Na Ostredok a Krížnu
Liptovské Revúce – Čierny kameň – Ostredok – Krížna – Liptovské Revúce
Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.
Východiskový bod: Liptovské Revúce – Stredná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.
Cieľový bod: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Liptovské Revúce – Stredná Revúca – Čierny kameň 2 hod. – Ploská 1 hod. – Ostredok 2 hod. – Krížna ¾ hod. – Rybovské sedlo ¾ hod. – Liptovské Revúce – Vyšná Revúca 2 ¼ hod.
Náročnosť: Celodenná náročná túra s veľkým prevýšením a rozmanitým charakterom. Orientáciu v krásnej hôľnej časti so širokým výhľadom uľahčuje tyčové značkovanie.
Základná trasa: Od autobusovej zastávky v miestnej časti Liptovské Revúce – Stredná Revúca (680 m) sa po ceste vrátime o niekoľko desiatok metrov ku kostolu, kde červená značka (0858) odbočuje doľava do bočnej uličky. Za poslednými domami vojdeme do úzkej doliny Malá Turecká. Prekročíme potok a pokračujeme po príjemnom chodníku v trávnatom úbočí s pekným výhľadom na Čierny kameň. Najskôr pôjdeme vyššie nad dnom doliny, neskôr prejdeme opäť cez potok a niekoľkými serpentínami sa vydáme strmo hore svahom. Po zvlnenej trávnatej plošine s vápencovými balvanmi mierne vystúpime pod bralá Čierneho kameňa 1 (1 479 m). Po dosiahnutí okraja hrebeňovej poľany Minčol sa v sedle s výdatným prameňom pripojíme na zeleno značkovaný chodník (5600), po ktorom odbočíme doľava. Cez les, ktorý môže byť za daždivého počasia rozbahnený, obídeme západné úpätie masívu Čierneho kameňa. Na jeho vrchol s dvojramenným krížom z dôvodov ochrany prírody značka nevedie. V Sedle Ploskej (1 410 m) sa napojíme na žlto značkovaný chodník, po ktorom namáhavo a zdĺhavo vystúpime na rozsiahlu vrcholovú plošinu Ploskej (1 532 m). Vzhľadom na plochý reliéf poskytuje len výhľady do diaľky. Z vrcholu pokračujeme po červenej hrebeňovej Veľkofatranskej magistrále (0870) juhozápadným smerom. Po chodníku, ktorý ponúka krásne rozhľady do okolia, prejdeme cez Chyžky (1 340 m) k salašu pod Suchým vrchom. Vrchol Suchého vrchu (1 550 m) značka opäť z dôvodov ochrany vzácnej vápnomilnej flóry obchádza po západnom svahu. Výstup na najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok 2 (1 592 m) nie je veľmi namáhavý, pretože v tejto časti má celý hrebeň viac – menej rovnakú výšku. Z vrcholu uvidíme Veľkú Fatru ako na dlani. Za dobrého počasia sa môžeme potešiť aj panorámou západnej časti Nízkych Tatier či severnej časti Kremnických vrchov. Pokračujeme po trávnatom hrebeni s neustálymi výhľadmi. Prejdeme cez vrchol Frčkova (1 585 m) a o chvíľu postupným stúpaním zdoláme Krížnu (1 574 m), ktorá poskytuje podobné výhľady do širokého okolia ako Ostredok. Z jej vrcholu zostúpime širokým a strmým chrbtom vľavo po červenej značke (0801) do Rybovského sedla (1 305 m), kde odbočíme vľavo na zeleno značkovaný slabo viditeľný chodník (5601). Pôjdeme najskôr šikmo a potom strmo dolu lavínovým svahom. Po dosiahnutí poľnej a neskôr tvrdej vozovky zídeme dlhou Suchou dolinou do miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m).
Variant: Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere za približne rovnaký čas. Jeden z variantov predlžuje základnú trasu o dlhší pobyt vo vrcholovom pásme (o ¼ hod.). Pri zostupe z Krížnej možno v tomto prípade pokračovať po červenej značke bočným hrebeňom po Východné Prašnické sedlo, odkiaľ možno zostúpiť po žltej značke do Suchej doliny a ďalej do Vyšnej Revúcej. Ďalší variant využíva na zostup z Krížnej trasu modrej značky (2628) vedúcu cez Majerovu skalu do Starých Hôr, čo si v porovnaní so základnou trasou vyžaduje čas kratší o ½ hod.
1 Čierny kameň – príkrovová troska chočského príkrovu sa z geologického a botanického hľadiska označuje ako perla Slovenska. Na vápencových bralách rastú viaceré vzácne a chránené druhy rastlín (dryádka osemlupienková, lomikameň pochybkový). V kosodrevine a pralesových smrečinách žije medveď hnedý. Územie okolo Čierneho kameňa bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.
2 Ostredok – najvyšší vrch Veľkej Fatry v hlavnom hrebeni medzi Suchým vrchom a Krížnou s pekným kruhovým rozhľadom. Ostredok je celý trávnatý a jeho zrázy sú smerom na západ i na východ veľmi prudké, preto je nevyhnutné v zimnom období dávať pozor na lavíny.
Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1
NA ZVOLEN
|
Zdroj: https://hiking.sk/hk/ar/942/z_donovalov_na_zvolen.html
Donovaly – Zvolen – Malý Zvolen – Liptovské Revúce
Poloha: Veľká Fatra – južná časť.
Východiskový bod: Donovaly, zastávka SAD, parkovisko.
Cieľový bod: Liptovské Revúce – Nižná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Donovaly – Zvolen 1 ½ hod. – Malý Zvolen ¾ hod. – Liptovské Revúce – Nižná Revúca 1 ¼ hod.
Spolu: 3 ½ hod.
Prevýšenie: 763 m.
Náročnosť: Stredne náročná trasa s väčším stúpaním v prvej časti. Zvyšok túry vedie po pohodlnom chodníku v hôľnej oblasti. Orientácia na krajinársky vďačnom výlete s peknými výhľadmi je bezproblémová. Za daždivého počasia treba pri strmom výstupe a zostupe počítať s rozbahneným terénom.
Základná trasa: Začneme od smerovníka pri parkovisku na hlavnej ceste spájajúcej Banskú Bystricu s Ružomberkom (E 77) v Donovaloch (960 m). Vydáme sa po červenej značke (E8, 0801), obídeme areál Športhotela a po vychodenom chodníku odbočíme hore na lúku. Prejdeme cez lúku a pokračujeme okrajom lesa. Keďže východiskový bod sa nachádza v pomerne vysokej nadmorskej výške, onedlho sa ocitneme v hôľnom pásme. Po červeno značkovanom chodníku strmo vystúpime do menšieho sedla tesne pod vrcholom Novej hole (1 370 m). Výstup k hornej stanici sedačkovej lanovky trvá vyše 1 hod. Pokračujeme pohodlným chodníkom, po ktorom zakrátko oblúkom vystúpime na vrchol Zvolena 1 (1 403 m), najvyššieho bodu trasy. Na skalke s výhľadom na juh tesne pod vrcholom stojí drevený kríž. Za dobrého počasia sa presvedčíme, že patrí medzi najkrajšie vyhliadkové vrchy Veľkej Fatry. Kruhový rozhľad z vrcholu je odmenou za vynaloženú námahu. Z vrcholu Zvolena pokračujeme po žltej značke (8607) doprava (na sever). Najskôr mierne zostúpime a potom krátkym stúpaním dosiahneme vrchol Malého Zvolena 2 (1 372 m). Aj z tohto miesta je prekrásny široký rozhľad, ktorý na južnej strane čiastočne obmedzuje masív Zvolena. Pokračujeme juhozápadným a západným svahom masívu Končitej (1 248 m) a onedlho sa po trávnatom svahu dostaneme do oblasti hornej stanice lyžiarskeho vleku nad osadou Nižná Revúca. Približne po jeho dráhe zostúpime do miestnej časti Liptovské Revúce – Nižná Revúca (640 m). Túru ukončíme pri autobusovej zastávke na ceste do Liptovskej Osady.
Variant: Na vrch Zvolen môžeme približne za rovnaký čas vystúpiť aj v opačnom smere základnej trasy. Z Donovál sa môžeme vyviezť na Novú hoľu aj sedačkovou lanovkou.
1 Zvolen – vyhliadkový vrch s kruhovým rozhľadom. Na západe vidieť hlavný veľkofatranský hrebeň od Krížnej po Rakytov, za ním vrcholky Malej Fatry s Malým a Veľkým Kriváňom. Severovýchodnému obzoru dominuje hradba Západných Tatier. Prvenstvo má nesporne pohľad na Nízke Tatry s impozantným hrebeňom Prašivej. Na juhozápade možno vidieť uhladenú líniu Kremnických vrchov.
2 Malý Zvolen – vyhliadkový vrch so širokým rozhľadom na bočnom horskom hrebeni, ktorý spadá do Revúckej doliny.
Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1
Na Rakytov
Podsuchá – Smrekovica – Rakytov – Liptovská Osada
Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.
Východiskový bod: Podsuchá, zastávka SAD, parkovisko.
Cieľový bod: Liptovská Osada, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Podsuchá – horský hotel Smrekovica 2 ½ hod. – Severné Rakytovské sedlo 1 ½ hod. – Rakytov ½ hod. – Teplé 2 ¼ hod. – Liptovská Osada ½ hod.
Spolu: 7 ¼ hod.
Prevýšenie: 1 027 m.
Náročnosť: Vzhľadom na dĺžku a výškový rozdiel ide o stredne náročnú túru. Výstup na Rakytov je pomerne mierny, zostup je však oveľa strmší. Najmä v strednej časti je po dlhotrvajúcich dažďoch schodný len s problémami.
Základná trasa: Začneme pri autobusovej zastávke v Podsuchej (540 m), odkiaľ sa vydáme po modrej značke (2705) asfaltovou cestou vedúcou najskôr otvorenou kotlinou. Asi po 2 km sa dolina Vyšné Matejkovo zúži, lesná cesta však rovnomerne stúpa ďalej. V strednej časti po prekonaní veľkej serpentíny minieme prírodnú pamiatku Matejkovský kamenný prúd 1. V tejto časti je stúpanie o niečo strmšie. Pred ostrou zákrutou z cesty odbočíme doľava a krátko pokračujeme po užšej modro značkovanej lesnej ceste. Aj z tejto cesty o chvíľu odbočíme, tentoraz doprava a po značke vystúpime pomerne strmým trávnatým chrbtom k horskému hotelu Smrekovica (1 339 m). Modrá značka sa končí pri orientačnom stĺpe neďaleko hotela, odkiaľ pokračujeme po zelenej značke (5600). Odbočíme doľava a pôjdeme po trávnatom úbočí Skalnej Alpy, po ktorom vedie pohodlný mierne stúpajúci chodník. Obídeme vrchol Skalnej Alpy 2 (1 463 m) a prejdeme do sedla, odkiaľ sa môžeme pokochať pekným výhľadom na časť hrebeňa Nízkych Tatier. Po zalesnenom hrebeni a úbočí Tanečnice pôjdeme miestami lesom a miestami cez menšie poľany. Od smerovníka v lese pod Severným Rakytovským sedlom (1 400 m) asi o 5 min. vystúpime do trávnatého sedla, kde zabočíme doprava. Dobre vychodený chodník nás povedie po ostrej hrane hrebeňa cez menšie skalné stupne a nakoniec po trávnatom chrbte na vrchol Rakytova 3 (1 567 m) s dreveným krížom, najvyššieho bodu na trase. Z vrcholu sa vrátime do Severného Rakytovského sedla, kde odbočíme doprava a klesneme po žltej značke (8603). Pôjdeme najskôr po trávnatom úbočí vrcholového bloku takmer po vrstevnici, neskôr zostúpime bučinou k poľovníckej chate stojacej na poľane. V ďalšej časti je zostup oveľa strmší. Niekoľkými zákrutami lesnej cesty a strmými serpentínami v krovinatom poraste zídeme na poľnú cestu. Po nej sa o chvíľu dostaneme k širšiemu miestu, kde sa začína asfaltová vozovka. Mierne klesneme Teplou dolinou. V jej dolnej časti prejdeme prielomom Teplého potoka s bralnatými stenami a kaskádami potoka. O niekoľko minút sa ocitneme pri horárni Teplé (630 m), kde sa turistická značka končí. Na neďalekej autobusovej zastávke môžeme počkať na autobus premávajúci z Liptovských Revúc do Ružomberka alebo môžeme pešo absolvovať aj neznačkovaný posledný úsek trasy do Liptovskej Osady (609 m).
|
Zdroj: https://hiking.sk/hk/ar/3209/rakytov_magia_fatranskej_jari.html
Variant: Na skrátenie túry môžeme využiť dopravnú dostupnosť horského hotela Smrekovica, čo umožňuje asfaltová cesta vedúca dlhou dolinou Vyšné Matejkovo. Základná trasa sa pri tomto variante skráti o 2 ½ hod. Na vjazd autom k hotelu potrebujeme povolenie. Výstup na Rakytov možno absolvovať aj v opačnom smere, potrebný čas bude v tomto prípade o ½ hod. kratší.
1 Matejkovský kamenný prúd – prírodná pamiatka. Príklad prirodzeného vývoja kvádrovitej odlučnosti žúl s ukážkami súčasného mrazového zvetrávania so zachovaným prúdom blokov i vývoja lesných pôd.
2 Skalná Alpa – národná prírodná rezervácia v hlavnom hrebeni pohoria a na priľahlých, najmä západne orientovaných úbočiach asi s 200 – ročnými pralesovými smrečinami, v nižších polohách s prechodom do bukovej smrečiny a jedľovej bučiny, v najvyšších častiach s výskytom kosodreviny s ukážkami lesných, hôľnych, mačinových a skalných spoločenstiev na vápencoch a dolomitoch.
3 Rakytov – patrí k najkrajším vyhliadkovým vrchom Veľkej Fatry a jeho zaujímavá silueta často priťahuje fotografov a maliarov. Je štvrtým najvyšším vrchom celého pohoria. Má charakteristický ihlanovitý tvar pripomínajúci pyramídu s vrcholovou čiapočkou kosodreviny. Nápadne vystupuje zo všetkých strán z pomerne málo výrazného a z časti zalesneného hlavného hrebeňa. Z vrcholu Rakytova klesajú strmé holé úbočia s lavínovými dráhami.
Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1
NA ŠIPRÚŇ
Ružomberok – Vlkolínske lúky – Šiprúň – Tlstá hora – Ružomberok
Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.
Východiskový bod: Ružomberok, zastávka MHD, parkovisko.
Cieľový bod: Ružomberok – Černová, zastávka MHD, parkovisko.
Časový rozvrh: Ružomberok – Vlkolínske lúky 1 ½ hod. – Vtáčnik 1 ¼ hod. – Vyšné Šiprúnske sedlo 1 ¼ hod. – Šiprúň ¼ hod. – Nižné Šiprúnske sedlo ¼ hod. – Tlstá hora 2 hod. – Ružomberok – Černová 1 ½ hod.
Spolu: 8 hod.
Prevýšenie: 970 m.
Náročnosť: Stredne náročná a dlhá trasa, ktorá v prvej polovici zahŕňa takmer neustále stúpanie. Poskytuje množstvo vďačných výhľadov a v celej dĺžke je mimoriadne pestrá a pútavá. Výhľad z vrcholu Šiprúňa je jeden z najkrajších vo Veľkej Fatre.
Základná trasa: Začneme v centre Ružomberka (494 m) pri budove mestského úradu. Lipovou alejou prejdeme cez Námestie Andreja Hlinku, po zelenej značke (5600) zabočíme mierne doľava a pokračujeme cez sídlisko Baničné, okolo záhradkárskej osady Kosovo a chát. Z cesty sa nám neustále ponúka výhľad na mesto, Nízke Tatry a Revúcke Podolie. Pri kaplnke stojacej na svahu Sidorova zabočíme ostro doprava a oblúkom obídeme 15 m vysokú Krkavú skalu 1, ktorá je prírodnou pamiatkou. Z pohodlnej cestičky sa pred nami otvorí pekný výhľad na Vlkolínec. Po prechode Vlkolínskych lúk 2 (860 m) a ústia doliny Suché Hrabovo pokračujeme po pohodlnom chodníku cez Sedlo pod Vtáčnikom do hôľnej oblasti. Pri výstupe po zelenej značke na Vtáčnik (1 090 m) sa môžeme potešiť krásnymi výhľadmi na masív Šiprúňa a Salatína, neskôr aj na Chočské vrchy. Vo vrcholovej časti (tzv. Prednie) prídeme asi o ¾ hod. na červenú značku (0857), po ktorej odbočíme doľava. Vo Vyšnom Šiprúnskom sedle (1 360 m) odbočíme opäť doľava (červená značka pokračuje strmo dolu do doliny Nižné Matejkovo). Po červených významových značkách sa vďaka krátkej odbočke o niekoľko minút dostaneme na najvyšší bod túry – vrchol Šiprúňa 3 (1 461 m). Za pekného počasia sa nám predstaví ako jeden z najkrajších vyhliadkových vrchov Veľkej Fatry. Z vrcholu sa vrátime po červeno značkovanom chodníku, po ktorom zostúpime do Nižného Šiprúnskeho sedla (1 327 m). Spolu s červenou značkou mierne odbočíme doprava (na sever) a rovnomerným klesaním po ceste vedúcej najskôr okrajom hustého lesa a neskôr trávnatým chrbtom prídeme na križovatku turistických trás pod Chabzdovou. Červená značka nás povedie severným smerom pohodlným chodníkom cez úbočie nevýrazného vrcholu Chabzdovej (1 239 m). Popri zalesnenom hrebeni obídeme zo západnej strany Vtáčnik a dosiahneme hôľne lúky Tlstej hory (1 208 m). Zostúpime veľmi strmým chodníkom, ktorý kedysi slúžil na spúšťanie sena, a viacerými zákrutami prejdeme okolo senníkov, kde treba dávať pozor na pomerne riedke značkovanie. Neďaleko lyžiarskeho vleku Sekaniny sa pred nami otvoria pekné pohľady do doliny Váhu a na Ružomberok. Túru ukončíme v mestskej časti Ružomberok – Černová 4 (491 m) pri zastávke mestskej hromadnej dopravy na hlavnej ceste pri Váhu.
Variant: Do Sedla pod Vtáčnikom možno z Ružomberka vystúpiť aj po modrej značke za približne rovnaký čas. Okrem oblasti Malinného tento variant neponúka nijaké výhľady, pretože prechádza lesným chodníkom. Na výstup do oblasti Malinného možno použiť lanovku z Hrabova, čím sa čas potrebný na absolvovanie základnej trasy skráti približne o ¾ hod. Základnú trasu môžeme absolvovať aj v opačnom smere, v čase približne o ½ hod. kratšom ako pri základnej trase.
1 Krkavá skala – dominantná 15 m vysoká vápencová skala vytvorená eróznymi procesmi za prispenia tektonického porušenia horninového masívu. Nachádza sa na rozhraní Veľkej Fatry a Liptovskej kotliny. Rastú tu chránené druhy rastlín. Krkavá skala bola vyhlásená za prírodnú pamiatku.
2 Vlkolínske lúky – horské lúky povyše osady Vlkolínec s pekným výhľadom na túto osadu a jej okolie.
3 Šiprúň – dvojvrcholový masív porastený vysokohorskými riedkymi smrečinami. Z oboch vrcholov je panoramatický výhľad.
4 Černová – západná časť Ružomberka historicky známa ako miesto černovskej tragédie, kde uhorskí žandári postrieľali viacero dedinčanov. Na miestnom cintoríne pri kostole sa nachádza pamätník na túto udalosť.
