Na Žalostinú
Vrbovce – Žalostiná – Vrbovce
Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Žalostinská vrchovina)
Východiskový a cieľový bod: Vrbovce, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Vrbovce – Hate-Klvače 1hod. – Kněžské hory ½ hod. – Bukovina ¼ hod. – U Chalupovcov ¼ hod. – Žalostiná ¼ hod. – Vrbovce 1 hod.
Spolu: 3 ¼ hod.
Prevýšenie: 304 m.
Náročnosť: Stredne náročná takmer poldenná túra s ľahkou orientáciou. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Trasa oboznamuje s kopaničiarskym krajom a vystupuje na najvyšší vrch Žalostinskej vrchoviny Žalostinú, ktorá ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu a Biele Karpaty.
Základná trasa: Začneme na námestí v obci Vrbovce (317 m), ktorá už v roku 1810 dostala od uhorského kráľa Ferdinanda I. trhové právo. Každý týždeň tu býval trh a šesťkrát do roka jarmok. Hoci v druhej polovici 19. storočia Vrbovce stratili právny štatút mestečka, významné hospodárske postavenie si medzi okolitými kopanicami zachovali aj v 20. storočí. Okolie obce ponúka ideálne podmienky na výlety a nenáročné túry po kopaniciach s krásnymi výhľadmi. Z centra Vrboviec sa vydáme západným smerom popri ceste do Sobotišťa po modrej (2443) a žltej (8129) značke. Obe značky asi po 200 m odbočujú doprava a vedú popri ceste do Chvojnice. Postupným stúpaním po asfaltovej ceste prídeme k autobusovej zastávke U Horňákov. Miernym stúpaním pokračujeme západným smerom ku križovatke ciest s autobusovou zastávkou pri kóte 493 m. Žltá značka pokračuje priamym smerom do Chvojnice, my sledujeme modré značky, ktoré odbočujú doprava. Asi po 400 m cesta pri ďalšej autobusovej zastávke klesá doľava do osady Hate. Asfaltovou cestou prídeme k smerovníku Hate – Klvače (493 m), za ktorým odbočíme doprava. Po modro značkovanej najskôr spevnenej, neskôr nespevnenej ceste sa dostaneme k okraju lesa a potom pôjdeme krátko lesom k potoku Chvojnica. Prejdeme na jeho druhý breh do vysokého bukového lesa a nevýraznou lesnou cestou vystúpime do sedla na Kněžských horách (510 m) pod Bukovinou, ktorá leží na slovensko - českej štátnej hranici. Tu sa stretáva modrá a červená značka (0770). Odbočíme doprava na severovýchod a sledujeme modré a červené značky, ktoré pokračujú paralelne s oplotením obory Pusté a so štátnou hranicou. V miernom stúpaní prídeme na vrchol Bukoviny (588 m), ku ktorej ešte predtým odbočíme od oplotenia vpravo. Na tomto mieste sa modrá značka odkláňa doľava a schádza na moravskú stranu. Ďalej sledujeme už len červené značky. Mierne klesneme lesom popri štátnej hranici, ktorá sa onedlho odkláňa doľava. Z malého sedla mierne vystúpime lesnou cestou, až prídeme k samote U Chalupovcov (580 m). Na jej východnom okraji stojí smerovník, ktorý doľava ukazuje cestu na bočný vrchol Žalostinej, mierne doľava na Kobylu a doprava lúkou bez značiek na hlavný vrchol Žalostinej. Vyberieme si tento smer a po miernom stúpaní južným smerom neznačkovanou lúčnou cestou prídeme na trávnatý vrch Žalostiná (621 m), ktorý je najvyšším bodom trasy a zároveň najvyšším vrcholom Žalostinskej vrchoviny. Ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty a okolitý kopaničiarsky kraj. Podľa jednej z legiend názov vrchu Žalostiná pochádza od príbehu matky a dcéry. Matka jedného dňa poslala dcéru po vodu zo studničky pod kopcom. Dievčina sa dlho nevracala a matka bola čoraz nervóznejšia, až napokon v hneve zvolala: „Bodaj si tam skamenela, kde stojíš!“ Keď dcéra ani potom dlho nechodila, matka sa ju vybrala hľadať. Našla však len kamene. Zalomila rukami a nariekala: „Och, ja žalostná, prežalostná mati!“ Podľa legendy sa vrch, pod ktorým matka nariekala, odvtedy nazýva Žalostiná. Iné vysvetlenie pôvodu tohto názvu môže pochádzať aj z neustáleho „žalostenia“ vetra, ktorý tu fúka takmer stále. Z trávnatého vrcholu zídeme juhozápadným smerom neznačkovanou lúčnou cestou k smerovníku Hate – Klvače (493 m), okolo ktorého sme prechádzali v prvej časti výletu. Známou cestou sa vrátime do obce Vrbovce (317 m).
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
Na Žalostinú