Prázdniny, deti a drogoví díleri
Prázdniny sú pre mnohé deti príležitosťou získať veľa zážitkov a nových kamarátov. Pravdou však je, že inak ich vnímajú deti, inak zasa dospelí. Pre niektorých rodičov sú prázdniny vždy tak trochu obdobím, kedy im pribudne viac starostí. Najmä v súvislosti so zmysluplným využitím ich času. Najčastejším riešením sú detské tábory a pobyty u starých rodičov. Ale kam so staršími, ak nezoženú brigádu?
Určite sa zhodneme na tom, že nuda je to najhoršie, čo môže dieťa zažívať počas voľného času. Na nudu ale treba dávať pozor najmä v prípade, ak sa mládež pohybuje v prostredí „pochybných priateľov“. Leto je totiž aj obdobím, kedy je výraznejšia nielen aktivita slnka, ale aj drogových dílerov. Tí si svojich budúcich klientov vyberajú podľa vopred daných priorít. Nie je totiž pravdou, že ponúknu drogu komukoľvek. Skôr, než sa k tomu odhodlajú, majú o vytipovanej osobe zistených päť, až šesť podstatných informácií: kde býva, kde ju môže najčastejšie stretnúť, kto sú jej priatelia, či si rozumie s rodičmi, či fajčí, a aké má číslo mobilného telefónu. Prvé dve informácie sú viac-menej lokalizačného charakteru. Ďalšie mu môžu poskytnúť záruku, či bude jeho klient spoľahlivý odberateľ, alebo nie.
Prax potvrdzuje, ak už niekto z partie drogu vyskúšal, prí- padne prejavil o ňu záujem, má takmer 100% záruku, že sa časom nechajú ponúknuť aj ostatní. A to aspoň na vyskúšanie, ktoré však nemusí dopadnúť dobre. Dôvodom je fakt, že nikto z nich nevie, aké má, práve ponúknutá droga, chemické zloženie, vrátane ďalších vedľajších prísad. Takže v podstate nikto nevie, čo skutočne ochutnáva. Ochutnanie preto možno prirovnať k tzv. ruskej rulete. Rovnako úspešný je díler v prípade, keď si dieťa nerozumie s rodičmi. Tieto typy detí sú pre nich ideálnymi a najlepšími klientmi. Práve preto sú najčastejšie oslovované najmä v období puberty, keď sa im dočasne stávajú najlepšími a najchápavejšími priateľmi. Díleri im samozrejme doprajú všetko zakázané, a poskytnú im pritom aj všetky potrebné rady, ako majú, počas experimentovania s drogami, oklamať rodičov, aj učiteľov. Povedia im, ako dlho má droga účinkovať, preto vedia, o ktorej hodine majú prísť (po užití drogy) domov, kedy sa vrátiť z nejakej akcie, ako sa vyhovoriť, ako zabezpečiť „čistý“ moč na drogový test. Skúsení díleri im dokonca poradia aj to, ako vypovedať na polícii, aby mali čím skôr od všetkých pokoj. Uvedené fakty sú zostavené na základe výpovedí drogových dílerov, v ktorých sa priznali k dlhoročným skúsenostiam v tejto oblasti, kým vstúpili do liečebnej komunity. Vyššie uvedené riziká, ktoré sú spojené s pochybnými priateľstvami, je najlepšie dokumentovať prípadmi z praxe.
Jeden z mnohých, je smutný prípad mladej študentky: Osemnásťročná študentka sa dostala v závere školského roka do partie dievčat, ktoré boli začínajúcimi konzumentkami marihuany a extázy. Jej postoj voči drogám bol odlišný, než aký mali ony. Na diskotéke, kde sa chodili odreagovať od školských povinností, sa nakoniec ukázalo, čo je skutočne dobré. Priateľky začali experimentovať najprv s marihuanou, neskôr s extázou. Núkali aj jej, ale ona vytrvalo vzdorovala. Bránila sa tým, že všetko je to „jedno veľké svinstvo“ a ona s tým nechce mať nič spoločné. Smiali sa jej a oponovali, že ony to berú, a sú predsa v pohode, tak prečo by sa práve jej malo niečo stať? Navyše, majú vraj stále super náladu, tak nech vyskúša, čo je skutočne dobré. Keďže sa im nedarilo presvedčiť ju, po určitej dobe sa v drogovom opojení dohodli, že jej dávku vhodia do pohára.
Nech ochutná zakázané ovocie. Na tanečnom parkete sa napriek tomu, že neužila žiadnu drogu, bavila veľmi dobre, ale postupne vysmädla. Odbehla preto k ich stolu, narýchlo vypila celý obsah pohára a išla ďalej tancovať. Žiaľ, z tanečného parketu už živá neodišla... Nepomohla ani prvá pomoc, ktorá sa dostavila veľmi rýchlo. Zomrela na predávkovanie, dehydratáciu a následnú zástavu srdca. Potom, nad telom mŕtvej kamarátky, zistili aj ostatné, už srdcervúco plačúce „priateľky“, čo je skutočne dobré... Keď lekár na mieste skonštatoval, že dievča je už žiaľ mŕtve, bol to zdrvujúci pohľad nielen pre kamarátky, ktoré ju nad jej mŕtvym telom prosili o odpustenie, ale aj pre ostatných na diskotéke. Tento článok bol publikovaný v rámci projektu Poznaním k hodnotnému životu, ktorý je realizovaný pod záštitou primátora M a r i á n a C hov a n c a a finančne ho podporila Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Rodičom pripomíname, že aj počas letných prázdnin môžu naďalej využívať bezplatné a diskrétne poradenstvo, ktoré zabezpečuje koordinátor prevencie kriminality MsÚ.
(Kontakt: miroslav. Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , tel: 038/ 7629 103).
Autor: MsÚ prevencia
Bánovské noviny č. 28+29 - 17.júl 2017
Okolo Sobotišťa
Sobotište – Kunov – Sobotište
Poloha: Myjavská pahorkatina – severná časť.
Východiskový a cieľový bod: Sobotište, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Sobotište – Lipnica-Savarka ½ hod. – Kunov ¾ hod. – Sobotište ¾ hod.
Spolu: 2 hod.
Prevýšenie: 13 m.
Náročnosť: Nenáročná a krátka trasa vedúca po novovybudovanom náučnom chodníku, ktorý oboznamuje s minulosťou a so súčasnosťou Sobotišťa. Vedie po verejných cestných komunikáciách a len v závere opúšťa zeleno značkovanú trasu náučného chodníka a smeruje k vodnej nádrži Kunov. Späť sa vracia po tej istej trase.
Základná trasa: Začneme v centre obce Sobotište (242 m), ktorá sa v minulosti vyvíjala ako mestečko s jarmočným právom, ktoré získala v roku 1530. S jej históriou oboznamuje prvý informačný panel, ktorý sa nachádza na námestí pred renesančno – barokovým kaštieľom s nárožnými vežami. Prestavali ho z pôvodného hradu. Súčasnú podobu získal po rokokovo – klasicistickej úprave v druhej tretine 18. storočia. V objekte kaštieľa sa nachádza Múzeum Samuela Jurkoviča s expozíciou dejín slovenského družstevníctva. Hoci múzeum vďaka názvu návštevníkom sľubuje prehľad o živote a diele Samuela Jurkoviča, možno tu vidieť aj dokumenty o histórii a súčasnosti Sobotišťa a ukážky habánskej keramiky. Expozícia má tri tematické okruhy. Prvá časť je venovaná histórii založenia družstva a osobe jeho zakladateľa Samuela Jurkoviča. Druhú časť tvorí expozícia divadelníctva, ktorá približuje bohaté divadelné tradície. V poslednej časti sú vystavené predmety približujúce život a prácu habánov, ktorí mali v Sobotišti jedno zo svojich centier. Spomínajú sa už v roku 1546 a v 16. a 17. storočí tu vybudovali habánsky dvor a výraznou mierou poznačili hospodársky, kultúrny a spoločenský vývoj tohto územia. Sobotište bolo dokonca sídlom habánskeho biskupa a metropolou habánov v starom Uhorsku. Históriu habánov približuje aj druhý informačný panel v bočnej ulici, v ktorej sa zachovali zvyšky habánskeho dvora. Z charakteristických habánskych objektov sa tu nachádza radnica, kaplnka, škola, džbankárska dielňa, mlyn a sedem domov. Pod vplyvom habánov sa rozvíjala i remeselná činnosť domáceho obyvateľstva, ktoré sa dovtedy živilo najmä roľníctvom, pastierstvom a pestovaním ovocia a zeleniny. Rozvoj mestečka napredoval aj vďaka učiteľovi Samuelovi Jurkovičovi, ktorý sa prisťahoval v roku 1833. S jeho menom sa spája vzhľadom na obdobie, v ktorom žil, veľmi pokroková osvetová činnosť v hospodárskom a kultúrnom živote miestneho obyvateľstva. V roku 1845 založil Gazdovský spolok – svojpomocné úverové družstvo, ktoré hospodárilo s finančnými prostriedkami svojich členov. V čase, keď úžerníci požičiavali peniaze s úrokom až 52 percent, si členovia družstva požičiavali peniaze s úrokom 6 percent. K informačnému panelu, ktorý je venovaný Gazdovskému spolku, prídeme bočnou ulicou asi po 500 m. Neďaleký panel č. 4 oboznamuje s tradíciou pestovania ovocia a pálenia slivovice. Pri štvrtom informačnom paneli odbočíme vpravo a cez lávku prídeme k piatemu panelu, ktorý je venovaný potoku Teplica. Od neho vystúpime po schodíkoch k hlavnej ceste, z ktorej po niekoľkých metroch odbočíme k rímskokatolíckemu kostolu, pôvodne románskej stavbe zo 14. storočia. Kostol v rokoch 1635 až 1637 nanovo postavili, pričom podľa toho, komu patrilo miestne panstvo, ho striedavo používali evanjelici a katolíci. Od roku 1709 je v rukách katolíkov. Spomienkou na židovskú komunitu je židovský cintorín, pri ktorom stojí ďalší informačný panel. Od neho pokračujeme smerom na východ k chránenému areálu Lipnica – Savarka (245 m), ktorý tvorí niekoľko líp vysadených Samuelom Jurkovičom. Nachádza sa tu aj studnička Anička pomenovaná po jeho dcére Anne, ktorá bola prvou slovenskou herečkou a manželkou J. M. Hurbana. Posledný informačný panel stojí pri barokovo – klasicistickom evanjelickom kostole postavenom v rokoch 1783 a 1784. Od neho sa vydáme smerom k ihrisku a červeno značkovanou spevnenou cestou (0771) pohodlne pôjdeme južným smerom k vodnej nádrži Kunov (232 m). Sú tu upravené pláže a bohatá ponuka ubytovacích a stravovacích zariadení umiestnených v peknom lesnom prostredí. Po príjemnom oddychu sa vrátime po tej istej trase do obce Sobotište (242 m).
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
Užitočné rady (nielen) pre majiteľov psov
Každým týždňom pribúda počet dní, kedy teplota ovzdušia presahuje 25°C. Pre niektorých je to vytúžený čas na relax, pre iných obdobie zvýšenej alebo až rizikovej záťaže na organizmus.
Medzi nich patria nielen ľudia so zdravotnými obmedzeniami, ale aj domáci miláčikovia. Pre majiteľov psov sme preto pripravili niekoľko praktických rád: Počas dní, keď teplota vystúpi nad 25°C, by mali byť opatrnejší najmä majitelia mladých psov a šteniat. Tieto mladé jedince sú totiž veľmi náchylné na prehriatie organizmu. Jedným z dôvodov je ich hravosť, ktorú nevedia kontrolovať tak, ako dospelé psy, a sú schopné unaviť sa až do úplného vyčerpania.
Preto sa nebojte rázne ukončiť ich šantenie, lebo inak môže skončiť vážnym kolapsom alebo až smrťou. Ak je to možné, vyhý- bajte sa prechádzkam po rozpálenom betóne. Počas letných dní môže mať povrch cesty teplotu až 80°C. Ak nemáte inú mož- nosť, dbajte na pravidelné ošetrovanie labiek. Vhodné prípravky pre vášho psa vám poradí veterinár alebo skúsený predavač, prípadne chovateľ. Dobrou formou ochladzovania psa je, okrem kúpania, aj chladenie labiek. Úľavu v byte mu môžete dopriať aj navlhčeným uterákom rozprestretým na zemi. Najlepšie na dlažbe v kúpeľni. Pre sviežejší vzduch môžete naplniť časť vane alebo umývadlo studenou vodou. Dostatok chladnej vody, počas celého dňa, je nevyhnutnosťou!
Aj keď to mnohí považujeme za samozrejmosť, niektorí majitelia stále zabúdajú vodu meniť. Neuvedomujú si, že ak to zanedbajú, psovi tak ostane len nepríjemne zohriata voda. Najväčším rizikom letných dní je ponechanie psa v uzavretom aute. Aj krátke odskočenie do obchodu sa môže, počas nechceného zdržania, nepríjemne predĺžiť a zapríčiniť smrť vášho miláčika. Podobným rizikom môže byť veľký teplotný rozdiel spôsobený k limatizáciou. Náhle vybehnutie z chladného priestoru automobilu môže spôsobiť teplotný šok najmä mladým a obéznym psom. Počas veľkých horúčav zvyčajne ani psom nechutí veľa jesť, netreba to teda považovať za chorobu. Keďže má menej pohybu, nebojte sa znížiť denné dávky stravy. Predídete tak aj zbytočnej nadváhe. Na záver už len malá pripomienka. Ak chováte psa v byte, zabezpečte po odchode z domu, aby mal váš pes vhodné vetranie. Nepodceňujete preto počasie a užite si spolu pekné leto.
Autor: MsÚ prevencia, Bánovské noviny č. 27 - 10.júla 2017
Na Žalostinú
Vrbovce – Žalostiná – Vrbovce
Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Žalostinská vrchovina)
Východiskový a cieľový bod: Vrbovce, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Vrbovce – Hate-Klvače 1hod. – Kněžské hory ½ hod. – Bukovina ¼ hod. – U Chalupovcov ¼ hod. – Žalostiná ¼ hod. – Vrbovce 1 hod.
Spolu: 3 ¼ hod.
Prevýšenie: 304 m.
Náročnosť: Stredne náročná takmer poldenná túra s ľahkou orientáciou. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Trasa oboznamuje s kopaničiarskym krajom a vystupuje na najvyšší vrch Žalostinskej vrchoviny Žalostinú, ktorá ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu a Biele Karpaty.
Základná trasa: Začneme na námestí v obci Vrbovce (317 m), ktorá už v roku 1810 dostala od uhorského kráľa Ferdinanda I. trhové právo. Každý týždeň tu býval trh a šesťkrát do roka jarmok. Hoci v druhej polovici 19. storočia Vrbovce stratili právny štatút mestečka, významné hospodárske postavenie si medzi okolitými kopanicami zachovali aj v 20. storočí. Okolie obce ponúka ideálne podmienky na výlety a nenáročné túry po kopaniciach s krásnymi výhľadmi. Z centra Vrboviec sa vydáme západným smerom popri ceste do Sobotišťa po modrej (2443) a žltej (8129) značke. Obe značky asi po 200 m odbočujú doprava a vedú popri ceste do Chvojnice. Postupným stúpaním po asfaltovej ceste prídeme k autobusovej zastávke U Horňákov. Miernym stúpaním pokračujeme západným smerom ku križovatke ciest s autobusovou zastávkou pri kóte 493 m. Žltá značka pokračuje priamym smerom do Chvojnice, my sledujeme modré značky, ktoré odbočujú doprava. Asi po 400 m cesta pri ďalšej autobusovej zastávke klesá doľava do osady Hate. Asfaltovou cestou prídeme k smerovníku Hate – Klvače (493 m), za ktorým odbočíme doprava. Po modro značkovanej najskôr spevnenej, neskôr nespevnenej ceste sa dostaneme k okraju lesa a potom pôjdeme krátko lesom k potoku Chvojnica. Prejdeme na jeho druhý breh do vysokého bukového lesa a nevýraznou lesnou cestou vystúpime do sedla na Kněžských horách (510 m) pod Bukovinou, ktorá leží na slovensko - českej štátnej hranici. Tu sa stretáva modrá a červená značka (0770). Odbočíme doprava na severovýchod a sledujeme modré a červené značky, ktoré pokračujú paralelne s oplotením obory Pusté a so štátnou hranicou. V miernom stúpaní prídeme na vrchol Bukoviny (588 m), ku ktorej ešte predtým odbočíme od oplotenia vpravo. Na tomto mieste sa modrá značka odkláňa doľava a schádza na moravskú stranu. Ďalej sledujeme už len červené značky. Mierne klesneme lesom popri štátnej hranici, ktorá sa onedlho odkláňa doľava. Z malého sedla mierne vystúpime lesnou cestou, až prídeme k samote U Chalupovcov (580 m). Na jej východnom okraji stojí smerovník, ktorý doľava ukazuje cestu na bočný vrchol Žalostinej, mierne doľava na Kobylu a doprava lúkou bez značiek na hlavný vrchol Žalostinej. Vyberieme si tento smer a po miernom stúpaní južným smerom neznačkovanou lúčnou cestou prídeme na trávnatý vrch Žalostiná (621 m), ktorý je najvyšším bodom trasy a zároveň najvyšším vrcholom Žalostinskej vrchoviny. Ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty a okolitý kopaničiarsky kraj. Podľa jednej z legiend názov vrchu Žalostiná pochádza od príbehu matky a dcéry. Matka jedného dňa poslala dcéru po vodu zo studničky pod kopcom. Dievčina sa dlho nevracala a matka bola čoraz nervóznejšia, až napokon v hneve zvolala: „Bodaj si tam skamenela, kde stojíš!“ Keď dcéra ani potom dlho nechodila, matka sa ju vybrala hľadať. Našla však len kamene. Zalomila rukami a nariekala: „Och, ja žalostná, prežalostná mati!“ Podľa legendy sa vrch, pod ktorým matka nariekala, odvtedy nazýva Žalostiná. Iné vysvetlenie pôvodu tohto názvu môže pochádzať aj z neustáleho „žalostenia“ vetra, ktorý tu fúka takmer stále. Z trávnatého vrcholu zídeme juhozápadným smerom neznačkovanou lúčnou cestou k smerovníku Hate – Klvače (493 m), okolo ktorého sme prechádzali v prvej časti výletu. Známou cestou sa vrátime do obce Vrbovce (317 m).
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
