banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Na Ostredok a Krížnu

Liptovské Revúce – Čierny kameň – Ostredok – Krížna – Liptovské Revúce

 

Poloha: Veľká Fatra – liptovská (východná) časť.

 

Východiskový bod: Liptovské Revúce – Stredná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Cieľový bod: Liptovské Revúce – Vyšná Revúca, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Liptovské Revúce – Stredná Revúca – Čierny kameň 2 hod. – Ploská 1 hod. – Ostredok 2 hod. – Krížna ¾ hod. – Rybovské sedlo ¾ hod. – Liptovské Revúce – Vyšná Revúca 2 ¼ hod.

 

Náročnosť: Celodenná náročná túra s veľkým prevýšením a rozmanitým charakterom. Orientáciu v krásnej hôľnej časti so širokým výhľadom uľahčuje tyčové značkovanie.

 

Základná trasa: Od autobusovej zastávky v miestnej časti Liptovské Revúce – Stredná Revúca (680 m) sa po ceste vrátime o niekoľko desiatok metrov ku kostolu, kde červená značka (0858) odbočuje doľava do bočnej uličky. Za poslednými domami vojdeme do úzkej doliny Malá Turecká. Prekročíme potok a pokračujeme po príjemnom chodníku v trávnatom úbočí s pekným výhľadom na Čierny kameň. Najskôr pôjdeme vyššie nad dnom doliny, neskôr prejdeme opäť cez potok a niekoľkými serpentínami sa vydáme strmo hore svahom. Po zvlnenej trávnatej plošine s vápencovými balvanmi mierne vystúpime pod bralá Čierneho kameňa 1 (1 479 m). Po dosiahnutí okraja hrebeňovej poľany Minčol sa v sedle s výdatným prameňom  pripojíme na zeleno značkovaný chodník (5600), po ktorom odbočíme doľava. Cez les, ktorý môže byť za daždivého počasia rozbahnený, obídeme západné úpätie masívu Čierneho kameňa. Na jeho vrchol s dvojramenným krížom z dôvodov ochrany prírody značka nevedie. V Sedle Ploskej (1 410 m) sa napojíme na žlto značkovaný chodník, po ktorom namáhavo a zdĺhavo vystúpime na rozsiahlu vrcholovú plošinu Ploskej (1 532 m). Vzhľadom na plochý reliéf poskytuje len výhľady do diaľky. Z vrcholu pokračujeme po červenej hrebeňovej Veľkofatranskej magistrále (0870) juhozápadným smerom. Po chodníku, ktorý ponúka krásne rozhľady do okolia, prejdeme cez Chyžky (1 340 m) k salašu pod Suchým vrchom. Vrchol Suchého vrchu (1 550 m) značka opäť z dôvodov ochrany vzácnej vápnomilnej flóry obchádza po západnom svahu. Výstup na najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok 2 (1 592 m) nie je veľmi namáhavý, pretože v tejto časti má celý hrebeň viac – menej rovnakú výšku. Z vrcholu uvidíme Veľkú Fatru ako na dlani. Za dobrého počasia sa môžeme potešiť aj panorámou západnej časti Nízkych Tatier či severnej časti Kremnických vrchov. Pokračujeme po trávnatom hrebeni s neustálymi výhľadmi. Prejdeme cez vrchol Frčkova (1 585 m) a o chvíľu postupným stúpaním zdoláme Krížnu (1 574 m), ktorá poskytuje podobné výhľady do širokého okolia ako Ostredok. Z jej vrcholu zostúpime širokým a strmým chrbtom vľavo po červenej značke (0801) do Rybovského sedla (1 305 m), kde odbočíme vľavo na zeleno značkovaný slabo viditeľný chodník (5601). Pôjdeme najskôr šikmo a potom strmo dolu lavínovým svahom. Po dosiahnutí poľnej a neskôr tvrdej vozovky zídeme dlhou Suchou dolinou do miestnej časti Liptovské Revúce – Vyšná Revúca (720 m).

 

Variant: Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere za približne rovnaký čas. Jeden z variantov predlžuje základnú trasu o dlhší pobyt vo vrcholovom pásme (o ¼ hod.). Pri zostupe z Krížnej možno v tomto prípade pokračovať po červenej značke bočným hrebeňom po Východné Prašnické sedlo, odkiaľ možno zostúpiť po žltej značke do Suchej doliny a ďalej do Vyšnej Revúcej. Ďalší variant využíva na zostup z Krížnej trasu modrej značky (2628) vedúcu cez Majerovu skalu do Starých Hôr, čo si v porovnaní so základnou trasou vyžaduje čas kratší o ½ hod.

 

1 Čierny kameň – príkrovová troska chočského príkrovu sa z geologického a botanického hľadiska označuje ako perla Slovenska. Na vápencových bralách rastú viaceré vzácne a chránené druhy rastlín (dryádka osemlupienková, lomikameň pochybkový). V kosodrevine a pralesových smrečinách žije medveď hnedý. Územie okolo Čierneho kameňa bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.

 

2 Ostredok – najvyšší vrch Veľkej Fatry v hlavnom hrebeni medzi Suchým vrchom a Krížnou s pekným kruhovým rozhľadom. Ostredok je celý trávnatý a jeho zrázy sú smerom na západ i na východ veľmi prudké, preto je nevyhnutné v zimnom období dávať pozor na lavíny. 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Nachádzaš sa tu: Domov Na Ostredok a Krížnu