Fotoklub Rokoš v celoslovenskej súťaži
V piatok 10. novembra 2017 sa v piestoroch Žilinského samosprávneho kraja konala vernisáž výstavy súťaže Petzvalov mapový okruh fotoklubov.
Systém súťaže je založený na tom, že amatérski fotogra združení vo fotoklube vytvoria kolekciu z pätnástich fotografií- mapu – a tá putuje z klubu do klubu, kde ju hodnotia členovia súťažiacich klubov. Po skončení sa body sčítajú a vyhráva fotoklub, ktorý získa najviac bodov. Rovnako sa vyhodnocujú aj fotografie. V XXIII. ročníku súťažilo 15 slovenských fotoklubov a 225 fotografií od 139 autorov. Bánovský Fotoklub Rokoš, ktorý pôsobí pri Mestskom kultúrnom stredisku a aktuálne združuje 14 členov, obsadil spomedzi pätnástich súťažiacich fotoklubov pekné šieste miesto.
Na prvom mieste skončil fotoklub GAMA zo Žiliny, ocenený medailou od Slovenského zväzu fotografov, druhé miesto patrí fotoklubu HEXAGON z Nových Zámkov a tretie fotoklubu GRANUS Podbrezová. Z 225 fotografií získala najvyšší počet bodov a medailu Slovenskej federácie fotografov, ktorú odovzdal jej predseda Ľubomír Lošonský, fotografa Lofoty od Borisa Kopaja z fotoklubu HEXAGON Nové Zámky. Druhá najlepšia fotografia Oravská Auróra je od žilinského fotografa Miroslava Pfliegla z fotoklubu GAMA. Autorom tretej najlepšej fotografie Airshow je Drahomír Grábis z fotoklubu AMFO Zvolen. Najlepšie umiestnenie člena bánovského fotoklubu medzi jednotlivými fotografiami získali fotografie Tomáša Pauleho s názvami Spiaca krása a Heksenšús, ktoré skončili na 15. a 16. mieste. Výstavu najzaujímavejších fotografií z tohtoročnej súťaže Petzvalov mapový okruh fotoklubov si môže široká verejnosť pozrieť vo foyeri Úradu Žilinského samosprávneho kraja do 30. novembra 2017 každý pracovný deň od 8. do 16. hodiny.
Zdroj - Bánovské noviny č. 45 - 20 november 2017
Zuzana Janáčová, MsKS
Okolím Bojkovíc
Bojkovice – Nový Světlov – Skalky – Komňa
Poloha: Bílé Karpaty – centrálna časť (Lopenícka hornatina).
Východiskový bod: Bojkovice, zastávka ČSAD, stanica ČD, parkovisko.
Cieľový bod: Komňa, zastávka ČSAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Bojkovice – Nový Světlov ¼ hod. – Valy 1 hod. – Modrá voda ½ hod. – Komňa ½ hod.
Spolu: 2 ½ hod.
Prevýšenie: 190 m.
Náročnosť: Nenáročná menej ako poldenná túra zameraná na kultúrno – historické pamiatky moravskej časti Bielych Karpát. Výlet sa začína návštevou romantického zámku Nový Světlov a končí v Komni, rodisku J. A. Komenského, kde sa možno oboznámiť s jeho životom a dielom. Krátke úseky trasy vedú po verejných cestných komunikáciách. Turistické značkovanie je prehľadné. Na rázcestí poniže zámku Nový Světlov treba opatrne prechádzať po krátkom úseku rušnej cestnej komunikácie.
Základná trasa: Na výlet sa vydáme z malebného mestečka Bojkovice (280 m). Trasa sa začína v centre pri obchodnom dome. Po zelenej turistickej značke vykročíme smerom na západ. Pri železničnej stanici opustíme rušnú ulicu a po strmom lesnom chodníku vystúpime na vyvýšeninu, na ktorej stojí zámok Nový Světlov (320 m). V 15. storočí bol gotickou pevnosťou, v roku 1576 ho prestavali do renesančnej podoby. Názov bývalého hradu pochádza od strážnej, resp. signalizačnej funkcie, pretože z neho pomocou ohňových svetiel oznamovali prichádzajúce nebezpečenstvo. Súčasnú romantickú podobu v štýle tzv. tudorovskej gotiky zámok nadobudol v polovici 19. storočia. Sídli v ňom múzeum s vlastivednými zbierkami okolitého regiónu. Typickú siluetu zámku tvorí veža, z ktorej je nádherný výhľad na Biele Karpaty s Veľkou Javorinou. Zo zámockého areálu s anglickým parkom a množstvom starých dubov vyjdeme bránou, od ktorej vedie priama cesta smerom na juh. Popri hoteli a tenisových kurtoch sa dostaneme na asfaltovú cestu spájajúcu Bojkovice s Komňou, z ktorej pochádza jedna vetva rodu Komenských. Jeho najvýznamnejším príslušníkom bol „učiteľ národov“ Jan Amos Komenský. Pomerne rušnú cestu po niekoľkých metroch opustíme odbočením doprava na lesnú cestu, po ktorej budeme zväčša mierne stúpať po zalesnenom hrebeni. Len miestami sa pred nami objavia lúky poskytujúce obmedzené výhľady do okolia. Prvou výraznejšou vyvýšeninou na trase sú Valy (470 m). Ich oblý vrchol obídeme zľava. Z Valov klesneme na lúku, za ktorou profil túry opäť stúpa na rázcestie Modrá voda (440 m). Túto lokalitu pomenovali podľa jazierka v neďalekom opustenom kameňolome. Na rázcestí sa na našu trasu pripája žltá turistická značka vychádzajúca z Komne, ktorá je cieľom výletu. Spomínaný lom s jazierkom leží napravo od cesty, ktorá čoskoro vychádza z lesa do otvorenej krajiny s výhľadmi. Poľnou cestou pohodlne prídeme do obce Komňa (350 m). pekný výlet a nenáročnú prechádzku zavŕšime návštevou stálej expozície venovanej J. A. Komenskému (1592 – 1670) – humanistickému filozofovi, spisovateľovi a reformátorovi školstva. Pôvodne bol učiteľom, neskôr kazateľom a posledným biskupom Jednoty bratskej. Od roku 1628 žil v exile. Považuje sa za zakladateľa modernej pedagogiky a tvorcu jej princípov. Pochovaný ja v Naardene v Holandsku. Expozícia pripomínajúca jeho život a dielo je umiestnená v historickej sýpke. Do Bojkovíc sa môžeme vrátiť autobusom alebo pešo po menej frekventovanej asfaltovej ceste.
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
Prvé múzeum na území mesta
Múzeum Partizánskej brigády Jana Žižku, ktoré bolo tri roky umiestnené v samostatnej budove na Jankovom vŕšku, na jeseň tohto roku našlo vhodné priestory v Bánovciach nad Bebravou. Stalo sa tak prvým múzeom na pôde nášho mesta.
Pozvanie na slávnostné znovuotvorenie prijali poslanec Národnej rady SR Ľubomír Želiezka, poslanec NR SR a predseda TSK Jaroslav Baška, poslankyne TSK Zuzana Máčeková, Rudolfa Novotná a Mária Hajšová, primátor mesta Marián Chovanec, prednosta Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou Michal Kapuš a ďalší hostia, vrátane členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov z Bánovského okresu, ale aj z Trenčína a Nového Mesta nad Váhom. Prítomných privítal Ján Holička, predseda Oblastného výboru SZPB v Trenčíne, a Elena Peťovská, predsedníčka ZO SZPB v Bánovciach nad Bebravou, ktorí sa o vznik, prevádzku a následne presťahovanie múzea zaslúžili najviac. Predovšetkým poďakovali za pomoc a podporu, ktorej sa im dostalo tak zo strany TSK, ktorý je majiteľom objektu, ale aj zo strany mesta a okresu. Česť prestrihnúť pásku dostali dvaja účastníci Slovenského národného povstania žijúci v Bánovciach nad Bebravou Viera Šagátová a Ernest Janeček. Primátor Marián Chovanec vo svojom príhovore vyzdvihol fakt, že mesto má na svojej pôde prvé múzeum a okrem iného vyzval učiteľov a rodičov, aby sem priviedli deti čo najskôr.
Informoval prítomných, že objekt bývalého učilišťa, kde sa múzeum nachádza, ponúkol kraj mestu na predaj, ale všetko je len v štádiu rokovania. Múzeum sa konkrétne nachádza na prízemí bývalého učilišťa Zornice stojaceho na križovatke Partizánskej a Ulice A. Hlinku, ktoré sa viac ako desať rokov nepoužíva. Expozícia múzea prináša informácie slovom i obrazom o protifašistickom odboji a príprave SNP, o samotnom vzniku Partizánskej brigády Jana Žižku v našich horách nad Uhrovcom, o revolučných národných výboroch v našom okrese, o pomoci tunajších obyvateľov partizánom, o vypálených obciach v Uhrovskej doline a inde, atď. Návštevníci tu nájdu zoznamy asi 350 partizánov a padlých, niektorých aj s fotografiami. Začiatkom roka 1944 mal partizánsky oddiel viac ako tridsať vyzbrojených bojovníkov. Tábor v doline Valovce pod Jankovym vŕškom sa z dôvodov utajenia často menil. Na jeseň 13. septembra 1944 prišla do Uhrovca pomerne silná skupina partizánov – para- šutistov na čele s Teodorom Polom, ktorý sa stal veliteľom brigády. Partizánska brigáda Jana Žižku mala spočiatku 900 partizánov, neskôr sa ich počet zvýšil na 1600. Štáb brigády tvorili príslušníci slovenskej, českej a ruskej národnosti. Nové múzeum bolo zriadené a otvorené na Jankovom vŕšku na základe úspešného cezhraničného projektu v júni 2014. Projekt múzea bol fi nancovaný z viacerých fondov – z Programu cezhraničnej spolupráce SR a ČR, Európskeho fondu regionálneho rozvoja Spoločne bez hraníc, Fondu mikroregiónov a TSK. Záujemcovia o návštevu múzea môžu kontaktovať Emíliu Peťovskú na č.t. 0902 255 215.
Text a foto: Alena Borszéková
Zdroj: Bánovské noviny č. 43 - 6. november 2017
OKOLÍM KOMNE
Komňa – Nový Dvúr – Bojkovice
Poloha: Bílé Karpaty – centrálna časť (Lopenícka hornatina).
Východiskový bod: Komňa, zastávka ČSAD, parkovisko.
Cieľový bod: Bojkovice, zastávka ČSAD, stanica ČD, parkovisko.
Časový rozvrh: Komňa – Modrá voda ½ hod. – Pod Bučníkem ½ hod. – Nový Dvúr ½ hod. – Bzová 1 hod. – Pod Lokovem ½ hod. – Krhov 1hod. – Bojkovice 1 hod.
Spolu: 5 hod.
Prevýšenie: 440 m.
Náročnosť: Nenáročná poldenná túra. Predstavuje typickú flyšovú krajinu Bielych Karpát. Z krajinárskeho hľadiska je pestrá, prechádza lesnými úsekmi i lúkami s výhľadom. Krátke časti trasy vedú po verejných cestných komunikáciách. Najmä v okolí Nového Dvora treba dávať väčší pozor na rušnú premávku vozidiel vrátane kamiónov. Na rázcestiach lesných ciest treba pozorne sledovať turistické značky. Možnosť občerstvenia ponúka motorest Rasová na križovatke Nový Dvúr.
Základná trasa: Začneme v centre obce Komňa (350 m), z ktorej pochádza jedna vetva rodu Komenských. Jeho najvýznamnejším príslušníkom bol „učiteľ národov“ Jan Amos Komenský, ktorého život a dielo pripomína expozícia v upravenej sýpke. Dedinu opustíme po žlto značkovanej poľnej ceste, ktorá vychádza z obce severozápadným smerom a oblúkom smeruje do malej doliny. Po vkročení do lesa sa dostaneme do blízkosti lokality Modrá voda – lom, ktorú pomenovali podľa jazierka v neďalekom opustenom kameňolome. Odtiaľ je len kúsok na rázcestie Modrá voda (440 m), ktorým okrem žltej prechádza aj zelená turistická trasa. Vydáme sa po nej smerom doľava. Žltá trasa opúšťa zelenú značku na ďalšom rázcestí, kde odbočuje doprava. My zostaneme na zelenej značke vedúcej po oblom chrbte. V lese sú po ľavej strane ukryté nepatrné zvyšky starého hrádku Zubačov, ktorý je opustený od 16. storočia. Na opačnej strane cesty sa krajina otvára a ponad lúku vidieť masív Veľkého Lopeníka. Kúsok za smerovníkom Pod Bučníkem (470 m) leží na východnom svahuchrbta andezitový kameňolom ( mimo turistického chodníka). Je jednou z pozoruhodných geologických lokalít tejto časti Bílých Karpát, kde sa v treťohorách aktivovala sopečná činnosť. Lom priťahuje záujem zberateľov minerálov. Prvý úsek túry sa končí na rušnej cestnej komunikácii. Asi po 1 km sa popri ceste dostaneme k motorestu Rasová na križovatke Nový Dvúr (525 m). Jediné miesto na trase, v ktorom sa možno občerstviť, pomenovali podľa neďalekého zatopeného kameňolomu Rasová. Stále jazierko so vzácnou faunou je chránené ako prírodná pamiatka. Od lokality Nový Dvúr pôjdeme po rušnej ceste asi 3 km. Povedú nás červené turistické značky. V úsekoch, kde je to možné, využijeme paralelné lesné cesty, najprv po pravej, neskôr po ľavej strane. Na lúkach vľavo sa otvára široký výhľad do krajiny okolo Bojkovíc. Na začiatku dlhej zákruty opustíme nepríjemnú hlučnú cestu a pokračujeme po pokojnejších vedľajších cestných komunikáciách. Lesná cesta sa vyhýba plochej vyvýšenine Šiškové (587 m) a smeruje na rázcestie Bzová (568 m) s autobusovou zastávkou. Cesta vľavo klesá do obce Bzová. My si zvolíme cestu v priamom smere, ktorá vedie do Žítkovej. Asi po 1 km z nej odbočíme doľava na cestu vedúcu po okraji lesa, ktorá sa neskôr v pravom uhle zatáča na východ a mierne stúpa lesom. V skladbe lesa prevažujú vysoké smreky. Pre vetvenie lesných ciest pozorne sledujeme turistické značky. Na zalesnenom vrchu Lokov stál podľa povesti hrad, ktorý sa údajne prepadol pod zem. V smrečine na severnom svahu kopca sa nachádza rázcestie Pod Lokovem (710 m), ktoré je najvyšším bodom trasy. Zmeníme farbu turistických značiek a namiesto červenej značky sledujeme modré turistické značky. V prvom úseku klesneme po lesnej ceste k okraju lesa. Odbočka na cestu doľava vedie ku kameňolomu, ktorý začlenili do trasy bývalého náučného chodníka Moravské Kopanice (trasa č. 24). Keď opustíme lesný porast pod vrchom Lokov, pokračujeme po mierne klesajúcej poľnej ceste. Na lúke sa pred nami otvoria široké výhľady smerom na sever. Pri osamelom dome sa kamenistá cesta mení na asfaltovú. Mieri do Krhova (350 m), ktorý bol kedysi samostatnou obcou. Dnes je administratívnou súčasťou Bojkovíc. Záverečný úsek túry vedie po menej frekventovanej asfaltovej ceste. Ulica, ktorá na ňu nadväzuje, smeruje priamo na križovatku pri obchodnom dome v strede mesta Bojkovice (280 m).
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
