banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Tipy na výlet- VÝCHODNÝM HREBEŇOM ZÁPADNÝCH TATIER

Podbanské- Pyšné sedlo- Klin- Račkovo sedlo- Hrubý vrch- Volovec- Jamnícke sedlo- Ostrý Roháč- Plačlivé- Smutné sedlo- Žiarska chata

Poloha: Západné Tatry (juh) – východná a stredná časť.

Východiskový bod: Podbanské, zastávka SAD, parkovisko.

Cieľový bod: Žiarska chata.

Časový rozvrh: Podbanské – Kamenistá dolina1/4 hod. – Pyšné sedlo 3 hod. – Blyšť ¾ hod. – Bystré sedlo ½ hod. – Gáborovo sedlo ¼ hod. – Klin ¾ hod. – Račkovo sedlo ½ hod. – Hrubý vrch ¾ hod. – Volovec 2 ¼ hod. – Jamnícke sedlo ½ hod. – Ostrý Roháč ¾ hod. – Plačlivé 1 hod. – Smutné sedlo ½ hod. – Žiarska chata 1 ¼ hod.

Spolu: 13 hod.                        

Prevýšenie: 1 223 m.

Náročnosť: Extrémne náročná a veľmi dlhá túra s prudkými výstupmi i zostupmi, ktoré sú miestami zabezpečené umelými pomôckami. Vhodná len za dobrého počasia. Skupinám odporúčame využiť služby horského vodcu.

 

Základná trasa: Začneme pri autobusovej zastávke pod Podbanským a pokračujeme hore po hlavnej ceste k odbočke do Podbanského (950 m). V dolnej časti parkoviska je smerovník a mapa. Odtiaľto sa vyberieme po modro značkovanom chodníku (2901), ktorý vedie spoločne s červenou magistrálou mierne doľava a hore. Prejdeme popri ihrisku riedkym okrajom lesa na dolnú časť poľany k smerovníku a prístrešku. Opustíme magistrálu a odbočíme doprava na chodník vedúci okrajom lesa smerom na sever. Miernym stúpaním a neskôr zvlneným terénom zostúpime ku Kamenistému potoku. Cez mostík prejdeme na jeho ľavú stranu a chodníkom cez skalné stupne sa dostaneme na širokú zvážnicu a neskôr veľkú poľanu s prístreškom. Na tomto mieste sa nachádza aj sezónny uzáver turistického chodníka v Kamenistej doline. Ďalej pokračujeme mladším lesným porastom a menšími poľanami k potoku. Chodník vedie po jeho ľavej strane cez skalné lavíny až po posledný ostrov vysokého lesa s prameňom. Vojdeme do kosodreviny, kde sa pred nami otvorí pohľad do záveru doliny. Na ľavej strane uvidíme hrebeň Kobyly a majestátnu Bystrú (2 248 m), na pravej strane sa tiahne hrebeň Grešovo a hraničný vrch Veľká Kamenistá (2 127 m). Cez vejár menších potokov vystúpime serpentínou na stredný hrebeň. Po ňom sa cez lúky dostaneme do Pyšného sedla (1 792 m), tretieho najnižšieho miesta na hlavnom hrebeni Západných Tatier, ktoré leží na štátnej hranici s Poľskom. Tu sa začína červeno značkovaná hrebeňová trasa (0862). Pokračujeme po nej západným smerom najprv miernym, potom strmým chodníkom cez sutinu a o necelú hodinu prídeme na vrchol Blyšťa 1 (2 155 m), kde sa hraničný hrebeň láme na sever. Nepríjemným sutinovým chodníkom zídeme na miesto, kde sa nad sedlom pripája modrá značka (2712) z Bystrej. Miernejším svahom zostúpime do Bystrého sedla (1 946 m). Modro značkovaný chodník odbočuje doľava do Gáborovej doliny. My obídeme vrchol Banistej a po 15 min. chôdze po červeno značkovanom chodníku sa ocitneme v Gáborovom sedle (1 937 m) s odbočkou zelenej značky do Gáborovej doliny ( v prípade zlého počasia alebo únavy možno z oboch sediel zostúpiť na Rázcestie pod Klinom). Zo sedla vystúpime po hraničnom hrebeni popod severnú odnož Sivých veží., odkiaľ sa strmým trávnatým chodníkom dostaneme na vrchol Klina 2 (2 173 m). Za vynaloženú námahu nás odmení prekrásny výhľad na všetky strany. Z Klina zostúpime najprv strmo, neskôr miernejšie nevýrazným chodníkom do Račkovho sedla 3 (1 965 m). Z neho pokračujeme mierne hore k nevýraznému vrcholu Končistej (1 994 m) a odtiaľ do sedla. Na sutinových serpentínach na Hrubý vrch 4 (2 137 m) prídeme k jednému z najnamáhavejších stúpaní na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Z Hrubého vrchu zídeme strmo dolu po sčasti upravenom chodníku s červenou a so zelenou značkou. Zelená značka neskôr odbočuje doľava do žľabu. My pokračujeme do Sedla pod Deravou (1 822 m), odkiaľ sa vyberieme smerom na sever a po trávnatom hrebeni vystúpime na Deravú (1 955 m). Chodník sa neskôr stáča na západ. Dlhým stúpaním s výhľadom na Jamnícke plesá vystúpime na oblý vrchol Volovca 5 (2 063 m). Z jeho vrcholu pokračujeme širokým chodníkom do Jamníckeho sedla 6 (1 908 m), z ktorého sa dostaneme najprv miernym a potom strmším skalnatým hrebeňom do skalného kúta, ktorý prekonáme pomocou istiacej reťaze. Na malej plošine zdoláme skalné bloky, pričom pri prechode exponovaného skalného koňa opäť použijeme reťaze. Po tomto fyzicky i psychicky náročnom úseku sa dostaneme na bralnatý vrchol Ostrého Roháča 7 (2 088 m). Krásne výhľady do Roháčskej doliny, na masív Jakubiny a východnú časť Západných Tatier sú odmenou za vynaloženú námahu. Zostup z Ostrého Roháča vedie smerom na západ pomedzi balvany strmým žľabom (opäť je zaistený reťazou). Pokračujeme po skalných stupňoch k tzv. vzdušnému komínu, cez ktorý prejdeme pomocou reťazového istenia. Po zvládnutí týchto náročných úsekov nás čaká už len voľnejší terén. Zo sedla vystúpime po skalnatom chodníku a stupňoch na široký chrbát vrchu Plačlivé 8 (2 125 m). Z jeho vrcholu zostúpime západným smerom cez stupňovitý  skalný hrebeň Nohavice do Smutného sedla 9 (1 963 m). zo sedla sa vyberieme doľava a po modro značkovanom chodníku (2707) zídeme cez Prostredný grúň k Žiarskej chate (1 300 m).

 

Vydavateľstvo Dajama

 

Tipy na výlet- NA BYSTRÚ

Hrdovo- Bystrá dolina- Bystrá- Pyšné sedlo – Kamenistá dolina- Podbanské

Poloha: Západné Tatry (juh) – východná časť.

Východiskový bod: Hrdovo, zastávka SAD, parkovisko.

Cieľový bod: Podbanské, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Hrdovo – križovatka s Tatranskou magistrálou ½ hod. – ústie Bystrej doliny ¾ hod. – Pod Bystrými plesami 1 hod. – Bystrá 1 ¼ hod. – Bystré sedlo ½ hod. – Blyšť ¼ hod. – Pyšné sedlo ½ hod. – Podbanské 3 hod.

Spolu: 7 ¾ hod.

Prevýšenie: 1 418 m.

Náročnosť: Náročná vysokohorská túra s veľkým prevýšením a viacerými strmými výstupmi a zostupmi. Vrcholová časť Bystrej a Blyšťa je za hmly orientačne neprehľadná. V zimnom období sú chodníky tejto trasy uzavreté.

 

Základná trasa: Túra sa začína na autobusovej zastávke pri chatovej osade Hrdovo (830 m). Ku križovatke s Tatranskou magistrálou (980 m) nás privedie žlto značkovaná turistická trasa (8622) prechádzajúca lesom s množstvom rekreačných chát. Za magistrálou chodník stúpa k ústiu Bystrej doliny. V jej dolnej časti minieme drevený prístrešok vhodný na krátky oddych. Bystrá dolina 1 je jednou z mála dolín v Západných Tatrách, ktoré nesiahajú po hlavný hrebeň. Tým, že nie je taká vyvinutá ako napríklad susedná Račkova dolina, jej pozdĺžny profil je menej vyrovnaný. To znamená, že trasa musí prekonávať niekoľko krátkych strmých výstupov po dolinových prahoch. Ešte pred zadným ľadovcovým kotlom pod vrcholom Bystrej s dvoma Bystrými plesami (1 876 m) nás serpentíny odvedú doprava na skalnatý hrebeň Kobyly. Po ňom zavŕšime pomerne rýchly výstup na vrchol Bystrej 2 (2 248 m). Keď „vychutnáme“ výhľady na všetky svetové strany, môžeme zostúpiť smerom do Bystrého sedla. Nakoľko hrebeň medzi Bystrou a Blyšťom nie je značkovaný, zostúpime po modro značkovanom chodníku (2712) cez západné žľaby a rebrá vrcholového hrebeňa. Ak chceme, nemusíme prísť až do Bystrého sedla (1 946 m), pretože chodník sa asi 100 m pred ním spája s červeno značkovanou turistickou trasou (0862) sledujúcou hlavný hrebeň pohoria. Vyberieme sa doprava po jeho východnej vetve a vystúpime na Blyšť (2 155 m). Z vrcholu zostúpime najprv strmou sutinou a neskôr pohodlne po hraničnom hrebeni do lúčneho Pyšného sedla 3 (1 792 m). V sedle opustíme centrálny hrebeň pohoria, ktorý je hlavným európskym rozvodím i slovensko-poľskou štátnou hranicou. Na zostup využijeme modro značkovaný chodník (2901), ktorý vedie Kamenistou dolinou 4 do cieľa výletu v Podbanskom (950 m).

 

1 Bystrá dolina – asi 6 km dlhá nástupná dolina na hrebeňovú túru Liptovských Tatier. Vymodeloval ju potok Bystrá ústiaci do Belej. V jej závere, pod úpätím Bystrej, sa nachádzajú Bystré plesá.

 

2 Bystrá – nádherný vyhliadkový vrch, najvyšší v Západných Tatrách. Spomedzi západotatranských vrchov poskytuje jeden z najlepších výhľadov na Vysoké Tatry a na Kamenistú, Bystrú a Gáborovu dolinu a pokračovanie hlavného tatranského hrebeňa.

 

3 Pyšné sedlo – trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Liptovských Tatier medzi Blyšťom (2 155 m) a Veľkou Kamenistou (2 127 m), ktoré je treťou najnižšou zníženinou tatranskej horskej bariéry.

 

4 Kamenistá dolina – asi 7 km dlhá dolina s rozľahlým plytkým kotlom v trávnatom závere, v ktorom sa nachádza približne 10 malých plies. Dolina sa začína severozápadne od Podbanského a končí sa pod Pyšným sedlom v hlavnom hrebeni a kedysi slúžila ako priechod do Zakopaného. Dolinou preteká Kamenistý potok, ktorý miestami vytvára kaskády, výmole a mohutné kamenisté a štrkové polia, ktoré nemajú obdobu v nijakej inej doline Západných Tatier.

 

Vydavateľstvo Dajama

 

Tipy na výlet- Okolo Liptovských kôp

Podbanské- Kôprova dolina- Závory- Tichá dolina- Podbanské

Poloha: Západné Tatry (juh) – východná časť

Východiskový a cieľový bod: Podbanské, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Podbanské – Tichá ½ hod. – pod Grúnikom 1 hod. – pod Hlinskou dolinou 2 hod. – pod Kobylou dolinou ¼ hod. – Závory 1 ¼ hod. – Pod Tomanovou 2 hod. – Tichá 2 ¾ hod. – Podbanské ½ hod. Spolu 10 ¼ hod.  

Prevýšenie: 929 m

Náročnosť: náročná a pomerne dlhá túra.

 

Základná trasa: Počas tejto túry sa pozrieme do najdlhších dolín východnej časti Západných Tatier. Začneme pri autobusovej zastávke pod Podbanským a pokračujeme hore po hlavnej ceste k odbočke do osady Podbanské (950 m). V dolnej časti parkoviska je smerovník a mapa, od ktorých prejdeme po žlto a červeno značkovanom chodníku doprava na hlavnú cestu. Pokračujeme po moste cez rieku Belá pravotočivou zákrutou na križovatku so smerovníkom do Tichej doliny. Tu odbočíme doľava a po asfaltovej ceste so žltou značkou (8851) asi o 30 min. prídeme k rázcestiu pri horárni Tichá (983 m). Nachádza sa tu prístrešok, rázcestník, pamätník SNP a informačné tabule cyklistických trás. Odbočíme doprava na zelenú značku (5802) a popri horárni vystúpime asfaltovou cestou. V hornej časti stúpania prejdeme popri nádherných kaskádach Kôprovského potoka na rovinatý úsek. Po chvíli sa pred nami začnú otvárať „pohľadnicové“ obrazy Kriváňa (2 494 m). Asi po 1 hod. chôdze prídeme na rázcestie pod Grúnikom (Zverinec, 1 100 m). od tohto miesta platí sezónny uzáver Kôprovej doliny. Pokračujeme po modrej značke (2902) cez most a po ľavej strane potoka hore Kôprovou dolinou. Na pravej strane asfaltovej cesty môžeme obdivovať divé žľaby Kriváňa, na druhej strane trávnaté zaoblené Liptovské kopy. Asi po 1 hod. chôdze začujeme hukot Kmeťovho vodopádu – najvyššieho tatranského vodopádu, pri ktorom sa asfaltová cesta končí. Priblížime sa k doline Nefcerka 2, z ktorej sa asi o 5 min. po odbočke dostaneme k vodopádu. Po jeho prehliadke sa vrátime na pôvodnú trasu. Pokračujeme po skalnatej ceste, ktorá sa postupne mení na široký chodník vedúci cez les a menšie čistiny k rázcestiu pod Hlinskou dolinou (1 411 m). Opäť prejdeme na zeleno značkovaný chodník (5801). Cez les sa po 15 min. dostaneme na rašelinovú močaristú poľanu, na ktorej sú chodníky spevnené drevom. Toto miesto sa nazýva rázcestie pod Kobylou dolinou (1 490 m). Vpravo odbočuje červeno značkovaný chodník, po ktorom sa popri Vajanského vodopáde možno dostať k dvom Temnosmrečinským plesám. My pokračujeme od smerovníka doľava a z poľany prejdeme cez rednúci les do pásma kosodreviny. Serpentínami sa po trávnatom svahu dostaneme na rovinu Kobylej doliny s malým Kobylím plesom (1 742 m), ktoré sa nachádza asi 150 m vpravo od chodníka. Cez krásne lúky s alpínskou kvetenou a neskôr serpentínami na strmšom svahu vystúpime do sedla Závory 3 (1 879 m). Za namáhavý výstup nás odmenia krásne pohľady na Temné smrečiny s Čubrinou, rázsochu Kriváňa, Červené vrchy a hrebene Západných a Vysokých Tatier. Zo sedla Závory zostúpime po červeno značkovanom chodníku (0931) Zadnou Tichou dolinou 4 popod Garajove kopy. Spočiatku pôjdeme po strmom trávnatom svahu s pohľadmi do bočných dolín Temná Tichá a Zadné Licierovo. Neskôr sa cez kosodrevinu dostaneme do riedkeho lesa, ktorým vedie štrková cesta. Z pravej strany minieme ústie doliny Kamenná Tichá. Po 15 min. prídeme k prístrešku, pri ktorom sa začína asfaltová cesta. Asi o 300 m ďalej stojí smerovník s odbočkou žltej značky do Suchého sedla. My prejdeme po moste na ľavú stranu potoka a po 30 min. sa ocitneme na rázcestí Pod Tomanovou (1 164 m), kde červeno značkovaný chodník odbočuje do Tomanovského sedla (1 686 m). Pokračujeme ľavou stranou potoka po žltej značke (8851), postupne minieme Rakytový žľab a Španiu dolinu. Takmer všetky žľaby v tejto časti doliny sú mimoriadne lavinózne. Na väčšej poľane nazývanej Tábor prídeme k chatám, pamätníku SNP a sezónnemu uzáveru turistického chodníka. Zostúpime dolinou s miernym sklonom popod svahy Brdárovej zvonice a popri Funtovej skale na rázcestie pri horárni Tichá (983 m). Odtiaľ nám potrvá už len 30 min., kým sa dostaneme do osady Podbanské (950 m).

 

Vydavateľstvo Dajama

 

Memorandum o spolupráci s Kopřivnicou je podpísané

V utorok 17.januára 2017 podpísali Memorandum o spolupráci primátor mesta Bánovce nad Bebravou Marián Chovanec a starosta mesta Kopřivnice Miroslav Kopečný. Oficiálny podpisový akt sa uskutočnil v priestoroch Mestského úradu Kopřivnice. Výsledkom tejto spolupráce bude partnerstvo a spoločný rozvoj v oblasti kultúry, športu, cestovného ruchu a školstva. Taktiež bude vytvorený priestor aj pre spoluprácu medzi združeniami a organizáciami. Pre konkrétne projekty a vzájomné vzťahy v rôznych oblastiach budú stanovené podrobné pravidlá.

 

Čerpáme z: Bánovské noviny, ročník XII./ číslo 3

Nachádzaš sa tu: Domov