Na Ostredok a Krížnu
Liptovské Revúce – Čierny kameň – Ostredok – Krížna – Liptovské Revúce
Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.
Východiskový bod: Liptovské Revúce – Stredná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.
Cieľový bod: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.
Časový rozvrh: Liptovské Revúce – Stredná Revúca – Čierny kameň 2 hod. – Ploská 1 hod. – Ostredok 2 hod. – Krížna ¾ hod. – Rybovské sedlo ¾ hod. – Liptovské Revúce – Vyšná Revúca 2 ¼ hod.
Náročnosť: Celodenná náročná túra s veľkým prevýšením a rozmanitým charakterom. Orientáciu v krásnej hôľnej časti so širokým výhľadom uľahčuje tyčové značkovanie.
Základná trasa: Od autobusovej zastávky v miestnej časti Liptovské Revúce – Stredná Revúca (680 m) sa po ceste vrátime o niekoľko desiatok metrov ku kostolu, kde červená značka (0858) odbočuje doľava do bočnej uličky. Za poslednými domami vojdeme do úzkej doliny Malá Turecká. Prekročíme potok a pokračujeme po príjemnom chodníku v trávnatom úbočí s pekným výhľadom na Čierny kameň. Najskôr pôjdeme vyššie nad dnom doliny, neskôr prejdeme opäť cez potok a niekoľkými serpentínami sa vydáme strmo hore svahom. Po zvlnenej trávnatej plošine s vápencovými balvanmi mierne vystúpime pod bralá Čierneho kameňa 1 (1 479 m). Po dosiahnutí okraja hrebeňovej poľany Minčol sa v sedle s výdatným prameňom pripojíme na zeleno značkovaný chodník (5600), po ktorom odbočíme doľava. Cez les, ktorý môže byť za daždivého počasia rozbahnený, obídeme západné úpätie masívu Čierneho kameňa. Na jeho vrchol s dvojramenným krížom z dôvodov ochrany prírody značka nevedie. V Sedle Ploskej (1 410 m) sa napojíme na žlto značkovaný chodník, po ktorom namáhavo a zdĺhavo vystúpime na rozsiahlu vrcholovú plošinu Ploskej (1 532 m). Vzhľadom na plochý reliéf poskytuje len výhľady do diaľky. Z vrcholu pokračujeme po červenej hrebeňovej Veľkofatranskej magistrále (0870) juhozápadným smerom. Po chodníku, ktorý ponúka krásne rozhľady do okolia, prejdeme cez Chyžky (1 340 m) k salašu pod Suchým vrchom. Vrchol Suchého vrchu (1 550 m) značka opäť z dôvodov ochrany vzácnej vápnomilnej flóry obchádza po západnom svahu. Výstup na najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok 2 (1 592 m) nie je veľmi namáhavý, pretože v tejto časti má celý hrebeň viac – menej rovnakú výšku. Z vrcholu uvidíme Veľkú Fatru ako na dlani. Za dobrého počasia sa môžeme potešiť aj panorámou západnej časti Nízkych Tatier či severnej časti Kremnických vrchov. Pokračujeme po trávnatom hrebeni s neustálymi výhľadmi. Prejdeme cez vrchol Frčkova (1 585 m) a o chvíľu postupným stúpaním zdoláme Krížnu (1 574 m), ktorá poskytuje podobné výhľady do širokého okolia ako Ostredok. Z jej vrcholu zostúpime širokým a strmým chrbtom vľavo po červenej značke (0801) do Rybovského sedla (1 305 m), kde odbočíme vľavo na zeleno značkovaný slabo viditeľný chodník (5601). Pôjdeme najskôr šikmo a potom strmo dolu lavínovým svahom. Po dosiahnutí poľnej a neskôr tvrdej vozovky zídeme dlhou Suchou dolinou do miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m).
Variant: Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere za približne rovnaký čas. Jeden z variantov predlžuje základnú trasu o dlhší pobyt vo vrcholovom pásme (o ¼ hod.). Pri zostupe z Krížnej možno v tomto prípade pokračovať po červenej značke bočným hrebeňom po Východné Prašnické sedlo, odkiaľ možno zostúpiť po žltej značke do Suchej doliny a ďalej do Vyšnej Revúcej. Ďalší variant využíva na zostup z Krížnej trasu modrej značky (2628) vedúcu cez Majerovu skalu do Starých Hôr, čo si v porovnaní so základnou trasou vyžaduje čas kratší o ½ hod.
1 Čierny kameň – príkrovová troska chočského príkrovu sa z geologického a botanického hľadiska označuje ako perla Slovenska. Na vápencových bralách rastú viaceré vzácne a chránené druhy rastlín (dryádka osemlupienková, lomikameň pochybkový). V kosodrevine a pralesových smrečinách žije medveď hnedý. Územie okolo Čierneho kameňa bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.
2 Ostredok – najvyšší vrch Veľkej Fatry v hlavnom hrebeni medzi Suchým vrchom a Krížnou s pekným kruhovým rozhľadom. Ostredok je celý trávnatý a jeho zrázy sú smerom na západ i na východ veľmi prudké, preto je nevyhnutné v zimnom období dávať pozor na lavíny.
Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1