banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Tip na výlet - Na Ploskú

ploska.jpg

 

Zdroj foto: https://hiking.sk/hk/ga/2938/ploska.html

 

Liptovské Revúce – Chyžky – Ploská – Liptovské Revúce

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový a cieľový bod: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca – Chyžky 2 ½ hod. – Ploská ¾ hod. – Sedlo Ploskej ¼ hod. – Liptovské Revúce – Vyšná Revúca 1 ¼ hod.

 

Spolu: 4 ¾ hod.

 

Prevýšenie: 812 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná túra so značným prevýšením. Výškové rozdiely na trase sa väčšinou prekonávajú pomerne miernym, avšak dlhšie trvajúcim stúpaním. Za daždivého počasia treba venovať zvýšenú pozornosť prekonávaniu viacerých blatistých úsekov.

 

Základná trasa: Od konečnej autobusovej zastávky v miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m) odbočíme vpravo po žltej turistickej značke (8605). Bočná ulička nás povedie cez úzku dolinu s domami postavenými tesne pod strmými svahmi. Za obcou pokračujeme po spevnenej ceste vedúcej popri potoku v Zelenej doline. Minieme bývalú horáreň a dosiahneme dolný koniec rozľahlej poľany Radovo. Priamo pred nami uvidíme krásny vápencový masív Suchého vrchu 1. Strmou cestou vystúpime cez poľanu smerom k lesu. Vysokým zmiešaným lesom pokračujeme striedavo miernejšie a strmšie viacerými serpentínami, až sa dostaneme do hôľneho pásma. Oblúkom prejdeme cez plytkú trávnatú kotlinu. Pri skupine vápencových brál zabočíme doľava a po miernom trávnatom svahu dosiahneme hrebeň Veľkej Fatry. Príjemné a krajinársky cenné okolie je charakteristické krasovými javmi (tzv. škrapovým poľom). Na hrebeni pri severnom vrchole Chyžiek 2 (1 340 m) zabočíme doprava, pripojíme sa na červeno značkovanú Veľkofatranskú magistrálu (0870) a pokračujeme po výraznom hôľnom chrbte takmer po vrstevnici. Nasleduje namáhavý výstup širokým hladkým svahom na Ploskú 3 (1 532 m) s ďalekým výhľadom. Po krátkom oddychu na rozsiahlom plochom vrchole zabočíme pri smerovníku doprava. Z Ploskej zostúpime po žltej značke (8604) do Sedla Ploskej (1 410 m). Na tomto mieste opustíme hlavný hrebeň a po vodou rozrytom trávnatom úbočí prejdeme popod južné úbočie masívu Čierneho kameňa. Klesanie je pomerne mierne, strmší zostup sa začína až po prechode vrchu Magury (1 082 m). Po poľnej ceste s viacerými zákrutami zostúpime ku kaplnke v strede miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m).

 

Variant: Absolvovanie celej základnej trasy v opačnom smere je časovo menej náročné. V prvej časti je zároveň najkratšou prístupovou cestou k Chate pod Borišovom. V tomto prípade odporúčame traverzovať Ploskú zo severnej strany po zelenej značke, po ktorej sa pohodlne dostaneme k chate s výbornou možnosťou občerstvenia a ubytovania.

 

1 Suchý vrch – národná prírodná rezervácia v najvyššej časti pohoria v blízkosti najvyššieho vrchu Ostredok. Ide o horský hrebeň budovaný vápencami, kremencami a granitoidmi s výraznými tvarmi reliéfu. V poraste vidieť vegetačnú postupnosť od bučín po kosodrevinu a alpínske lúky. V závere Kukurišovej doliny sa vyskytujú bralné formy. Bohatá je aj bylinná pokrývka s množstvom chránených druhov a so zastúpením endemických a reliktných druhov.

 

2 Chyžky – vyhliadkový vrch v hlavnom hrebeni pohoria nazývaný aj Kýšky medzi Suchým vrchom a Ploskou. Jeho západné svahy sú zalesnené takmer až po vrchol, východné sú odlesnené.

 

3 Ploská – odlesnený vyhliadkový vrch so širokým rozhľadom na Turiec, časť Liptova i na celú hrebeňovku. Nachádza sa približne v strede Veľkofatranskej magistrály.

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Návšteva z Kopřivníc v Bánovciach

Štrnásty marec patril prvému stretnutiu so zástupcami moravskej Kopřivnice v meste Bánovce nad Bebravou. Hneď z príchodu ich čakali pracovné raňajky na magistráte. Zavítala k nám osemčlenná delegácia v spoločnosti primátora Mariána Chovanca, ďalších zástupcov mesta a spoločenských organizácií.

Naše mesto malo kedysi dávno veľmi dobrý vzťah s mestom Kopřivnice najmä cez automobilový priemysel.

Pricestovali predstavitelia z rôznych oblastí kultúrno - spoločenského života.

Cieľ bol jasný – ukázať im, ako žije naše malé mestečko Bánovce nad Bebravou, ako to u nás funguje a podeliť sa tak so skúsenosťami, radosťami i starosťami v našom meste.

Vedúcim moravskej delegácie bol Zdeněk Babinec, člen Rady mesta Kopřivnice a  riaditeľ Základnej umeleckej školy Zdeňka Buriana. 

Kopřivnice si pochvaľovali pohostinnosť Bánovčanov a pripravený celodenný program. Všetci, vrátane primátora Mariána Chovanca, vyjadrili na záverečnom posedení v ZUŠ presvedčenie, že to bol prvý a  dobrý krok k  spolupráci s našim mestom.

 

Mesto Kopřivnice:

 

pohled na Kopřivnice 

 

Zdroj foto: http://www.koprivnice.cz/index.php?id=predstaveni-koprivnice 

 

Čerpáme z: Bánovské noviny, ročník XII./ číslo 11

Na Ostredok a Krížnu

Liptovské Revúce – Čierny kameň – Ostredok – Krížna – Liptovské Revúce

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Liptovské Revúce – Stredná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Liptovské Revúce – Stredná Revúca – Čierny kameň 2 hod. – Ploská 1 hod. – Ostredok 2 hod. – Krížna ¾ hod. – Rybovské sedlo ¾ hod. – Liptovské Revúce – Vyšná Revúca 2 ¼ hod.

 

Náročnosť: Celodenná náročná túra s veľkým prevýšením a rozmanitým charakterom. Orientáciu v krásnej hôľnej časti so širokým výhľadom uľahčuje tyčové značkovanie.

 

Základná trasa: Od autobusovej zastávky v miestnej časti Liptovské Revúce – Stredná Revúca (680 m) sa po ceste vrátime o niekoľko desiatok metrov ku kostolu, kde červená značka (0858) odbočuje doľava do bočnej uličky. Za poslednými domami vojdeme do úzkej doliny Malá Turecká. Prekročíme potok a pokračujeme po príjemnom chodníku v trávnatom úbočí s pekným výhľadom na Čierny kameň. Najskôr pôjdeme vyššie nad dnom doliny, neskôr prejdeme opäť cez potok a niekoľkými serpentínami sa vydáme strmo hore svahom. Po zvlnenej trávnatej plošine s vápencovými balvanmi mierne vystúpime pod bralá Čierneho kameňa 1 (1 479 m). Po dosiahnutí okraja hrebeňovej poľany Minčol sa v sedle s výdatným prameňom  pripojíme na zeleno značkovaný chodník (5600), po ktorom odbočíme doľava. Cez les, ktorý môže byť za daždivého počasia rozbahnený, obídeme západné úpätie masívu Čierneho kameňa. Na jeho vrchol s dvojramenným krížom z dôvodov ochrany prírody značka nevedie. V Sedle Ploskej (1 410 m) sa napojíme na žlto značkovaný chodník, po ktorom namáhavo a zdĺhavo vystúpime na rozsiahlu vrcholovú plošinu Ploskej (1 532 m). Vzhľadom na plochý reliéf poskytuje len výhľady do diaľky. Z vrcholu pokračujeme po červenej hrebeňovej Veľkofatranskej magistrále (0870) juhozápadným smerom. Po chodníku, ktorý ponúka krásne rozhľady do okolia, prejdeme cez Chyžky (1 340 m) k salašu pod Suchým vrchom. Vrchol Suchého vrchu (1 550 m) značka opäť z dôvodov ochrany vzácnej vápnomilnej flóry obchádza po západnom svahu. Výstup na najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok 2 (1 592 m) nie je veľmi namáhavý, pretože v tejto časti má celý hrebeň viac – menej rovnakú výšku. Z vrcholu uvidíme Veľkú Fatru ako na dlani. Za dobrého počasia sa môžeme potešiť aj panorámou západnej časti Nízkych Tatier či severnej časti Kremnických vrchov. Pokračujeme po trávnatom hrebeni s neustálymi výhľadmi. Prejdeme cez vrchol Frčkova (1 585 m) a o chvíľu postupným stúpaním zdoláme Krížnu (1 574 m), ktorá poskytuje podobné výhľady do širokého okolia ako Ostredok. Z jej vrcholu zostúpime širokým a strmým chrbtom vľavo po červenej značke (0801) do Rybovského sedla (1 305 m), kde odbočíme vľavo na zeleno značkovaný slabo viditeľný chodník (5601). Pôjdeme najskôr šikmo a potom strmo dolu lavínovým svahom. Po dosiahnutí poľnej a neskôr tvrdej vozovky zídeme dlhou Suchou dolinou do miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m).

 

Variant: Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere za približne rovnaký čas. Jeden z variantov predlžuje základnú trasu o dlhší pobyt vo vrcholovom pásme (o ¼ hod.). Pri zostupe z Krížnej možno v tomto prípade pokračovať po červenej značke bočným hrebeňom po Východné Prašnické sedlo, odkiaľ možno zostúpiť po žltej značke do Suchej doliny a ďalej do Vyšnej Revúcej. Ďalší variant využíva na zostup z Krížnej trasu modrej značky (2628) vedúcu cez Majerovu skalu do Starých Hôr, čo si v porovnaní so základnou trasou vyžaduje čas kratší o ½ hod.

 

1 Čierny kameň – príkrovová troska chočského príkrovu sa z geologického a botanického hľadiska označuje ako perla Slovenska. Na vápencových bralách rastú viaceré vzácne a chránené druhy rastlín (dryádka osemlupienková, lomikameň pochybkový). V kosodrevine a pralesových smrečinách žije medveď hnedý. Územie okolo Čierneho kameňa bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.

 

2 Ostredok – najvyšší vrch Veľkej Fatry v hlavnom hrebeni medzi Suchým vrchom a Krížnou s pekným kruhovým rozhľadom. Ostredok je celý trávnatý a jeho zrázy sú smerom na západ i na východ veľmi prudké, preto je nevyhnutné v zimnom období dávať pozor na lavíny. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

NA ZVOLEN

z_donovalov_na_zvole_14.jpg

 

Zdroj: https://hiking.sk/hk/ar/942/z_donovalov_na_zvolen.html

 

Donovaly – Zvolen – Malý Zvolen – Liptovské Revúce

 

Poloha: Veľká Fatra – južná časť.

 

Východiskový bod: Donovaly, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Liptovské Revúce – Nižná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Donovaly – Zvolen 1 ½ hod. – Malý Zvolen ¾ hod. – Liptovské Revúce – Nižná Revúca 1 ¼ hod.

Spolu: 3 ½ hod.

 

Prevýšenie: 763 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná trasa s väčším stúpaním v prvej časti. Zvyšok túry vedie po pohodlnom chodníku v hôľnej oblasti. Orientácia na krajinársky vďačnom výlete s peknými výhľadmi je bezproblémová. Za daždivého počasia treba pri strmom výstupe a zostupe počítať s rozbahneným terénom.

 

Základná trasa: Začneme od smerovníka pri parkovisku na hlavnej ceste spájajúcej Banskú Bystricu s Ružomberkom (E 77) v Donovaloch (960 m). Vydáme sa po červenej značke (E8, 0801), obídeme areál Športhotela a po vychodenom chodníku odbočíme hore na lúku. Prejdeme cez lúku a pokračujeme okrajom lesa. Keďže východiskový bod sa nachádza v pomerne vysokej nadmorskej výške, onedlho sa ocitneme v hôľnom pásme. Po červeno značkovanom chodníku strmo vystúpime do menšieho sedla tesne pod vrcholom Novej hole (1 370 m). Výstup k hornej stanici sedačkovej lanovky trvá vyše 1 hod. Pokračujeme pohodlným chodníkom, po ktorom zakrátko oblúkom vystúpime na vrchol Zvolena 1 (1 403 m), najvyššieho bodu trasy. Na skalke s výhľadom na juh tesne pod vrcholom stojí drevený kríž. Za dobrého počasia sa presvedčíme, že patrí medzi najkrajšie vyhliadkové vrchy Veľkej Fatry. Kruhový rozhľad z vrcholu je odmenou za vynaloženú námahu. Z vrcholu Zvolena pokračujeme po žltej značke (8607) doprava (na sever). Najskôr mierne zostúpime a potom krátkym stúpaním dosiahneme vrchol Malého Zvolena 2 (1 372 m). Aj z tohto miesta je prekrásny široký rozhľad, ktorý na južnej strane čiastočne obmedzuje masív Zvolena. Pokračujeme juhozápadným a západným svahom masívu Končitej (1 248 m) a onedlho sa po trávnatom svahu dostaneme do oblasti hornej stanice lyžiarskeho vleku nad osadou Nižná Revúca. Približne po jeho dráhe zostúpime do miestnej časti Liptovské Revúce – Nižná Revúca (640 m). Túru ukončíme pri autobusovej zastávke na ceste do Liptovskej Osady.

 

Variant: Na vrch Zvolen môžeme približne za rovnaký čas vystúpiť aj v opačnom smere základnej trasy. Z Donovál sa môžeme vyviezť na Novú hoľu aj sedačkovou lanovkou.

 

1 Zvolen – vyhliadkový vrch s kruhovým rozhľadom. Na západe vidieť hlavný veľkofatranský hrebeň od Krížnej po Rakytov, za ním vrcholky Malej Fatry s Malým a Veľkým Kriváňom. Severovýchodnému obzoru dominuje hradba Západných Tatier. Prvenstvo má nesporne pohľad na Nízke Tatry s impozantným hrebeňom Prašivej. Na juhozápade možno vidieť uhladenú líniu Kremnických vrchov.

 

2 Malý Zvolen – vyhliadkový vrch so širokým rozhľadom na bočnom horskom hrebeni, ktorý spadá do Revúckej doliny. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Ďalšie články...

Nachádzaš sa tu: Domov