banovecko

CESTOU HRDINOV SNP – 3. časť

Mikulčin Vrch – Machnáč – Sokolí kameň – Drietoma – Trenčín

Poloha: Biele Karpaty – centrálna časť (Súčanská vrchovina a Bošácke bradlá), Považské Podolie – západná časť.

Východiskový bod: Mikulčin Vrch, zastávka ČSAD, parkovisko.

Cieľový bod: Trenčín, stanica ŽSR a SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Mikulčin Vrch – Pod Vyškovcem ½ hod. – Vyškovec-Hřibovňa ¼ hod. – Kykula ¼ hod. – Pod Machnáčom 1 hod. – Hulvákovci ¼ hod. – Sokolí kameň 1 hod. – Pod Sokolím kameňom ¼ hod. – Pod Ihriskami ¼ hod. – Drietoma 1 ½ hod. – Zlatovce 1 ¾ hod. – Trenčín ¾ hod.

Spolu: 7 ¾ hod.

Prevýšenie: 574 m.

Náročnosť: Tretia časť trasy Cestou hrdinov SNP predstavuje celodennú stredne namáhavú túru. Jej náročnosť nie je daná pomerne veľkým výškovým rozdielom  (na trase výrazne prevažujú klesania), ale skôr dĺžkou. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Turistické značkovanie je zväčša zreteľné a dobre viditeľné, iba v okolí Sokolieho kameňa sa reálna trasa turistického chodníka nezhoduje so stavom zakresleným v odporúčanej turistickej mape. Záverečný úsek vedie urbanizovanou krajinou na predmestí a v centre Trenčína.

Základná trasa: Pre turistov, ktorí nechcú zdolať trasu Cestou hrdinov SNP vcelku, ale po jednotlivých častiach, je najlepším východiskovým bodom túry rekreačná oblasť Mikulčin Vrch (780 m) ležiaca na moravskej strane Bielych Karpát. Je najvyšším bodom na trase. Od autobusovej zastávky na rázcestí cesty vedúcej k chatám sa vydáme po asfaltovej ceste smerom na východ. Po celej trase budeme sledovať červené turistické značky (0701), ktorými je označená diaľková turistická trasa Cesta hrdinov SNP. Po ľavej strane minieme lyžiarsku zjazdovú trať zvažujúcu sa do doliny v okolí Starého Hrozenkova. Cesta vedie približne v rovnakej nadmorskej výške po zalesnenom oblom chrbte na rázcestie Pod Vyškovcem (775 m), kde doľava odbočuje žlto značkovaná turistická trasa. Priamo na rázcestí je informačný panel náučného chodníka Okolo Hrozenka (trasa č. 23). Asi 200 m od rázcestia stojí turistická chata Valmont, ktorá je ideálnym miestom na oddych a nocľah pri absolvovaní trasy Cestou hrdinov SNP z Myjavy do Trenčína. Ak začneme tretí deň od chaty, tak naša trasa bude trvať o ½ hod. menej, ako udáva pôvodný časový rozvrh. Od rázcestia Pod Vyškovcem vystúpime do otvorenej krajiny s výhľadmi. Oblúkom zídeme do širokého lúčneho sedla Vyškovec-Hřibovňa (669 m), kde je konečná zastávka autobusovej linky ČSAD. Zákrutu asfaltovej cesty si skrátime po chodníku, ktorý vedie popri kaplnke. Pri drevenej chatke na okraji lesa sa nachádza parkovisko a informačné tabule biosférickej rezervácie Bílé Karpaty. O niekoľko metrov ďalej stojí pomník amerických letcov, ktorí tu v auguste 1944 zahynuli pri leteckej bitke. Od pamätníka je krásny výhľad na otvorenú kopaničiarsku krajinu nad Starým Hrozenkovom. Cesta od autobusovej otočky pokračuje k roztrateným kopaničiarskym chalupám v okolí sedla Kykula (720 m). Rovnomenný vrch (746 m) leží sprava od sedla juhozápadným smerom. V sedle sa k Ceste hrdinov SNP sprava pripája modro značkovaná turistická trasa vychádzajúca z Melčíc – Lieskového. My zostaneme na červenej značke, ktorá sleduje pás lúk a smeruje po česko – slovenskej štátnej hranici. Z poľnej cesty vidieť kopanice na slovenskej i moravskej strane. Za rázcestím Pod Machnáčom (730 m), na ktorom možno odbočiť doľava na žlto značkovanú turistickú trasu do Liešnej, opustíme štátnu hranicu a pokračujeme po slovenskej strane. Vľavo sa rozprestiera oblý lúčny vrch Machnáč (771 m) poskytujúci kruhový výhľad. Zídeme k chalupám kopaníc Hulvákovci (720 m), kde môžeme na krátky odpočinok využiť lavičku pod stromom. Oddych nám spríjemní výhľad na členitý hrebeň Dúžnika na juhozápadnom horizonte. Od Holého vrchu (727 m) sa charakter krajiny nápadne mení. Oblé tvary typickej flyšovej krajiny nahrádzajú ostrejšie tvary Bošáckych bradiel. Jedným z najkrajších z nich je Sokolí kameň (696 m), skalnatý vrch s vyhliadkou do doliny Chocholnice. Jeho reálna poloha je iná ako poloha zakreslená na mape. Vypína sa nad hlboko vrezaným sedlom Pod Sokolím kameňom (640 m), do ktorého sprava smeruje žlto značkovaný turistický chodník. Ani ďalší úsek túry sa nezhoduje s mapou. V teréne vedie viac vľavo. Chodník nestúpa na hrebeň, ale najskôr mierne klesá do malej doliny a potom traverzuje severný svah zalesneného hrebeňa do sedla Pod Ihriskami (690 m). Tu sa začína strmý zostup suchou dolinou k úpätiu pohoria. Keď vyjdeme z lesa, zbadáme Drietomu, ku ktorej vedie mierne klesajúca poľná cesta. Prvou ulicou zídeme na rušnú asfaltovú cestu vedúcu do Starého Hrozenkova ležiaceho na moravskej strane. Prejdeme na druhú stranu cesty a tichou ulicou prídeme do centra Drietomej (242 m). Tu sa začína záverečný úsek trasy vedúci po oblých chrbtoch predhoria Bielych Karpát. Poľnou cestou vystúpime do polí a lúk nachádzajúcich sa pod Bolovicou (366 m). Za osamelými stavbami sa začína zostup do zalesnenej dolinky. Prejdeme okolo prameňa kyselky na dolný okraj lesa. Tu využijeme asfaltovú cestu smerujúcu do trenčianskej mestskej časti Záblatie, po ktorej sa dostaneme na druhú stranu diaľnice. Hneď za ňou odbočíme doľava na poľnú cestu, ktorá vedie do trenčianskej mestskej časti Zlatovce. Po Hanzlíkovskej ulici a Hlavnej ulici prídeme na rušnú Bratislavskú ulicu, ktorá vedie popri železničnej stanici Zlatovce (206 m) na križovatku pri továrni Old Herold. Odbočíme doprava a prídeme k mostu ponad Váh, za ktorým leží historické centrum mesta Trenčín (211 m). Okrem zaujímavého stredu mesta s príťažlivou pešou zónou možno navštíviť Trenčiansky hrad vypínajúci sa na skale vysoko nad mestom. Cieľovým bodom túry je železničná a autobusová stanica, ku ktorej sa dostaneme podchodom pri hoteli Tatra a parkom M. R. Štefánika.

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Múzeum Partizánskej brigády Jana Žižku presťahované z Jankovho vŕšku do Bánoviec

Uplynuli tri roky a nové Múzeum Partizánskej brigády Jana Žižku umiestnené v samostatnej budove na Jankovom vŕšku, sa muselo z týchto priestorov vysťahovať. Svoje nové miesto našla táto stála expozícia o protifašistickej činnosti v regióne v Bánovciach nad Bebravou.

Pripomeňme si, že nové múzeum bolo zriadené a  otvorené na základe úspešného cezhraničného projektu v júni 2014. Otcom myšlienky bol predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trenčíne Ján Holička, rodák a obyvateľ Miezgoviec. Expozícia prinášala informácie slovom i obrazom o protifa- šistickom odboji a príprave SNP, o samotnom vzniku Partizánskej brigády Jana Žižku, o revolučných národných výboroch, o pomoci tunajších obyvateľov partizánom, o  ich ťažkom živote v  horách, atď.

Návštevníci tu nájdu zoznamy asi 350 partizánov a  padlých, niektorých aj s fotografi ami. Treba vedieť, že pri sformovaní brigády, ktorá mala približne 1600 členov, jeden z  oddielov prešiel pešo cez hranice až do mestečka Valašské Klobouky, ktoré sú pre naše mesto zahraničným partnerom. Ale aj to, že expozícia prináša aj veľa nových faktov. Napríklad aj o spolupráci členov pohotovostnej Hlinkovej gardy s fašistami... Projekt múzea na Jankovom vŕšku bol financovaný z  viacerých fondov – z Programu cezhraničnej spolupráce SR a  ČR, Európskeho fondu regionálneho rozvoja Spoločne bez hraníc, Fondu mikroregiónov a TSK. Po troch rokoch muselo múzeum opustiť súkromné priestory na Jankovom vŕšku a útočisko našlo v  priestoroch Tren- čianskeho samosprávneho kraja, konkrétne v  jednej z  tried bývalého učilišťa Zornice stojaceho na kri- žovatke Ulice A. Hlinku a  Partizánskej ulice. Podľa informácií Emílie Peťovskej, predsedníčky Mestskej organizácie SZPB v Bánovciach nad Bebravou, celú expozíciu museli pozorne poskladať a premiestniť do Bánoviec minulý týždeň. Spoločne s Jánom Holičkom vybavovali všetky potrebné náležitosti nielen po administratívnej stránke, ale aj tie úplne praktické veci, ako je nová podlaha, čistenie a  maľovanie okien a  stien, a pod.. V Bánovciach našli ochotných ľudí, ktorí im pomohli. Obaja dlhoroční funkcionári SZPB v regióne sú presvedčení, že Múzeum Partizánskej brigády Jana Žišku si budú môcť záujemcovia pozrieť v  nových priestoroch v  Bánovciach už koncom septembra. Žiaľ, do osláv 73. výročia SNP to nestihli.

Text a foto A.Borszéková

Zdroj: Bánovské noviny č. 32 - 21. august 2017

CESTOU HRDINOV SNP – 2. Časť

Holubyho chata – Dubina – Troják – Mikulčin Vrch

Poloha: Bílé Karpaty – centrálna časť (Lopenická vrchovina).

Východiskový bod: Holubyho chata, parkovisko.

Cieľový bod: chata Valmont, zastávka ČSAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Holubyho chata – Veľká Javorina ¼ hod. – U Bětina Javora ½ hod. – Kamenná Bouda 1 hod. – Lesná ¼ hod. – Hrabina ½ hod. – Dubina ½ hod. – Březová ¾ hod. – Obecní háj 1 ¼ hod. – Lopeník ½ hod. – Troják ¼ hod. – chata Lopata ¼ hod. – Mikulčin Vrch ¼ hod. – chata Valmont ½ hod.

Spolu: 6 ¾ hod.

Prevýšenie: 440 m.

Náročnosť: Druhá časť trasy Cestou hrdinov SNP predstavuje stredne náročnú celodennú túru. Je pomerne dlhá, avšak s pomerne príjemným výškovým profilom, v ktorom klesania prevažujú nad stúpaniami. Vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch a po verejných cestných komunikáciách. Značkovanie je zreteľné a orientácia v teréne bezproblémová. Trasa sa viackrát pretína s verejnými cestnými komunikáciami umožňujúcimi predčasné ukončenie túry v obciach s autobusovým spojením. Cieľovým bodom je turistická chata Valmont v Mikulčinom Vrchu, v ktorej možno prenocovať a potom pokračovať Cestou hrdinov SNP do Trenčína.

Základná trasa: Túra sa začína pri Holubyho chate (915 m) pod vrcholom Veľkej Javoriny – miesta tradičného letného stretnutia Čechov a Slovákov. Hoci k telekomunikačnej veži na jej vrchole vedie spevnená cesta, my vystúpime lúčnym chodníkom po červenej turistickej značke (0701), ktorá označuje Cestu hrdinov SNP (E 8). Vyjdeme na rázcestie (960 m) pod vrcholom Veľkej Javoriny (970 m). Z najvyššieho vrchu Bielych Karpát je panoramatický výhľad. Od smerovníka stojaceho severozápadne od veže vedie na sever chodník pretínajúci horskú lúku. V lese naň nadväzuje lesná cesta, ktorá len veľmi mierne klesá k lokalite U Bětina Javora (825 m). Ani ďalší úsek nie je oveľa strmší, pretože vedie po najmiernejšej zo zostupných trás rozbiehajúcich sa z vrcholu Veľkej Javoriny na všetky svetové strany. Nižšie prídeme na širšiu spevnenú cestu, ktorou vedie aj zeleno značkovaná trasa náučného chodníka Javořinská (trasa č. 18). Pri rázcestí Kamenná Bouda (660 m), ku ktorému vedie aj žlto značkovaná turistická trasa, minieme parkovisko. O kúsok ďalej krátko odbočíme z turisticky značkovanej trasy doľava. Malebnou lúkou s osamelo rastúcimi stromami vystúpime na oblý odlesnený vrch Lesná (696 m) s krásnym výhľadom. Z vrcholu pohodlne pokračujeme po lúke, pričom sa držíme viac vpravo. Okraj lúky je oplotený, a tak sa späť na cestu dostaneme až v jej spodnom cípe. Spevnená cesta smeruje k rušnej asfaltovej ceste, ktorú prekročíme na rázcestí Hrabina (558 m) s autobusovou zastávkou. Lesná cesta na druhej strane asfaltovej cesty smeruje k rázcestiu Dubina (545 m), kde pretína ďalšiu asfaltovú cestu vedúcu od hlavnej cesty do Korytnej. Ďalší úsek trasy vedie otvorenou krajinou s krásnymi výhľadmi. Cesta sleduje oblý rozvodný chrbát medzi povodím Moravy (naľavo) a povodím Váhu (napravo). Záverečný úsek pred rázcestím Březová (585 m) vedie cez les. K rázcestiu sa zbiehajú asfaltové cesty z troch strán a okrem červenej značky ho pretína aj žlto značkovaná turistická trasa. Za rázcestím nasleduje mierne stúpanie najprv okrajom lúky a potom lesom. Klesať budeme až po schádzaní lúčnym svahom pod Holým vrchom (592 m). Na rázcestí Obecní háj (530 m) možno odbočiť doprava na žltú značku a zísť do kopaničiarskej obce Lopeník. Červená značka naďalej sleduje oblé rozvodie a prechádza lesom na asfaltovú cestu, na ktorej odbočíme doprava. O chvíľu prídeme na rázcestie Lopeník (570 m), z ktorého doľava odbočuje pomerne strmá vedľajšia cestná komunikácia, ktorá sa využíva ako spojka medzi Lopeníkom a Mikulčiným Vrchom. Z lúky, po ktorej stúpa, je nádherný výhľad na malebnú kopaničiarsku krajinu pod Veľkým Lopeníkom. Na rázcestí Troják (680 m) s autobusovou zastávkou sa dostaneme na asfaltovú cestu, ktorá slúži ako prístupová komunikácia do rekreačnej oblasti Mikulčin Vrch. Odbočíme doprava. Mierne stúpajúca cesta míňa viaceré rekreačné zariadenia vrátane turistickej chaty Lopata (750 m), poniže ktorej je lyžiarska zjazdová trať s vlekom. O kúsok ďalej sa nachádza zastávka ČSAD Mikulčin Vrch (780 m). V širšom okolí rovnomenného vrchu (798 m) stojí viacero rekreačných objektov, ako sú chaty, zjazdová trať a dva lyžiarske vleky. Ďalej sledujeme červené značky smerujúce popri asfaltovej ceste na juhovýchod. Cesta vedie približne v rovnakej nadmorskej výške po zalesnenom oblom chrbte na rázcestie Pod Vyškovcem (775 m), kde je informačný panel č. 9 náučného chodníka Okolo Hrozenka (trasa č. 23). Asi 200 m od rázcestia sa nachádza turistická chata Valmont (770 m), ktorá je ideálnym miestom na oddych, nocľah a regeneráciu síl na ďalšie putovanie Cestou hrdinov SNP.

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8