Na Žalostinú
Vrbovce – Žalostiná – Vrbovce
Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Žalostinská vrchovina)
Východiskový a cieľový bod: Vrbovce, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Vrbovce – Hate-Klvače 1hod. – Kněžské hory ½ hod. – Bukovina ¼ hod. – U Chalupovcov ¼ hod. – Žalostiná ¼ hod. – Vrbovce 1 hod.
Spolu: 3 ¼ hod.
Prevýšenie: 304 m.
Náročnosť: Stredne náročná takmer poldenná túra s ľahkou orientáciou. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Trasa oboznamuje s kopaničiarskym krajom a vystupuje na najvyšší vrch Žalostinskej vrchoviny Žalostinú, ktorá ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu a Biele Karpaty.
Základná trasa: Začneme na námestí v obci Vrbovce (317 m), ktorá už v roku 1810 dostala od uhorského kráľa Ferdinanda I. trhové právo. Každý týždeň tu býval trh a šesťkrát do roka jarmok. Hoci v druhej polovici 19. storočia Vrbovce stratili právny štatút mestečka, významné hospodárske postavenie si medzi okolitými kopanicami zachovali aj v 20. storočí. Okolie obce ponúka ideálne podmienky na výlety a nenáročné túry po kopaniciach s krásnymi výhľadmi. Z centra Vrboviec sa vydáme západným smerom popri ceste do Sobotišťa po modrej (2443) a žltej (8129) značke. Obe značky asi po 200 m odbočujú doprava a vedú popri ceste do Chvojnice. Postupným stúpaním po asfaltovej ceste prídeme k autobusovej zastávke U Horňákov. Miernym stúpaním pokračujeme západným smerom ku križovatke ciest s autobusovou zastávkou pri kóte 493 m. Žltá značka pokračuje priamym smerom do Chvojnice, my sledujeme modré značky, ktoré odbočujú doprava. Asi po 400 m cesta pri ďalšej autobusovej zastávke klesá doľava do osady Hate. Asfaltovou cestou prídeme k smerovníku Hate – Klvače (493 m), za ktorým odbočíme doprava. Po modro značkovanej najskôr spevnenej, neskôr nespevnenej ceste sa dostaneme k okraju lesa a potom pôjdeme krátko lesom k potoku Chvojnica. Prejdeme na jeho druhý breh do vysokého bukového lesa a nevýraznou lesnou cestou vystúpime do sedla na Kněžských horách (510 m) pod Bukovinou, ktorá leží na slovensko - českej štátnej hranici. Tu sa stretáva modrá a červená značka (0770). Odbočíme doprava na severovýchod a sledujeme modré a červené značky, ktoré pokračujú paralelne s oplotením obory Pusté a so štátnou hranicou. V miernom stúpaní prídeme na vrchol Bukoviny (588 m), ku ktorej ešte predtým odbočíme od oplotenia vpravo. Na tomto mieste sa modrá značka odkláňa doľava a schádza na moravskú stranu. Ďalej sledujeme už len červené značky. Mierne klesneme lesom popri štátnej hranici, ktorá sa onedlho odkláňa doľava. Z malého sedla mierne vystúpime lesnou cestou, až prídeme k samote U Chalupovcov (580 m). Na jej východnom okraji stojí smerovník, ktorý doľava ukazuje cestu na bočný vrchol Žalostinej, mierne doľava na Kobylu a doprava lúkou bez značiek na hlavný vrchol Žalostinej. Vyberieme si tento smer a po miernom stúpaní južným smerom neznačkovanou lúčnou cestou prídeme na trávnatý vrch Žalostiná (621 m), ktorý je najvyšším bodom trasy a zároveň najvyšším vrcholom Žalostinskej vrchoviny. Ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty a okolitý kopaničiarsky kraj. Podľa jednej z legiend názov vrchu Žalostiná pochádza od príbehu matky a dcéry. Matka jedného dňa poslala dcéru po vodu zo studničky pod kopcom. Dievčina sa dlho nevracala a matka bola čoraz nervóznejšia, až napokon v hneve zvolala: „Bodaj si tam skamenela, kde stojíš!“ Keď dcéra ani potom dlho nechodila, matka sa ju vybrala hľadať. Našla však len kamene. Zalomila rukami a nariekala: „Och, ja žalostná, prežalostná mati!“ Podľa legendy sa vrch, pod ktorým matka nariekala, odvtedy nazýva Žalostiná. Iné vysvetlenie pôvodu tohto názvu môže pochádzať aj z neustáleho „žalostenia“ vetra, ktorý tu fúka takmer stále. Z trávnatého vrcholu zídeme juhozápadným smerom neznačkovanou lúčnou cestou k smerovníku Hate – Klvače (493 m), okolo ktorého sme prechádzali v prvej časti výletu. Známou cestou sa vrátime do obce Vrbovce (317 m).
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
Najstarší Bánovčania oslavovali životné jubileá s primátorom
Takmer dvesto pozvánok rozposlali matrikárky občanom, ktorí si v prvom polroku 2017 pripomenuli okrúhle životné jubileá nad sedemdesiat rokov. Tých najstarších od deväťdesiatky pozýva primátor Marián Chovanec na stretnutie jubilantov každý rok. Tradičné stretnutie jubilujúcich občanov s primátorom otvorila Mária Knotková z matričného úradu poetickými slovami o jeseni života. Primátor pridal pár úprimných slov vďaky a želania najmä dobrého zdravia. Deti z Materskej školy Komenského vykúzlili na pódiu roztomilé tančeky, pesničky i básničky. K sviatočnému aktu neodmysliteľne patrí aj podpis do pamätnej knihy mesta a osobná gratulácia primátora s kvetom a malým darčekom v ruke. A po vyše hodinovom zapisovaní a vinšovaní zaznelo zborové „živió“ a slávnostný prípitok s malým pohostením. Svoju básnickú tvorbu o živote človeka predniesol jubilant Milan Podlucký.
V Bánovciach nad Bebravou v súčasnosti žije celkom 18 občanov, ktorí si v prvom polroku tohto roka pripomenuli viac ako 90 rokov. Osobnú gratuláciu od primátora v mestskom kultúrnom stredisku si prišli prevziať len traja. Deväťdesiat rokov oslávila Juliana Adamcová, Helena Kšiňanová, Albert Slávka, Emília Záhumenská, 91 rokov Július Kusý a Anna Magušinová, 92 rokov Eleonóra Jedličková a Terézia Václavíková, 93 rokov Štefánia Krchlíková a Petrona Škvareninová, 94 rokov Mária Adamcová, Jozef Blažovič, Zuzana Habaňová a Anna Repová, 95 rokov Ernest Janeček a Ľudmila Janečeková, 96 rokov Štefánia Pajtinová a Zuzana Sečanská. Všetkým jubilantom prajeme najmä dobré zdravie, radosť a pohodu v jeseni života.
Bánovské noviny č. 26 - 3. júl 2017
Text: Alena Borszéková
Okolo Vrboviec
Vrbovce – Chvojnica – Pecková – Ostrý vrch – Vrbovce
Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Žalostinská vrchovina)
Východiskový a cieľový bod: Vrbovce, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Vrbovce – Chvojnica 1 ¼ hod. – Chodúrovci 1 hod. – Pecková ¾ hod. – Lipová ¼ hod. – Zimovci 1 ½ hod. – Ostrý vrch ¾ hod. – Vrbovce ¾ hod.
Spolu: 6 ¼ hod.
Prevýšenie: 301 m.
Náročnosť: Stredne náročná takmer celodenná túra s ľahkou orientáciou. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Trasa oboznamuje s kopaničiarskym krajom a ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty a Malé Karpaty.
Základná trasa: Začneme na námestí v obci Vrbovce (317 m), ktorej dominuje renesančný rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety. Postavili ho v roku 1590 a upravili v rokoch 1756 až 1760. Kostol bol pôvodne evanjelický, vybudovali ho potomkovia českých husitských vysťahovalcov. V roku 1672, v čase prenasledovania evanjelikov, sa stal majetkom rímskokatolíckej cirkvi. Evanjelici si nový kostol vybudovali v roku 1784 o niekoľko metrov vyššie a v rokoch 1839 až 1841 k nemu pristavili vežu. Z malebného námestia sa vydáme západným smerom popri ceste do Sobotišťa po modrej (2443) a žltej (8129) značke. Obe značky asi po 200 m odbočujú doprava a vedú popri ceste do Chvojnice. Postupným stúpaním po asfaltovej ceste prídeme k autobusovej zastávke U Horňákov a miernym stúpaním pokračujeme západným smerom ku križovatke ciest s autobusovou zastávkou pri kóte 493 m. Modrá značka tu odbočuje doprava a my priamym smerom v miernom klesaní prídeme do stredu Chvojnice (390 m). Kopaničiarska obec vznikla v roku 1957 odlúčením časti kopaníc od Vrboviec, Častkova a Sobotišťa. Prví osadníci tu v 16. storočí vyklčovali les a začali sa venovať poľnohospodárstvu, chovu dobytka a oviec. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala dodnes. V miernom klesaní sa dostaneme k autobusovej zastávke U Šiflov, pri ktorej odbočíme doľava na zelenú značku (5137). Trasa ďalej vedie východným smerom v miernom stúpaní kopanicami Pánikovci pod kótu 503 m. Pokračujeme viac v klesaní ako v stúpaní malebnou kopaničiarskou krajinou, až zostúpime k hlavnej ceste spájajúcej Vrbovce so Sobotišťom. Prekrižujeme asfaltovú cestu pri smerovníku Chodúrovci (301 m) a za mostíkom cez potok Teplica odbočíme doprava. V neustálom stúpaní cez kopanice Peckovci a menší les vystúpime na oblý a nezalesnený vrch Pecková (576 m). Ponúka nádherný výhľad do okolia a veľmi obľúbený je najmä medzi rogalistami. Z vrcholu zostúpime južným smerom, až prídeme na asfaltovú cestu, na ktorej pri autobusovej zastávke odbočíme doľava k osade Lipová (Kadlečíkovci, 470 m). Pokračujeme priamym smerom už len po červenej značke (0771), ktorá smeruje na severovýchod. Po asfaltovej ceste prídeme k osade Pláňava a za ňou ku križovatke ciest. Opäť pôjdeme v priamom smere ku kopaniciam Marečkovci. Ďalej trasa pokračuje už len nespevnenými cestami nad kopanicami Povaľačovci s peknými výhľadmi do otvorenej krajiny. Dostaneme sa k osade Štefkovci, za ktorou prekrižujeme asfaltovú cestu spájajúcu Vrbovce s Turou Lúkou. Mierne zvlneným otvoreným terénom pohodlne prídeme k smerovníku Zimovci (508 m). Odbočíme doľava na zeleno značkovanú trasu (5117), pričom zelené značky nás budú sprevádzať až do cieľa. Pôjdeme poľnou cestou severozápadným smerom, na ktorej sa ponúkajú ďaleké výhľady západným a južným smerom. Cez polia prídeme k smerovníku pod Ostrým vrchom, odkiaľ nás významová značka privedie na najvyšší bod trasy – Ostrý vrch (602 m) s pekným a ďalekým kruhovým výhľadom. Neďaleko stojí moderný veterný mlyn na výrobu elektrickej energie. Vrátime sa k smerovníku a poľnou cestou smerujúcou na západ prejdeme cez les. Z jeho západného okraja sa naskytá pekný výhľad na východisko a cieľ trasy – Vrbovce. Klesneme lúkami smerom na juhozápad do doliny potoka Roncková s vodnou nádržou Vrbovce, ktorá sa využíva predovšetkým na rybolov. Po chodníku popri vodnej nádrži prídeme k poľnohospodárskym objektom a cez hrádzu prejdeme na ľavý breh potoka. Prekrížime asfaltovú cestu a poľnou cestou sa od východu priblížime k okraju obce Vrbovce (317 m). Pri prvých domoch odbočíme do druhej ulice vpravo a mierne zostúpime najprv k evanjelickému kostolu a po chvíli k rímskokatolíckemu kostolu, kde je cieľ trasy. Občerstviť sa môžeme v Hostinci pod gaštanom alebo v kaviarni na námestí.
Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8
Beseda pre seniorov o sektách, liečiteľoch a šmejdoch
Na základe požiadavky členov Základnej organizácie. Jednoty dôchodcov Slovenska v Bánovciach nad Bebravou sa 20. júna uskutočnila ďalšia zo série preventívnych akcií pre seniorov. Sprostredkoval ju opäť ich predseda Jiří Fux. Tentoraz mala téma netradičný, ale o to zaujímavejší obsah, ktorej pracovný názov bol Seniori, sekty a liečitelia. Napriek vysokým teplotám priestory klubu sa zaplnili. Počas besedy, ktorú zabezpečoval koordinátor prevencie kriminality MsÚ Miroslav Schlesinger, sa seniori oboznámili s problematikou manipulácie siekt, falošných liečiteľov a súčasne sa venovali aj problematike tzv. šmejdov i ochrane osobných údajov. Téma nebola len strohým prehľadom teoretických informácií, ale obohatená o množstvo príbehov z praxe. Seniorov zaujali najmä prípady súvisiace s liečiteľmi, výskumy z oblasti farmaceutického priemyslu, ako aj šokujúce príbehy o satanistoch a nástrahách rôznych podvodníkov.
Záver besedy patril už tradične nielen hlavným témam, ale aj riešeniu rôznych problémov, ktoré ťažia seniorov. Tie budú následne konzultované s vedením mesta a so zodpovednými pracovníkmi. Komunikácia v tejto oblasti je v súčasnosti na príkladnej úrovni, nakoľko je vecná, venuje sa aktuálnym problémom a má pozitívnu spätnú väzbu na oboch stranách. Akcie tohto druhu sú bezplatne k dispozícii každému seniorskému združeniu, aj školám v meste. Realizované sú v rámci projektu Poznaním k hodnotnému životu pod záštitou primátora Mariána Chovanca. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.
Tlačová správa mesta
Bánovcské noviny č. 25 - 26. jún 2017
