcich sa z vrcholu Veľkej Javoriny na všetky svetové strany. Nižšie prídeme na širšiu spevnenú cestu, ktorou vedie aj zeleno značkovaná trasa náučného chodníka Javořinská (trasa č. 18). Pri rázcestí Kamenná Bouda (660 m), ku ktorému vedie aj žlto značkovaná turistická trasa, minieme parkovisko. O kúsok ďalej krátko odbočíme z turisticky značkovanej trasy doľava. Malebnou lúkou s osamelo rastúcimi stromami vystúpime na oblý odlesnený vrch Lesná (696 m) s krásnym výhľadom. Z vrcholu pohodlne pokračujeme po lúke, pričom sa držíme viac vpravo. Okraj lúky je oplotený, a tak sa späť na cestu dostaneme až v jej spodnom cípe. Spevnená cesta smeruje k rušnej asfaltovej ceste, ktorú prekročíme na rázcestí Hrabina (558 m) s autobusovou zastávkou. Lesná cesta na druhej strane asfaltovej cesty smeruje k rázcestiu Dubina (545 m), kde pretína ďalšiu asfaltovú cestu vedúcu od hlavnej cesty do Korytnej. Ďalší úsek trasy vedie otvorenou krajinou s krásnymi výhľadmi. Cesta sleduje oblý rozvodný chrbát medzi povodím Moravy (naľavo) a povodím Váhu (napravo). Záverečný úsek pred rázcestím Březová (585 m) vedie cez les. K rázcestiu sa zbiehajú asfaltové cesty z troch strán a okrem červenej značky ho pretína aj žlto značkovaná turistická trasa. Za rázcestím nasleduje mierne stúpanie najprv okrajom lúky a potom lesom. Klesať budeme až po schádzaní lúčnym svahom pod Holým vrchom (592 m). Na rázcestí Obecní háj (530 m) možno odbočiť doprava na žltú značku a zísť do kopaničiarskej obce Lopeník. Červená značka naďalej sleduje oblé rozvodie a prechádza lesom na asfaltovú cestu, na ktorej odbočíme doprava. O chvíľu prídeme na rázcestie Lopeník (570 m), z ktorého doľava odbočuje pomerne strmá vedľajšia cestná komunikácia, ktorá sa využíva ako spojka medzi Lopeníkom a Mikulčiným Vrchom. Z lúky, po ktorej stúpa, je nádherný výhľad na malebnú kopaničiarsku krajinu pod Veľkým Lopeníkom. Na rázcestí Troják (680 m) s autobusovou zastávkou sa dostaneme na asfaltovú cestu, ktorá slúži ako prístupová komunikácia do rekreačnej oblasti Mikulčin Vrch. Odbočíme doprava. Mierne stúpajúca cesta míňa viaceré rekreačné zariadenia vrátane turistickej chaty Lopata (750 m), poniže ktorej je lyžiarska zjazdová trať s vlekom. O kúsok ďalej sa nachádza zastávka ČSAD Mikulčin Vrch (780 m). V širšom okolí rovnomenného vrchu (798 m) stojí viacero rekreačných objektov, ako sú chaty, zjazdová trať a dva lyžiarske vleky. Ďalej sledujeme červené značky smerujúce popri asfaltovej ceste na juhovýchod. Cesta vedie približne v rovnakej nadmorskej výške po zalesnenom oblom chrbte na rázcestie Pod Vyškovcem (775 m), kde je informačný panel č. 9 náučného chodníka Okolo Hrozenka (trasa č. 23). Asi 200 m od rázcestia sa nachádza turistická chata Valmont (770 m), ktorá je ideálnym miestom na oddych, nocľah a regeneráciu síl na ďalšie putovanie Cestou hrdinov SNP.

 


Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Súťaž o najkrajšiu predzáhradku

Mesto Bánovce nad Bebravou vyhlásilo súťaž Najkrajšia predzáhradka pred bytovým domom.

Cieľom súťaže je skrášliť verejné priestranstvá pred bytovými domami kvetinovou výsadbou a zeleňou, podporiť a  vyzdvihnúť prácu občanov, ktorí dbajú o estetický vzhľad a čistotu svojho najbližšieho okolia, nakoľko svojimi aktivitami vytvárajú krajšie bývanie, aj  zdravšie životné prostredie v  meste. Súťaž je určená pre občanov, ktorí bývajú v bytových domoch na území mesta.

V  rámci nej sa počas úprav okolia bytových domov nesmú svojvoľne vysádzať ani presádzať stromy a  kry. Sadiť sa môžu iba kvety a bylinky. Rastliny nesmú byť invázne, tzn. nepôvodné, ktoré sa nekontrolovane šíria a vytláčajú pôvodné rastliny. Neodporúčame tiež vytváranie rôznych obrúb, ktoré by sťažovali kosenie trávnikov. Súťaž potrvá do 30. septembra 2017. Viac informácií na www.banovce.sk.

 

Autor: MsÚ 

Bánovské noviny č. 30 - 7. august 2017

Tip na výlet - CESTOU HRDINOV SNP 1.časť

Myjava – Čupec – Veľká Javorina

 

Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Javorinská hornatina), Myjavská pahorkatina – severná časť.

 

Východiskový bod: Myjava, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Holubyho chata, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Myjava – Sovinec 1 hod. – Horný výhon ¼ hod. – Jurášová ¾ hod. – Hrabina ½ hod. – Vrch Slobodných ½ hod. – Čupec 1 hod. – Dibrovov pomník ¼ hod. – Veľká Javorina 1 ¼ hod. – Holubyho chata ¼ hod.

 

Spolu: 5 ¾ hod.

 

Prevýšenie: 645 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná takmer celodenná túra s ľahkou orientáciou v teréne. Vedie sčasti po lesných cestách alebo chodníkoch a čiastočne po verejných cestných komunikáciách. Trasa v prvej časti oboznamuje s kopaničiarskym krajom a ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu a Biele Karpaty. V druhej časti treba absolvovať dlhé stúpanie lesom na hrebeň Bielych Karpát, po ktorom trasa vedie na ich najvyšší vrchol – Veľkú Javorinu.

 

Základná trasa: Začneme v centre mesta Myjava pri autobusovej stanici pri ústrednej turistickej orientačnej tabuli (325 m). Po celej trase nás budú sprevádzať červené turistické značky, ktoré lemujú Cestu hrdinov SNP (0701). Z centra Myjavy sa vyberieme hlavnou ulicou severovýchodným smerom ku kruhovému objazdu, na ktorom sa križuje červeno a žlto značkovaná trasa. Ocitneme sa pred Múzeom Slovenských národných rád, ktoré otvorili v roku 1968 po rekonštrukcii pôvodného domu pani Kolényovej a prístavbe moderného pavilónu. V roku 1848 tu zasadala novozriadená Slovenská národná rada, uskutočnilo sa prvé národné zhromaždenie a vypuklo prvé národné povstanie Slovákov v boji proti rakúsko – uhorskej monarchii. Na kruhovom objazde pokračujeme vpravo po červenej značke. Prejdeme popod železničný podjazd a vystúpime mierne do kopca popri asfaltovej ceste. Po ľavej strane minieme parkovisko autobusov SAD a vyjdeme z mesta. Na najbližšom rázcestí stojí smerovník Sovinec (400 m). O chvíľu sa ocitneme v rovnomennej miestnej časti obce Poriadie. Prejdeme cez osadu a na najbližšej križovatke pokračujeme priamym smerom do osady Horný výhon (420 m). Po červenej značke prejdeme osadou a asfaltovou cestou prídeme do lokality Uhliská. Na križovatke si vyberieme nespevnenú cestu, ktorá v priamom smere vchádza do lesa. Lesnou cestou sa onedlho dostaneme na poľanu Jurášová (520 m), na ktorú vedie z Poriadia aj lesná asfaltová cesta. Všímame si červené značky, ktoré vedú lesnou cestou vľavo od asfaltovej cesty severným smerom cez lokalitu Furmanec. Onedlho sa opäť dostaneme na lesnú asfaltovú cestu, po ktorej prídeme k smerovníku Hrabina (550 m), pod ktorým sa nachádza zimné rekreačné stredisko s lyžiarskym vlekom, lyžiarskou školou a ubytovacími a stravovacími zariadeniami. Pokračujeme severným smerom stále po červenej značke. Onedlho prekrížime asfaltovú cestu a štrkovou cestou vystúpime najskôr rúbaniskom a potom úzkym lesným chodníkom, ktorý smeruje na Vrch Slobodných (687 m). Stúpanie pokračuje lesom po červeno značkovanej Ceste hrdinov SNP na vrch Čupec (819 m), z ktorého pohodlne lesnou cestou zídeme k Dibrovovmu pomníku (775 m). Pamätník postavili na počesť I. D. Dibrova, veliteľa 2. Stalinovej partizánskej brigády, ktorý na tomto mieste zahynul v roku 1944 počas druhej svetovej vojny. Česko- slovenskou štátnou hranicou vedúcou rovnobežne s červeno značkovanou trasou krátko vystúpime na Durdu a pohodlnou lesnou cestou prídeme na križovatku so spevnenou cestou vedúcou z moravskej strany k Holubyho chate. Popri železných zábranách prejdeme cez cestu do lesa a strmo stúpajúcim chodníkom vystúpime na zatrávnené svahy Veľkej Javoriny. Povedľa hraničných kameňov prídeme na hrebeň so smerovníkom, pri ktorom stojí Vavrouškova mohyla. Postavili ju v roku 1998 na pamiatku Josefa Vavrouška (1944 – 1995), známeho českého ochrancu prírody a propagátora myšlienok trvalo udržateľného rozvoja a česko – slovenskej vzájomnosti. Každoročne na Nový rok sa k nej z moravskej Květnej, miestnej časti obce Strání, organizujú turistické výstupy na uctenie pamiatky človeka, ktorý aj s dcérou tragicky zahynul v Západných Tatrách. Vedľa mohyly stojí aj Kameň česko- slovenského bratstva postavený v roku 1990. Od neho je len kúsok na vrchol Veľkej Javoriny (970 m) s telekomunikačnou vežou. Po krátkom odpočinku sprevádzanom nádhernými pohľadmi predovšetkým na moravskú stranu nás čaká už len mierne klesanie k Holubyho chate (915 m), cieľa prvej časti putovania po slovensko – moravskom pomedzí. 

 


Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Tip na výlet - NA BRADLO

 

Myjava – Bradlo – Myjava

 

Poloha: Myjavská pahorkatina – južná časť.

 

Východiskový a cieľový bod: Myjava, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Myjava – Polianka 1 hod. – Jandova dolina ¾ hod. – Bradlo ¾ hod. – Chrbát Bradla ½ hod. – Dlhý vŕšok ½ hod. – Podlipovec ¼ hod. – Havlová ½ hod. – Polianka ¼ hod. – Myjava 1 hod.

 

Spolu: 5 ½ hod.

 

Prevýšenie: 233 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná viac ako poldenná túra. Sčasti vedie po lesných a poľných cestách, menej po frekventovaných verejných cestných komunikáciách. Orientácia v teréne je jednoduchá a nenáročná. Na viacerých miestach ponúka nádherné výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele a Malé Karpaty. Výlet možno v prípade potreby ukončiť skôr v niektorej zo samôt s autobusovým spojením s Myjavou.

 

Základná trasa: Východiskovým bodom túry je autobusová stanica v meste Myjava (325 m). Začiatok je totožný s trasou č. 12. Po modrej (2413) a červenej (0701) turistickej značke sa vydáme na južný okraj mesta. Červeno značkovaný úsek je súčasťou diaľkovej turistickej trasy Cesta hrdinov SNP a zároveň súčasťou Štefánikovej magistrály. Po Námestí M. R. Štefánika sa dostaneme k smerovníku pri moste ponad rieku Myjava. Modrá trasa odbočuje doprava, my pokračujeme po červenej značke. Po ulici Pažitie sa dostaneme na širokú výpadovku do Brezovej pod Bradlom. Pri benzínovom čerpadle odbočíme doľava na Tehelnú ulicu. Na jej konci obídeme tehelňu a miernym stúpaním poliami vyjdeme na široký chrbát. Poľná cesta smeruje k hradskej, na ktorú sa napojíme pred prvými domami Polianky. Po neveľmi frekventovanej komunikácii pôjdeme len kúsok a pri smerovníku v strede obce Polianka (420 m) opustíme hradskú a odbočíme doprava. Bočná ulica nás privedie k domom na okraji dediny, kde na ňu nadväzuje široká spevnená poľná cesta. Mierne vystúpime k okraju lesa a o chvíľu na južnom horizonte uvidíme vrch Bradlo. Po krátkom lesnom úseku zídeme lúčnou dolinou k osamelej stavbe. Od nej pokračujeme na dno hlavnej doliny. V osade Jandova dolina (310 m) sa dostaneme na hradskú spájajúcu Priepastné s Brezovou pod Bradlom. Vydáme sa po nej smerom na východ, avšak hneď pri prvej odbočke odbočíme doprava. Bočná cesta vedie po moste cez potok k domom kopaníc. Naprieč lúkou sa po spádnici dostaneme k lesu a opustenému kameňolomu. Jeho skalnú stenu obídeme sprava a vystúpime do lesa. Prejdeme ponad veľké výmole a prekrížime lesnú asfaltovú cestu. Vyjdeme na lúku s výhľadom na Bradlo. V ľavom rohu lúky opäť prídeme k asfaltovej ceste, avšak pokračujeme po nespevnenej ceste na lúku, ktorá sa v zime využíva ako lyžiarska zjazdová trať. Lúkou vystúpime naprieč a za prekrížením s lyžiarskym vlekom uvidíme turistickú chatu Bradlo, v ktorej sa možno občerstviť. Od chaty vedie betónový chodník so schodíkmi na parkovisko pod vrcholom Bradla. Od smerovníka pri parkovisku sledujeme zelené turistické značky. Pohodlne vystúpime po brizolitom vysypanom chodníku k pomníku na vrchole Bradla (543 m), ktorý je najvyšším vrchom Myjavskej pahorkatiny. Monumentálnu mohylu z bieleho spišského travertínu postavili v roku 1928 podľa projektu D. Jurkoviča. Pri mohyle sa organizujú zhromaždenia na počesť generála Milana Rastislava Štefánika (1880 – 1919), jedného zo zakladateľov Československej republiky. Z vrcholu Bradla vidieť nielen malebnú kopaničiarsku krajinu, ale aj Štefánikove rodné Košariská. Najlepší výhľad na obec je z juhovýchodného rohu pamätného miesta. Po prehliadke mohyly pokračujeme po zelenej značke východným smerom. Cesta prechádza takmer bez straty výšky na lúku. Za ňou je profil cesty strmší. Lesom klesneme na čistinku, kde doprava odbočuje úzky chodník. Sledujeme významové značky a vystúpime na skalku s dreveným dvojkrížom, odkiaľ sa otvára krásny výhľad na Košariská. Po rovnakej trase sa vrátime na rázcestie na čistinke a pokračujeme po lesnej ceste smerom na východ. Na rázcestí Chrbát Bradla (420 m) odbočuje doprava žlto značkovaný chodník, my však naďalej sledujeme zelené značky. Okrajom lúky sa miernym stúpaním dostaneme na oblý Zadný vŕšok (475 m). Na pohodlný zostup využijeme úzku asfaltovú cestu smerujúcu k hradskej spájajúcej Košariská a Priepasné. Z miesta pod Širokým bradlom (491 m) je krásny výhľad. Nie veľmi frekventovanou hradskou zostúpime do jednej z osád kopaničiarskej obce Priepasné. Za zákrutou leží rázcestie Dlhý vŕšok (430 m), na ktorom opustíme zelenú značku a odbočením doľava sa vydáme na žltú trasu (8145). Lesná cesta schádza k osade Potúčkovci, od ktorej pokračujeme po asfaltovej ceste vedúcej okrajom lesa. Na križovatke v osade Podlipovec (360 m) pokračujeme severným smerom k osade Havlová (350 m). Tu sa napojíme na hlavnú cestu, ktorá smeruje do stredu kopaničiarskej obce Polianka. Pokračujeme úsekom, ktorý sme absolvovali na začiatku túry. Po červenej značke sa popri tehelni vrátime do cieľa výletu pri autobusovej stanici v meste Myjava (325 m).

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Nachádzaš sa tu: Domov