banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Okolo Vrboviec

Vrbovce – Chvojnica – Pecková – Ostrý vrch – Vrbovce

 

Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Žalostinská vrchovina)

 

Východiskový a cieľový bod: Vrbovce, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Vrbovce – Chvojnica 1 ¼ hod. – Chodúrovci 1 hod. – Pecková ¾ hod. – Lipová ¼ hod. – Zimovci 1 ½ hod. – Ostrý vrch ¾ hod. – Vrbovce ¾ hod.

 

Spolu: 6 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 301 m.

 

Náročnosť: Stredne náročná takmer celodenná túra s ľahkou orientáciou. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Trasa oboznamuje s kopaničiarskym krajom a ponúka nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty a Malé Karpaty.   

         

Základná trasa: Začneme na námestí v obci Vrbovce (317 m), ktorej dominuje renesančný rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety. Postavili ho v roku 1590 a upravili v rokoch 1756 až 1760. Kostol bol pôvodne evanjelický, vybudovali ho potomkovia českých husitských vysťahovalcov. V roku 1672, v čase prenasledovania evanjelikov, sa stal majetkom rímskokatolíckej cirkvi. Evanjelici si nový kostol vybudovali v roku 1784 o niekoľko metrov vyššie a v rokoch 1839 až 1841 k nemu pristavili vežu. Z malebného námestia sa vydáme západným smerom popri ceste do Sobotišťa po modrej (2443) a žltej (8129) značke. Obe značky asi po 200 m odbočujú doprava a vedú popri ceste do Chvojnice. Postupným stúpaním po asfaltovej ceste prídeme k autobusovej zastávke U Horňákov a miernym stúpaním pokračujeme západným smerom ku križovatke ciest s autobusovou zastávkou pri kóte 493 m. Modrá značka tu odbočuje doprava a my priamym smerom v miernom klesaní prídeme do stredu Chvojnice (390 m). Kopaničiarska obec vznikla v roku 1957 odlúčením časti kopaníc od Vrboviec, Častkova a Sobotišťa. Prví osadníci tu v 16. storočí vyklčovali les a začali sa venovať poľnohospodárstvu, chovu dobytka a oviec. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala dodnes. V miernom klesaní sa dostaneme k autobusovej zastávke U Šiflov, pri ktorej odbočíme doľava na zelenú značku (5137). Trasa ďalej vedie východným smerom v miernom stúpaní kopanicami Pánikovci pod kótu 503 m. Pokračujeme viac v klesaní ako v stúpaní malebnou kopaničiarskou krajinou, až zostúpime k hlavnej ceste spájajúcej Vrbovce so Sobotišťom. Prekrižujeme asfaltovú cestu pri smerovníku Chodúrovci (301 m) a za mostíkom cez potok Teplica odbočíme doprava. V neustálom stúpaní cez kopanice Peckovci a menší les vystúpime na oblý a nezalesnený vrch Pecková (576 m). Ponúka nádherný výhľad do okolia a veľmi obľúbený je najmä medzi rogalistami. Z vrcholu zostúpime južným smerom, až prídeme na asfaltovú cestu, na ktorej pri autobusovej zastávke odbočíme doľava k osade Lipová (Kadlečíkovci, 470 m). Pokračujeme priamym smerom už len po červenej značke (0771), ktorá smeruje na severovýchod. Po asfaltovej ceste prídeme k osade Pláňava a za ňou ku križovatke ciest. Opäť pôjdeme v priamom smere ku kopaniciam Marečkovci. Ďalej trasa pokračuje už len nespevnenými cestami nad kopanicami Povaľačovci s peknými výhľadmi do otvorenej krajiny. Dostaneme sa k osade Štefkovci, za ktorou prekrižujeme asfaltovú cestu spájajúcu Vrbovce s Turou Lúkou. Mierne zvlneným otvoreným terénom pohodlne prídeme k smerovníku Zimovci (508 m). Odbočíme doľava na zeleno značkovanú trasu (5117), pričom zelené značky nás budú sprevádzať až do cieľa. Pôjdeme poľnou cestou severozápadným smerom, na ktorej sa ponúkajú ďaleké výhľady západným a južným smerom. Cez polia prídeme k smerovníku pod Ostrým vrchom, odkiaľ nás významová značka privedie na najvyšší bod trasy – Ostrý vrch (602 m) s pekným a ďalekým kruhovým výhľadom. Neďaleko stojí moderný veterný mlyn na výrobu elektrickej energie. Vrátime sa k smerovníku a poľnou cestou smerujúcou na západ prejdeme cez les. Z jeho západného okraja sa naskytá pekný výhľad na východisko a cieľ trasy – Vrbovce. Klesneme lúkami smerom na juhozápad do doliny potoka Roncková s vodnou nádržou Vrbovce, ktorá sa využíva predovšetkým na rybolov. Po chodníku popri vodnej nádrži prídeme k poľnohospodárskym objektom a cez hrádzu prejdeme na ľavý breh potoka. Prekrížime asfaltovú cestu a poľnou cestou sa od východu priblížime k okraju obce Vrbovce (317 m). Pri prvých domoch odbočíme do druhej ulice vpravo a mierne zostúpime najprv k evanjelickému kostolu a po chvíli k rímskokatolíckemu kostolu, kde je cieľ trasy. Občerstviť sa môžeme v Hostinci pod gaštanom alebo v kaviarni na námestí. 

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Beseda pre seniorov o sektách, liečiteľoch a šmejdoch

Na základe požiadavky členov Základnej organizácie. Jednoty dôchodcov Slovenska v Bánovciach nad Bebravou sa 20. júna uskutočnila ďalšia zo série preventívnych akcií pre seniorov. Sprostredkoval ju opäť ich predseda Jiří Fux. Tentoraz mala téma netradičný, ale o to zaujímavejší obsah, ktorej pracovný názov bol Seniori, sekty a liečitelia. Napriek vysokým teplotám priestory klubu sa zaplnili. Počas besedy, ktorú zabezpečoval koordinátor prevencie kriminality MsÚ Miroslav Schlesinger, sa seniori oboznámili s problematikou manipulácie siekt, falošných liečiteľov a súčasne sa venovali aj problematike tzv. šmejdov i ochrane osobných údajov. Téma nebola len strohým prehľadom teoretických informácií, ale obohatená o množstvo príbehov z  praxe. Seniorov zaujali najmä prípady súvisiace s  liečiteľmi, výskumy z oblasti farmaceutického priemyslu, ako aj šokujúce príbehy o satanistoch a nástrahách rôznych podvodníkov.

 

Záver besedy patril už tradične nielen hlavným témam, ale aj riešeniu rôznych problémov, ktoré ťažia seniorov. Tie budú následne konzultované s  vedením mesta a so zodpovednými pracovníkmi. Komunikácia v tejto oblasti je v súčasnosti na príkladnej úrovni, nakoľko je vecná, venuje sa aktuálnym problémom a má pozitívnu spätnú väzbu na oboch stranách. Akcie tohto druhu sú bezplatne k dispozícii každému seniorskému združeniu, aj školám v meste. Realizované sú v  rámci projektu Poznaním k  hodnotnému životu pod záštitou primátora Mariána Chovanca. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.

 

Tlačová správa mesta

 

Bánovcské noviny č. 25 - 26. jún 2017

ZO STAREJ MYJAVY DO VRBOVIEC

Poloha: Biele Karpaty – západná časť (Žalostinská vrchovina).

 

Východiskový bod: Stará Myjava, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Vrbovce, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Stará Myjava – Krúžok 1 hod. – Kamenné vráta ½ hod. – Pod Machovou ¾ hod. – Vrbovce – železničná stanica ½ hod. – Miechnovci ¾ hod. – Vrbovce ¾ hod.

 

Spolu: 4 ¼ hod.

 

Prevýšenie: 329 m.

 

Náročnosť: Nenáročná takmer poldenná túra s ľahkou orientáciou. Väčšinou vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch, len začiatočný a záverečný úsek vedie po verejnej cestnej komunikácii. Náročnejšie je len úvodné stúpanie na hrebeň Bielych Karpát.

 

Základná trasa: Začneme v obci Stará Myjava (410 m) pri obecnom úrade. Už jej názov prezrádza, že Stará Myjava bola predchodcom Myjavy. Vznikla vyššie na úpätí, kde už neboli polia a lúky obrábané myjavským majerom. Od začiatku 18. storočia, po prenesení sídla obce Myjava zo Starej Myjavy do novej dediny, sa Stará Myjava vyvíjala ako kopaničiarska osada. V súčasnosti je rekreačnou obcou. Na začiatku výletu sa miernym stúpaním po hlavnej ceste severným smerom dostaneme k vodnej nádrži Stará Myjava (445 m) s plážovým kúpaliskom, ubytovacími zariadeniami a rekreačnými chatami. Malebná poloha vodnej nádrže uprostred zalesnených svahov a čistá voda lákajú každoročne množstvo dovolenkárov. Nad vodnou nádržou sa nachádza aj stredisko zimnej rekreácie s lyžiarskymi vlekmi, lyžiarskou školou a so stravovacími zariadeniami. My však nepokračujeme k nemu po asfaltovej ceste, ale sledujeme žltú značku (8111), ktorá vedie severozápadným smerom strmo do lesa. Po prevýšení o takmer 200 m a neustálom stúpaní sa asi o ½ hod. ocitneme na hrebeni Bielych Karpát, ktorý zároveň tvorí slovensko-českú štátnu hranicu. Pri smerovníku v lokalite Krúžok (629 m) sa vydáme doľava po modro značkovanom chodníku (2433), ktorý vedie západným smerom priamo po štátnej hranici. Chodník pokračuje po hrebeni bez výraznejších stúpaní a klesaní. Onedlho prekonáme masív Novej hory (646 m), ktorý tvorí najvyšší bod trasy, a prídeme k smerovníku Kamenné vráta (625 m). Pokračujeme juhozápadným smerom na Vysoký vŕšok (596 m), odkiaľ v miernych výstupoch a zostupoch smerujeme na západ. Trasa je pohodlná a najmä v zimných mesiacoch ju hojne využívajú bežkári. Miernym klesaním sa onedlho priblížime k smerovníku Pod Machovou (560 m) a postupne sa odkloníme od štátnej hranice na moravskú stranu. Pokračujeme viac severným smerom. Pôjdeme lúkou po okraji prírodnej rezervácie Machová (komplex lúk s rozptýlenou zeleňou), kde na ploche takmer 112 ha chránia vzácne karpatské rastlinné spoločenstvá. Onedlho sa dostaneme na poľnú cestu, na ktorej odbočíme doprava. O chvíľu prídeme k podjazdu popod železničnú trať Vrbovce – Velká nad Veličkou. Prejdeme podjazdom a ocitneme sa na asfaltovej ceste, na ktorej odbočíme doľava. Po niekoľkých metroch prídeme k hraničnému priechodu, za ktorým prejdeme okolo železničnej stanice Vrbovce (370 m). Ďalej si všímame modré značky, ktoré vedú vpravo popri hlavnej ceste cez osadu Šance. Na najbližšej križovatke pokračujeme juhozápadným smerom na Vrbovce. Pri najbližšom smerovníku na okraji samoty Miechnovci (330 m) odbočíme z asfaltovej cesty doprava a vedľajšou cestou prídeme k potoku Teplica. Pokračujeme po jeho ľavom brehu juhozápadným smerom. Poľnou cestou prídeme k bývalému mlynu a neskôr k ihrisku, od ktorého je kúsok k asfaltovej ceste. Vyjdeme na ňu pri cintoríne a po pár metroch sa ocitneme v obci Vrbovce (317 m), v ktorej sa okrem pôvodnej kopaničiarskej architektúry zachovali viaceré tradície a obyčaje. Aj v súčasnosti si najmä staršie ženy obliekajú kroj nielen cez sviatky, ale aj v pracovné dni. S históriou Vrboviec sa možno oboznámiť vo Vrbovčianskej izbe, ktorá sa nachádza povyše obecného úradu.

 


Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Čo nepatrí do verejnej kanalizácie

Dôvodom upchávania kanalizačných potrubí je nedodržiavanie odporu- čení, ktoré niektorí jednotlivci neustále ignorujú. Neuvedomujú si však, že svojím nezodpovedným konaním môžu spôsobiť aj veľmi vážne materiálne škody.

Najmä počas intenzívnych prívalových dažďov, ktoré sú z roka na rok intenzívnejšie. Najčastejším dôvodom znefunkčnenia čerpadiel a  upchatia kanalizačného potrubia, sú rôzne predmety a látky, ktoré tam nepatria. Z  dôvodu skvalitnenia osvety a  predchádzaniu škôd na majetku, opätovne uvádzame, čo do verejnej kanalizácie nepatrí:  hygienické potreby: vlhčené utierky, tampóny, vložky, plienky, obrúsky, apod. (Tento odpad spôsobuje upchávanie čerpacích staníc.

 

 

Odpadové vody sa začnú hromadiť v takto odstavenom úseku kanalizácie, čo môže spôsobiť vyplavenie nehnuteľností cez domové prípojky.)  chemické látky a ropné produkty: farby, riedidlá, lieky, rozpúšťadlá, sadra, lepidlá, motorové oleje, ma z ad lá, znečistený benzín, nafta, rôzne iné chemikálie, a pod. (Tento odpad v kanalizácii môže spôsobiť rôzne chemické rea kcie sprevád za né vývojom plynov, čo môže byť, vzhľadom na uzavretý systém kanalizačných rúr, zdraviu, aj životu nebezpečné. Môže tiež zapríčiniť vznik nerozpustných usadenín, ktoré kulmujú na dne rúr a zmenšovať ich profi l.

Následne vzniká spomalenie biochemického čistiarenského procesu, kedy už nie je možné aktívne prečistiť odpadové vody a zvyškovú toxicitu unikajúcu cez prečistené odpadové vody do vodného toku, alebo cez čistiarenský kal do ďalších produktov ako sú hnojivá, a pod.)  biologický odpad: potraviny, neskonzumované jedlá, šupky, kosti, potravinárske tuky, oleje, masti, tráva, záhradný odpad, seno, slama, hnojovica, a pod. (Tento druh odpadov priťahuje do kanalizácie hlodavce a  najmä potkany. Následkom toho môže dôjsť k inému problému, kedy sa takto nalákaný potkan môže sa cez kanalizačnú prípojku dostať až vo WC.

Tuky a oleje po ich stuhnutí môžu vytvoriť v kanalizačnom potrubí doslova zátku.)  nerozpustné materiály: plasty, PET fľaše, obaly, piesok, kamene, zvyšky stavebných materiálov, guma, kovy, konzervy, plechovky, handry, a pod. (Upchávanie kanalizácie, zmenšovanie profilu, vytváranie rôznych bariér a prekážok v kanalizačných rúrach, má okrem iného za následok veľmi nepríjemný hnilobný zápach. Počas letných mesiacov môže byť tento problém spúšťačom ďalších sprievodných nepríjemností.)

Uvedené predmety a  látky ľudia často z nevedomosti, ľahostajnosti alebo len z pohodlnosti vypúšťajú do kanalizácie bez toho, aby zvážili dôsledok svojho konania. Ohrozujú tým však nielen funkčnosť svojich kanalizačných prípojok, ale aj celej siete verejnej kanalizácie. Súčasne tiež zbytočne zvy- šujú náklady na prevádzku kanalizácie, ktoré môžu byť následne aj o niekoľko tisíc eur vyššie. Najmä ak dôjde k  poškodeniu výkonných častí čerpadiel. Nemenej významný, v tejto oblasti, je tiež priamy dopad na kvalitu životného prostredia. Vy z ý va me preto občanov, aby do kanalizácie vypúšťali výlučne odpadové vody po použití WC, sprchy, vane, vody z prania, umý- vania riadu a očisty obydlí. Ostatné do kanalizácie nepatrí. Kam so zrážkovými vodami Ta k t ie ž prosí me občanov, aby zvážili nutnosť vypúšťania zrážkových vôd zo spevnených plôch a striech objektov svojich nehnuteľností do verejnej kanalizácie.

Z ekologického hľadiska je ideálne, aby zrážková voda zostala v tom území, kde spadla. Napríklad na zavlažovanie záhrad. Predchádza sa tak vysušovaniu pôdy a znižovaniu zásob podzemných vôd plošne na celom území. Zrážková voda odkanalizovaná do verejnej kanalizácie ju svojím objemom zbytočne zaťažuje, narieďuje odpadové vody a hydraulicky preťažuje čerpacie stanice i čistiareň odpadových vôd. Ďakujeme občanom, ktorí uvedené odporúčania dodržiavajú.

 

Tlačová správa mesta

 

Bánovské noviny č. 2 - 19. júna 2017

Nachádzaš sa tu: Domov