banovecko

Tip na výlet - CESTOU HRDINOV SNP 1.časť

Myjava – Čupec – Veľká Javorina

Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Javorinská hornatina), Myjavská pahorkatina – severná časť.

Východiskový bod: Myjava, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

Cieľový bod: Holubyho chata, parkovisko.

Časový rozvrh: Myjava – Sovinec 1 hod. – Horný výhon ¼ hod. – Jurášová ¾ hod. – Hrabina ½ hod. – Vrch Slobodných ½ hod. – Čupec 1 hod. – Dibrovov pomník ¼ hod. – Veľká Javorina 1 ¼ hod. – Holubyho chata ¼ hod.

Spolu: 5 ¾ hod.

Prevýšenie: 645 m.

Náročnosť: Stredne náročná takmer celodenná túra s ľahkou orientáciou v teréne. Vedie sčasti po lesných cestách alebo chodníkoch a čiastočne po verejných cestných komunikáciách. Trasa v prvej časti oboznamuje s kopaničiarskym krajom a ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu a Biele Karpaty. V druhej časti treba absolvovať dlhé stúpanie lesom na hrebeň Bielych Karpát, po ktorom trasa vedie na ich najvyšší vrchol – Veľkú Javorinu.

Základná trasa: Začneme v centre mesta Myjava pri autobusovej stanici pri ústrednej turistickej orientačnej tabuli (325 m). Po celej trase nás budú sprevádzať červené turistické značky, ktoré lemujú Cestu hrdinov SNP (0701). Z centra Myjavy sa vyberieme hlavnou ulicou severovýchodným smerom ku kruhovému objazdu, na ktorom sa križuje červeno a žlto značkovaná trasa. Ocitneme sa pred Múzeom Slovenských národných rád, ktoré otvorili v roku 1968 po rekonštrukcii pôvodného domu pani Kolényovej a prístavbe moderného pavilónu. V roku 1848 tu zasadala novozriadená Slovenská národná rada, uskutočnilo sa prvé národné zhromaždenie a vypuklo prvé národné povstanie Slovákov v boji proti rakúsko – uhorskej monarchii. Na kruhovom objazde pokračujeme vpravo po červenej značke. Prejdeme popod železničný podjazd a vystúpime mierne do kopca popri asfaltovej ceste. Po ľavej strane minieme parkovisko autobusov SAD a vyjdeme z mesta. Na najbližšom rázcestí stojí smerovník Sovinec (400 m). O chvíľu sa ocitneme v rovnomennej miestnej časti obce Poriadie. Prejdeme cez osadu a na najbližšej križovatke pokračujeme priamym smerom do osady Horný výhon (420 m). Po červenej značke prejdeme osadou a asfaltovou cestou prídeme do lokality Uhliská. Na križovatke si vyberieme nespevnenú cestu, ktorá v priamom smere vchádza do lesa. Lesnou cestou sa onedlho dostaneme na poľanu Jurášová (520 m), na ktorú vedie z Poriadia aj lesná asfaltová cesta. Všímame si červené značky, ktoré vedú lesnou cestou vľavo od asfaltovej cesty severným smerom cez lokalitu Furmanec. Onedlho sa opäť dostaneme na lesnú asfaltovú cestu, po ktorej prídeme k smerovníku Hrabina (550 m), pod ktorým sa nachádza zimné rekreačné stredisko s lyžiarskym vlekom, lyžiarskou školou a ubytovacími a stravovacími zariadeniami. Pokračujeme severným smerom stále po červenej značke. Onedlho prekrížime asfaltovú cestu a štrkovou cestou vystúpime najskôr rúbaniskom a potom úzkym lesným chodníkom, ktorý smeruje na Vrch Slobodných (687 m). Stúpanie pokračuje lesom po červeno značkovanej Ceste hrdinov SNP na vrch Čupec (819 m), z ktorého pohodlne lesnou cestou zídeme k Dibrovovmu pomníku (775 m). Pamätník postavili na počesť I. D. Dibrova, veliteľa 2. Stalinovej partizánskej brigády, ktorý na tomto mieste zahynul v roku 1944 počas druhej svetovej vojny. Česko- slovenskou štátnou hranicou vedúcou rovnobežne s červeno značkovanou trasou krátko vystúpime na Durdu a pohodlnou lesnou cestou prídeme na križovatku so spevnenou cestou vedúcou z moravskej strany k Holubyho chate. Popri železných zábranách prejdeme cez cestu do lesa a strmo stúpajúcim chodníkom vystúpime na zatrávnené svahy Veľkej Javoriny. Povedľa hraničných kameňov prídeme na hrebeň so smerovníkom, pri ktorom stojí Vavrouškova mohyla. Postavili ju v roku 1998 na pamiatku Josefa Vavrouška (1944 – 1995), známeho českého ochrancu prírody a propagátora myšlienok trvalo udržateľného rozvoja a česko – slovenskej vzájomnosti. Každoročne na Nový rok sa k nej z moravskej Květnej, miestnej časti obce Strání, organizujú turistické výstupy na uctenie pamiatky človeka, ktorý aj s dcérou tragicky zahynul v Západných Tatrách. Vedľa mohyly stojí aj Kameň česko- slovenského bratstva postavený v roku 1990. Od neho je len kúsok na vrchol Veľkej Javoriny (970 m) s telekomunikačnou vežou. Po krátkom odpočinku sprevádzanom nádhernými pohľadmi predovšetkým na moravskú stranu nás čaká už len mierne klesanie k Holubyho chate (915 m), cieľa prvej časti putovania po slovensko – moravskom pomedzí. 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Tip na výlet - NA BRADLO

Myjava – Bradlo – Myjava

Poloha: Myjavská pahorkatina – južná časť.

Východiskový a cieľový bod: Myjava, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Myjava – Polianka 1 hod. – Jandova dolina ¾ hod. – Bradlo ¾ hod. – Chrbát Bradla ½ hod. – Dlhý vŕšok ½ hod. – Podlipovec ¼ hod. – Havlová ½ hod. – Polianka ¼ hod. – Myjava 1 hod.

Spolu: 5 ½ hod.

Prevýšenie: 233 m.

Náročnosť: Stredne náročná viac ako poldenná túra. Sčasti vedie po lesných a poľných cestách, menej po frekventovaných verejných cestných komunikáciách. Orientácia v teréne je jednoduchá a nenáročná. Na viacerých miestach ponúka nádherné výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele a Malé Karpaty. Výlet možno v prípade potreby ukončiť skôr v niektorej zo samôt s autobusovým spojením s Myjavou.

Základná trasa: Východiskovým bodom túry je autobusová stanica v meste Myjava (325 m). Začiatok je totožný s trasou č. 12. Po modrej (2413) a červenej (0701) turistickej značke sa vydáme na južný okraj mesta. Červeno značkovaný úsek je súčasťou diaľkovej turistickej trasy Cesta hrdinov SNP a zároveň súčasťou Štefánikovej magistrály. Po Námestí M. R. Štefánika sa dostaneme k smerovníku pri moste ponad rieku Myjava. Modrá trasa odbočuje doprava, my pokračujeme po červenej značke. Po ulici Pažitie sa dostaneme na širokú výpadovku do Brezovej pod Bradlom. Pri benzínovom čerpadle odbočíme doľava na Tehelnú ulicu. Na jej konci obídeme tehelňu a miernym stúpaním poliami vyjdeme na široký chrbát. Poľná cesta smeruje k hradskej, na ktorú sa napojíme pred prvými domami Polianky. Po neveľmi frekventovanej komunikácii pôjdeme len kúsok a pri smerovníku v strede obce Polianka (420 m) opustíme hradskú a odbočíme doprava. Bočná ulica nás privedie k domom na okraji dediny, kde na ňu nadväzuje široká spevnená poľná cesta. Mierne vystúpime k okraju lesa a o chvíľu na južnom horizonte uvidíme vrch Bradlo. Po krátkom lesnom úseku zídeme lúčnou dolinou k osamelej stavbe. Od nej pokračujeme na dno hlavnej doliny. V osade Jandova dolina (310 m) sa dostaneme na hradskú spájajúcu Priepastné s Brezovou pod Bradlom. Vydáme sa po nej smerom na východ, avšak hneď pri prvej odbočke odbočíme doprava. Bočná cesta vedie po moste cez potok k domom kopaníc. Naprieč lúkou sa po spádnici dostaneme k lesu a opustenému kameňolomu. Jeho skalnú stenu obídeme sprava a vystúpime do lesa. Prejdeme ponad veľké výmole a prekrížime lesnú asfaltovú cestu. Vyjdeme na lúku s výhľadom na Bradlo. V ľavom rohu lúky opäť prídeme k asfaltovej ceste, avšak pokračujeme po nespevnenej ceste na lúku, ktorá sa v zime využíva ako lyžiarska zjazdová trať. Lúkou vystúpime naprieč a za prekrížením s lyžiarskym vlekom uvidíme turistickú chatu Bradlo, v ktorej sa možno občerstviť. Od chaty vedie betónový chodník so schodíkmi na parkovisko pod vrcholom Bradla. Od smerovníka pri parkovisku sledujeme zelené turistické značky. Pohodlne vystúpime po brizolitom vysypanom chodníku k pomníku na vrchole Bradla (543 m), ktorý je najvyšším vrchom Myjavskej pahorkatiny. Monumentálnu mohylu z bieleho spišského travertínu postavili v roku 1928 podľa projektu D. Jurkoviča. Pri mohyle sa organizujú zhromaždenia na počesť generála Milana Rastislava Štefánika (1880 – 1919), jedného zo zakladateľov Československej republiky. Z vrcholu Bradla vidieť nielen malebnú kopaničiarsku krajinu, ale aj Štefánikove rodné Košariská. Najlepší výhľad na obec je z juhovýchodného rohu pamätného miesta. Po prehliadke mohyly pokračujeme po zelenej značke východným smerom. Cesta prechádza takmer bez straty výšky na lúku. Za ňou je profil cesty strmší. Lesom klesneme na čistinku, kde doprava odbočuje úzky chodník. Sledujeme významové značky a vystúpime na skalku s dreveným dvojkrížom, odkiaľ sa otvára krásny výhľad na Košariská. Po rovnakej trase sa vrátime na rázcestie na čistinke a pokračujeme po lesnej ceste smerom na východ. Na rázcestí Chrbát Bradla (420 m) odbočuje doprava žlto značkovaný chodník, my však naďalej sledujeme zelené značky. Okrajom lúky sa miernym stúpaním dostaneme na oblý Zadný vŕšok (475 m). Na pohodlný zostup využijeme úzku asfaltovú cestu smerujúcu k hradskej spájajúcej Košariská a Priepasné. Z miesta pod Širokým bradlom (491 m) je krásny výhľad. Nie veľmi frekventovanou hradskou zostúpime do jednej z osád kopaničiarskej obce Priepasné. Za zákrutou leží rázcestie Dlhý vŕšok (430 m), na ktorom opustíme zelenú značku a odbočením doľava sa vydáme na žltú trasu (8145). Lesná cesta schádza k osade Potúčkovci, od ktorej pokračujeme po asfaltovej ceste vedúcej okrajom lesa. Na križovatke v osade Podlipovec (360 m) pokračujeme severným smerom k osade Havlová (350 m). Tu sa napojíme na hlavnú cestu, ktorá smeruje do stredu kopaničiarskej obce Polianka. Pokračujeme úsekom, ktorý sme absolvovali na začiatku túry. Po červenej značke sa popri tehelni vrátime do cieľa výletu pri autobusovej stanici v meste Myjava (325 m).

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Tip na výlet - K HRADU BRANČ

Myjava – Turá Lúka – Branč – Podbranč-Podzámok

Poloha: Myjavská pahorkatina – západná časť.

Východiskový bod: Myjava, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

Cieľový bod: Podbranč-Podzámok, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Myjava – Turá Lúka 1 hod. – Škarítkovci 1 hod. – Pod Drviskami ½ hod. – Branč ¾ hod. – Podbranč-Podzámok ¼ hod.

Spolu: 3 ½ hod.

Prevýšenie: 174 m.

Náročnosť: Nenáročná krátka túra s neveľkým prevýšením. Jej príťažlivosť spočíva v pekných výhľadoch a poznávaní zrúcanín starobylého hradu. Krajinársky a turisticky zaujme svojou pestrosťou – prechádza ulicami mesta i dediny, cez kopanice, lúky a les. Jeden úsek vedie po frekventovanej ceste, avšak je bezpečný, pretože využíva obecné chodníky. Turistické značkovanie je dobré a orientácia v teréne je jednoduchá.

Základná trasa: Túra sa začína pri autobusovej stanici v meste Myjava (325 m). Uličkou vedúcou popri kostole vyjdeme na Námestie  M. R. Štefánika. Po rušnej hlavnej komunikácii sa vydáme smerom na juh po modrej (2413) a červenej (0701) turistickej značke. Na križovatke červená pokračuje za mostom ďalej na juh, my však pokračujeme po modrej značke a odbočíme doprava. V prvom úseku túry pôjdeme po chodníku povedľa výpadovky smerujúcej do Senice. Vyjdeme z Myjavy a onedlho sa ocitneme v Turej Lúke (301 m). Dedina typu ulicovky je rozťahaná pozdĺž cesty. Minieme evanjelický kostol a dostaneme sa  do stredu obce. Za rímskokatolíckym kostolom opustíme rušnú hlavnú ulicu a odbočíme doľava. Krátka bočná ulica vedie k mostu cez rieku Myjava a pokračuje na južný okraj obce. Na jej konci zahneme opäť doľava. Ulica za obcou pokračuje ako široká poľná cesta, ktorá stúpa lúkou na široký oblý chrbát. Z cesty je pekný spätný výhľad na Turú Lúku. Cesta naprieč pretína chrbát a malú dolinu. Po krátkom stúpaní sa ocitneme na ďalšom lúčnom chrbte s pekným výhľadom na Myjavskú pahorkatinu. Pri skupine domov poľná cesta ústi na asfaltovú cestu. Odbočením doľava by sme sa dostali do Bukovca, my však odbočíme doprava. Hradskú smerujúcu do Turej Lúky využijeme len na úseku asi 100 m. Za prvým domom kopaníc Škarítkovci (350 m) odbočíme doľava na úzku asfaltovú cestu. Miernym stúpaním sa popri chalupách a rekreačných chatách dostaneme na lesnú cestu stúpajúcu k okraju lúky. Od rázcestia Pod Drviskami (412 m) mierne klesneme okrajom lesa do malej doliny s potokom a za ním vystúpime na lúčny chrbát, ktorým prechádza asfaltová cesta. Z peknej lúky vidieť cieľ túry – siluetu bradla s ruinami hradu na vrchole. Vydáme sa po asfaltovej ceste k skupine domov stále po modrej turistickej značke. K hradu sa môžeme dostať aj tak, že ešte pred cintorínom odbočíme doľava. Pohodlnejším variantom je pokračovanie popri skupine domov na parkovisko pred cintorínom, za ktorým treba odbočiť doľava. Poľná cesta označená významovými značkami vystupuje veľkým oblúkom cez ovocný sad k vstupu do hradného areálu. Hrad Branč (475 m) patrí medzi najkrajšie vyhliadkové miesta na západnom Slovensku. Je pochopiteľné, že keď hrad vidieť z toľkých blízkych i vzdialenejších miest, musí byť aj z neho nádherný výhľad do širokého okolia. Po obídení prstenca vonkajších hradieb uvidíme prakticky celé Záhorie, Malé i Biele Karpaty a vzdialenejšie vŕšky v Rakúsku. Hrad Branč udivuje svojou veľkosťou. Jeho história siaha do 13. storočia, keď ho dal postaviť trenčiansky župan Baša. Jeho úlohou bolo strážiť Českú cestu. V 15. storočí nebol hradný pán Pongrácz ochrancom okoloidúcich kupcov, ale paradoxne ich postrachom, pretože sa správal ako lúpežný rytier. Hrad slúžil ako sídlo rozľahlého panstva. Koncom 17. storočia vyhorel. Po prehliadke hradnej zrúcaniny sa po rovnakej ceste vrátime k cintorínu a po asfaltovej ceste pohodlne zídeme do obce Podbranč-Podzámok (380 m). Pri smerovníku na autobusovej zastávke sa túra končí.

Varianty: Modrá turistická trasa sa pôvodne končila v Podbranči-Podzámku. Teraz je predĺžená, pokračuje cez Majer a končí sa v Sobotišti (spolu: 5 hod.). Nová je aj žltá turistická trasa, ktorá smeruje do Sobotišťa veľkým oblúkom severne ležiacimi kopanicami. Na jej absolvovanie si treba vyhradiť celý deň (spolu: 9 ½ hod.). Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (3 ½ hod.), avšak smer treba voliť podľa výhodnosti dopravného spojenia do cieľovej obce, ktorá leží v inom okrese ako východiskový bod.

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8