NA VEĽKÚ JAVORINU A DO STAREJ TUREJ
Lubina – Veľká Javorina – Stará Turá
Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Javorinská hornatina), Myjavská pahorkatina – východná časť.
Východiskový bod: Lubina, zastávka SAD, parkovisko.
Cieľový bod: Stará Turá, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Lubina – Roh 1 hod. – Cetuna ¾ hod. – Harušťákovci ¾ hod. – poľovnícka chata ¾ hod. – Holubyho chata ½ hod. – Veľká Javorina ¼ hod. – Holubyho chata ¼ hod. – Miškech-salaš 1 ¼ hod. – Trávniky 1 ¼ hod. – Stará Turá ¾ hod.
Spolu: 7 ½ hod.
Prevýšenie: 697 m.
Náročnosť: Náročná celodenná túra s ľahkou orientáciou v teréne. Vedie po lesných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Trasa v prvej časti oboznamuje s kopaničiarskym krajom a ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Malé a Biele Karpaty. V druhej časti treba absolvovať dlhé stúpanie lesom na hrebeň Bielych Karpát, po ktorom vedie na ich najvyšší vrchol – Veľkú Javorinu. Tretiu časť tvorí pohodlný zostup krajinársky malebnými kopanicami sprevádzaný panoramatickými výhľadmi.
Základná trasa: Začneme v centre obce Lubina (273 m) pri autobusovej zastávke. Tu sa končí zeleno značkovaná trasa spájajúca Lubinu s Čachtickým hradom a začína sa modro značkovaná trasa (2416, nazýva sa aj Chodník Miloša Uhra), ktorá smeruje na Veľkú Javorinu. Po modrej značke sa vydáme okolo hostinca U Čierneho Adama k obecnému úradu, neďaleko ktorého sa nachádza Lubinské múzeum s pamätnými izbami S. Štúra (otca Ľ. Štúra a učiteľa F. Palackého) a J. Ľ. Holubyho, popredného botanika.
Modré značky nás povedú na koniec obce. Na najbližšom rázcestí odbočíme doprava. Pôjdeme popri ceste vedúcej do Hrabového a asi po 200 m opustíme asfaltovú cestu a odbočíme vľavo na chodník smerujúci do lesa. Najskôr pôjdeme okrajom lesa a lúk, neskôr odbočíme vľavo hlbšie do lesa. Čaká nás pomerne strmé stúpanie lesným chodníkom na vrchol Rohu (487 m). Stojí tu pamätník venovaný I. D. Dibrovovi, veliteľovi 2. Stalinovej partizánskej brigády, a M. Uhrovi, jeho zástupcovi, a ďalším partizánom, ktorí na tomto mieste zahynuli počas druhej svetovej vojny. Hoci výhľad z Rohu nie je pre rozrastajúce sa dreviny taký impozantný ako pred niekoľkými desaťročiami, aj tak poskytuje pekný pohľad na Malé Karpaty a Čachtický hrad. Výhľad na severnú stranu je celkom zarastený, a tak dominantu Bielych Karpát – Veľkú Javorinu, možno obdivovať až po zostupe k ranču Javorina.
Modré značky smerujú okrajom lesa (sú identické so značkami jazdeckého chodníka) a neskôr cez les klesajú k prvým domom osady Cetuna (365 m). Popri zvonici zídeme na hlavnú cestu smerujúcu do Bziniec pod Javorinou. Odbočíme doľava a po niekoľkých metroch sa môžeme občerstviť v štýlovej reštaurácii Country Saloon. Od nej pokračujeme niekoľko metrov západným smerom po asfaltovej ceste, z ktorej za zákrutou odbočíme doprava. Po spevnenej ceste mierne vystúpime okolo vodného zdroja. Prejdeme cez samoty Gašparíkovci a Harušťákovci (500 m) a vyjdeme na asfaltovú cestu smerujúcu na Veľkú Javorinu. Modro značkovaný chodník vedie do kopca vľavo od nej. Neskôr nás modrá značka popri ceste privedie k poľovníckej chate (750 m), za ktorou odbočíme vpravo do lesa. Pokračujeme v stúpaní lesom a rúbaniskom k parkovisku pri Holubyho chate (915 m), v ktorej sa možno po náročnom výstupe občerstviť. Po modrej a červenej značke o chvíľu prídeme na vrchol Veľkej Javoriny (970 m) s telekomunikačnou vežou, z ktorého je nádherný výhľad na moravskú i slovenskú stranu. Popri hraničných kameňoch môžeme zájsť k Vavrouškovej mohyle, ktorú postavili v roku 1998 na pamiatku Josefa Vavrouška (1944-1995), známeho českého ochrancu prírody a propagátora myšlienok trvalo udržateľného rozvoja a česko-slovenskej vzájomnosti. Vedľa mohyly stojí Kameň česko-slovenského bratstva postavený v roku 1990.
Od neho sa vrátime k Holubyho chate (915 m), od ktorej zídeme po asfaltovej ceste juhozápadným smerom. Sledujeme žlté značky (8112). V lokalite Kachľové grúne (840 m) odbočíme z asfaltovej cesty do lesa na lesnú cestu, po ktorej zídeme k prvým domom osady Súš. Pokračujeme spevnenou cestou povedľa viacerých samostatne stojacich domov, až prídeme k smerovníku Miškech-salaš (600 m). Od neho sa vydáme okrajom polí a lúk k neďalekému lesu. Očarí nás prekrásna panoráma kopaničiarskeho kraja, ktorej pri spätnom pohľade dominuje silueta Veľkej Javoriny. Pôjdeme pohodlne lesnou cestou, ktorá neskôr klesá rúbaniskom k prvým domom osady Trávniky (300 m). Značky nás povedú lúkou do centra osady. Minieme požiarnu zbrojnicu a prídeme na rázcestie so smerovníkom (325 m) umiestneným na stĺpe pri autobusovej zastávke. Odbočíme doľava na asfaltovú cestu, ktorá nás privedie do mesta Stará Turá (279 m).
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
Nové zaujímavé projekty
Na pôde Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja sa koncom augusta uskutočnilo stretnutie delegácie TSK na čele so županom Jaroslavom Baškom a delegácie zo Zlínskeho kraja na čele s hejtmanom Jiřím Čunekom.
Projekty medzi TSK a Zlínskym krajom budú pokračovať aj v novom programovom období do roku 2020. Spočiatku neformálna kooperácia medzi oboma krajmi vyústila napokon v roku 2003 do dohody o spolupráci medzi Tren- čianskym samosprávnym krajom a Zlínskym krajom. Jej hlavnými oblasťami sa stal regionálny rozvoj, cezhraničná spolupráca, realizácia spoločného cestného prepojenia, kultúra či cestovný ruch. Aktívne spolupracovať moh li kraje aj vďaka Programu cezhraničnej spolupráce 2004-2006 a 2007-2013. Z neho sa za tieto dve programové obdobia zrealizovalo 83 projektov a 167 mikroprojektov. Projekty medzi TSK a Zlínskym krajom budú pokračovať aj v novom programovom období 2014-2020. V ňom už bol TSK okrem iného schválený spoločný projekt s mestom Brumov – Bylnice pod názvom „Na bicykli po stopách histórie“. Ten okrem prepojenia dvoch významných kultúrnych pamiatok, Trenčianskeho hradu a hradu Brumov (ČR), prinesie aj možnosť cyklistického vyžitia pre rodiny s deťmi. „Na cyklotrasu sme už dostali právoplatné stavebné rozhodnutie, a tak pevne verím, že na jeseň tohto roku budeme môcť začať s jej realizáciou,“ uviedol trenčiansky župan Jaroslav Baška. Členom zlínskej delegácie bol predstavený aj environmentálne ladený projekt TSK s názvom „Zelená župa“, ktorý má prispieť k zvýšeniu environmentálneho povedomia obyvateľov kraja. Stretnutie sa nieslo aj v duchu prezentácie turistického potenciálu oboch krajov. Výkonná riaditeľka krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Trenčín región Eva Frývaldská prítomných oboznámila s činnosťou KOCR a priblížila aj spoluprácu s Centrálou cestovního ruchu Východní Moravy na zlínskej strane. „V rámci zahraničnej spolupráce Interreg V – A sme získali nancie na realizáciu projektu Národné kultúrne dedičstvo.
V rámci tohto projektu, ktorý bude trvať dva roky a má celkový objem nancií 246 tisíc eur, chceme zmapovať národné kultúrne pamiatky na našej strane Trenčianskeho kraja a na zlínskej strane,“ priblížila spoločný projekt Eva Frývaldská. Jeho cieľom je prepojenie obcí a miest Trenčianskeho a Zlínskeho kraja. Po zmapovaní kultúrnych pamiatok na oboch stranách hranice sa vydá brožúrka s odporúčaniami na tipy pre turistov. Okrem toho sa v rámci marketingovej podpory zorganizuje aj niekoľko študijných návštev českých starostov a správcov kultúrnych pamiatok, aby si s kolegami na slovenskej strane vymenili skúsenosti a know- -how. Pripravovaným spoločným projektom, ktorý prekročí hranice Zlínskeho a Trenčianskeho kraja, bude Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda. Pútnická cesta v slovensko-českom pohraničí spojí miesta a významné pamiatky spojené so sv. Cyrilom a Metodom. Prostriedky na vyznačenie tejto významnej cesty, zatiaľ na území Česka a Slovenska, plánujú kraje získať z eurofondov a Programu cezhraničnej spolupráce. Cieľ cesty pritom nebude končiť len na území Slovenska a Česka, ale má sa posunúť smerom na juh do Ríma a zahrnúť tak aj ďalšie lokality viažuce sa k životu sv. Cyrila a Metoda.
Tlačená správa TSK (krátená)
CESTOU HRDINOV SNP – 3. časť
Mikulčin Vrch – Machnáč – Sokolí kameň – Drietoma – Trenčín
Poloha: Biele Karpaty – centrálna časť (Súčanská vrchovina a Bošácke bradlá), Považské Podolie – západná časť.
Východiskový bod: Mikulčin Vrch, zastávka ČSAD, parkovisko.
Cieľový bod: Trenčín, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Mikulčin Vrch – Pod Vyškovcem ½ hod. – Vyškovec-Hřibovňa ¼ hod. – Kykula ¼ hod. – Pod Machnáčom 1 hod. – Hulvákovci ¼ hod. – Sokolí kameň 1 hod. – Pod Sokolím kameňom ¼ hod. – Pod Ihriskami ¼ hod. – Drietoma 1 ½ hod. – Zlatovce 1 ¾ hod. – Trenčín ¾ hod.
Spolu: 7 ¾ hod.
Prevýšenie: 574 m.
Náročnosť: Tretia časť trasy Cestou hrdinov SNP predstavuje celodennú stredne namáhavú túru. Jej náročnosť nie je daná pomerne veľkým výškovým rozdielom (na trase výrazne prevažujú klesania), ale skôr dĺžkou. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Turistické značkovanie je zväčša zreteľné a dobre viditeľné, iba v okolí Sokolieho kameňa sa reálna trasa turistického chodníka nezhoduje so stavom zakresleným v odporúčanej turistickej mape. Záverečný úsek vedie urbanizovanou krajinou na predmestí a v centre Trenčína.
Základná trasa: Pre turistov, ktorí nechcú zdolať trasu Cestou hrdinov SNP vcelku, ale po jednotlivých častiach, je najlepším východiskovým bodom túry rekreačná oblasť Mikulčin Vrch (780 m) ležiaca na moravskej strane Bielych Karpát. Je najvyšším bodom na trase. Od autobusovej zastávky na rázcestí cesty vedúcej k chatám sa vydáme po asfaltovej ceste smerom na východ. Po celej trase budeme sledovať červené turistické značky (0701), ktorými je označená diaľková turistická trasa Cesta hrdinov SNP. Po ľavej strane minieme lyžiarsku zjazdovú trať zvažujúcu sa do doliny v okolí Starého Hrozenkova. Cesta vedie približne v rovnakej nadmorskej výške po zalesnenom oblom chrbte na rázcestie Pod Vyškovcem (775 m), kde doľava odbočuje žlto značkovaná turistická trasa. Priamo na rázcestí je informačný panel náučného chodníka Okolo Hrozenka (trasa č. 23). Asi 200 m od rázcestia stojí turistická chata Valmont, ktorá je ideálnym miestom na oddych a nocľah pri absolvovaní trasy Cestou hrdinov SNP z Myjavy do Trenčína. Ak začneme tretí deň od chaty, tak naša trasa bude trvať o ½ hod. menej, ako udáva pôvodný časový rozvrh. Od rázcestia Pod Vyškovcem vystúpime do otvorenej krajiny s výhľadmi. Oblúkom zídeme do širokého lúčneho sedla Vyškovec-Hřibovňa (669 m), kde je konečná zastávka autobusovej linky ČSAD. Zákrutu asfaltovej cesty si skrátime po chodníku, ktorý vedie popri kaplnke. Pri drevenej chatke na okraji lesa sa nachádza parkovisko a informačné tabule biosférickej rezervácie Bílé Karpaty. O niekoľko metrov ďalej stojí pomník amerických letcov, ktorí tu v auguste 1944 zahynuli pri leteckej bitke. Od pamätníka je krásny výhľad na otvorenú kopaničiarsku krajinu nad Starým Hrozenkovom. Cesta od autobusovej otočky pokračuje k roztrateným kopaničiarskym chalupám v okolí sedla Kykula (720 m). Rovnomenný vrch (746 m) leží sprava od sedla juhozápadným smerom. V sedle sa k Ceste hrdinov SNP sprava pripája modro značkovaná turistická trasa vychádzajúca z Melčíc – Lieskového. My zostaneme na červenej značke, ktorá sleduje pás lúk a smeruje po česko – slovenskej štátnej hranici. Z poľnej cesty vidieť kopanice na slovenskej i moravskej strane. Za rázcestím Pod Machnáčom (730 m), na ktorom možno odbočiť doľava na žlto značkovanú turistickú trasu do Liešnej, opustíme štátnu hranicu a pokračujeme po slovenskej strane. Vľavo sa rozprestiera oblý lúčny vrch Machnáč (771 m) poskytujúci kruhový výhľad. Zídeme k chalupám kopaníc Hulvákovci (720 m), kde môžeme na krátky odpočinok využiť lavičku pod stromom. Oddych nám spríjemní výhľad na členitý hrebeň Dúžnika na juhozápadnom horizonte. Od Holého vrchu (727 m) sa charakter krajiny nápadne mení. Oblé tvary typickej flyšovej krajiny nahrádzajú ostrejšie tvary Bošáckych bradiel. Jedným z najkrajších z nich je Sokolí kameň (696 m), skalnatý vrch s vyhliadkou do doliny Chocholnice. Jeho reálna poloha je iná ako poloha zakreslená na mape. Vypína sa nad hlboko vrezaným sedlom Pod Sokolím kameňom (640 m), do ktorého sprava smeruje žlto značkovaný turistický chodník. Ani ďalší úsek túry sa nezhoduje s mapou. V teréne vedie viac vľavo. Chodník nestúpa na hrebeň, ale najskôr mierne klesá do malej doliny a potom traverzuje severný svah zalesneného hrebeňa do sedla Pod Ihriskami (690 m). Tu sa začína strmý zostup suchou dolinou k úpätiu pohoria. Keď vyjdeme z lesa, zbadáme Drietomu, ku ktorej vedie mierne klesajúca poľná cesta. Prvou ulicou zídeme na rušnú asfaltovú cestu vedúcu do Starého Hrozenkova ležiaceho na moravskej strane. Prejdeme na druhú stranu cesty a tichou ulicou prídeme do centra Drietomej (242 m). Tu sa začína záverečný úsek trasy vedúci po oblých chrbtoch predhoria Bielych Karpát. Poľnou cestou vystúpime do polí a lúk nachádzajúcich sa pod Bolovicou (366 m). Za osamelými stavbami sa začína zostup do zalesnenej dolinky. Prejdeme okolo prameňa kyselky na dolný okraj lesa. Tu využijeme asfaltovú cestu smerujúcu do trenčianskej mestskej časti Záblatie, po ktorej sa dostaneme na druhú stranu diaľnice. Hneď za ňou odbočíme doľava na poľnú cestu, ktorá vedie do trenčianskej mestskej časti Zlatovce. Po Hanzlíkovskej ulici a Hlavnej ulici prídeme na rušnú Bratislavskú ulicu, ktorá vedie popri železničnej stanici Zlatovce (206 m) na križovatku pri továrni Old Herold. Odbočíme doprava a prídeme k mostu ponad Váh, za ktorým leží historické centrum mesta Trenčín (211 m). Okrem zaujímavého stredu mesta s príťažlivou pešou zónou možno navštíviť Trenčiansky hrad vypínajúci sa na skale vysoko nad mestom. Cieľovým bodom túry je železničná a autobusová stanica, ku ktorej sa dostaneme podchodom pri hoteli Tatra a parkom M. R. Štefánika.
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
Múzeum Partizánskej brigády Jana Žižku presťahované z Jankovho vŕšku do Bánoviec
Uplynuli tri roky a nové Múzeum Partizánskej brigády Jana Žižku umiestnené v samostatnej budove na Jankovom vŕšku, sa muselo z týchto priestorov vysťahovať. Svoje nové miesto našla táto stála expozícia o protifašistickej činnosti v regióne v Bánovciach nad Bebravou.
Pripomeňme si, že nové múzeum bolo zriadené a otvorené na základe úspešného cezhraničného projektu v júni 2014. Otcom myšlienky bol predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trenčíne Ján Holička, rodák a obyvateľ Miezgoviec. Expozícia prinášala informácie slovom i obrazom o protifa- šistickom odboji a príprave SNP, o samotnom vzniku Partizánskej brigády Jana Žižku, o revolučných národných výboroch, o pomoci tunajších obyvateľov partizánom, o ich ťažkom živote v horách, atď.
Návštevníci tu nájdu zoznamy asi 350 partizánov a padlých, niektorých aj s fotografi ami. Treba vedieť, že pri sformovaní brigády, ktorá mala približne 1600 členov, jeden z oddielov prešiel pešo cez hranice až do mestečka Valašské Klobouky, ktoré sú pre naše mesto zahraničným partnerom. Ale aj to, že expozícia prináša aj veľa nových faktov. Napríklad aj o spolupráci členov pohotovostnej Hlinkovej gardy s fašistami... Projekt múzea na Jankovom vŕšku bol financovaný z viacerých fondov – z Programu cezhraničnej spolupráce SR a ČR, Európskeho fondu regionálneho rozvoja Spoločne bez hraníc, Fondu mikroregiónov a TSK. Po troch rokoch muselo múzeum opustiť súkromné priestory na Jankovom vŕšku a útočisko našlo v priestoroch Tren- čianskeho samosprávneho kraja, konkrétne v jednej z tried bývalého učilišťa Zornice stojaceho na kri- žovatke Ulice A. Hlinku a Partizánskej ulice. Podľa informácií Emílie Peťovskej, predsedníčky Mestskej organizácie SZPB v Bánovciach nad Bebravou, celú expozíciu museli pozorne poskladať a premiestniť do Bánoviec minulý týždeň. Spoločne s Jánom Holičkom vybavovali všetky potrebné náležitosti nielen po administratívnej stránke, ale aj tie úplne praktické veci, ako je nová podlaha, čistenie a maľovanie okien a stien, a pod.. V Bánovciach našli ochotných ľudí, ktorí im pomohli. Obaja dlhoroční funkcionári SZPB v regióne sú presvedčení, že Múzeum Partizánskej brigády Jana Žišku si budú môcť záujemcovia pozrieť v nových priestoroch v Bánovciach už koncom septembra. Žiaľ, do osláv 73. výročia SNP to nestihli.
Text a foto A.Borszéková
Zdroj: Bánovské noviny č. 32 - 21. august 2017
