banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Tipy na výlet- NA OSTRÝ ROHÁČ

Ústie Račkovej doliny – Jamnícka dolina – Jamnícke sedlo – Ostrý Roháč – Plačlivé – Žiarske sedlo – Jamnícka dolina – ústie Račkovej doliny

Poloha: Západné Tatry (juh) – stredná časť

Východiskový a cieľový bod: Ústie Račkovej doliny, autokemping, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Ústie Račkovej doliny – rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny ½ hod. – Záhrady 2 ¼ hod. – rázcestie pod Deravou ¼ hod. – Jamnícke sedlo 1 ¼ hod. – Ostrý Roháč ¾ hod. – Plačlivé 1 hod. – Žiarske sedlo ¼ hod. – rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny 1 ¾ hod. – ústie Račkovej doliny ½ hod.

Spolu: 10 hod.

Prevýšenie: 1 235 m.

Náročnosť: Náročná túra s prechodom v exponovanom skalnatom teréne s umelými istiacimi pomôckami. Vhodná len za dobrého počasia. Skupinám odporúčame využiť služby horského vodcu.

 

Základná trasa: Začneme v ústí Račkovej doliny (890 m), odkiaľ sa vydáme po modro značkovanej štrkovej ceste (2711) vedúcej po ľavej strane potoka Račková. Vystúpime Úzkou dolinou k priehrade, odkiaľ pokračujeme popri potoku, až prejdeme cez most na jeho pravú stranu k rázcestiu Račkovej a Jamníckej doliny. Doprava odbočuje zelená a žltá značka, my pokračujeme vľavo po modrej. Prejdeme cez Jamnícky potok 1 a pokračujeme po jeho ľavej strane. Na tomto úseku pôjdeme po širokej ceste smerujúcej cez viaceré bystriny stekajúce z bočných lavinóznych svahov Baranca. Od rozšíreného miesta (tzv. otočky) vedie už len užšia skalnatá cesta, ktorá prechádza cez potoky žľabov Maselná a Pusté a pokračuje strmším výstupom ku kolibe. Pokračujeme lesom, potom mierne klesneme na nedávno zalesnenú poľanu. Po prekonaní potoka cesta strmšie vystupuje na poľanu pod Záhradami (1 300 m) k prístrešku a smerovníku. Zľava na toto miesto smeruje zeleno značkovaný chodník zo Žiarskeho sedla. Obe značky pokračujú spolu menšou rovinou, cez potok prechádzajú na jeho pravú stranu a serpentínami vystupujú lesom až na jeho hornú hranicu. Na hrebeni zelená značka odbočuje vpravo do žľabu pod Hrubý vrch. My pokračujeme doľava po modrej značke dlhým traverzom cez trávnatú lúku na prah pomedzi kosodrevinu a vrátime sa späť doľava cez potok. Chodník ďalej vedie stupňovitým terénom na trávnatú rovinu k Jamníckym plesám 2. Dolné Jamnícke pleso obídeme po pravej strane a serpentínami vystúpime k hornému Jamníckemu plesu, od ktorého chodník pokračuje strmým skalnatým svahom do Jamníckeho sedla (1 908 m). Zo sedla odbočíme doľava po červeno značkovanej hrebeňovej ceste (0862), ktorá vedie najprv miernym, potom strmším skalnatým hrebeňom do skalného kúta, ktorým vyjdeme pomocou istiacej reťaze na plošinu. Prejdeme po skalných blokoch exponovaného skalného koňa zaisteného reťazou na bralnatý vrchol Ostrého Roháča (2 088 m). Odmenou za namáhavý výstup sú prekrásne výhľady do Roháčskej doliny, na masív Jakubiny a východnú časť Západných Tatier. Zostup z Ostrého Roháča vedie smerom na západ. Strmým žľabom zaisteným reťazou prejdeme pomedzi skalné balvany, po skalných stupňoch sa dostaneme k tzv. vzdušnému komínu, ktorý zdoláme pomocou reťazového istenia. Neskôr sa ocitneme vo voľnejšom teréne , ktorým prejdeme do sedla. Nasleduje výstup po skalnatom chodníku a stupňoch na širší chrbát Plačlivého (2 125 m). Po krátkom odpočinku na vrchole Plačlivého sa vyberieme smerom na juh po žlto značkovanom strmom sutinovom chodníku (8618) do Žiarskeho sedla 3 (1 917 m). Zo sedla pokračujeme východným smerom po zeleno značkovanom chodníku (5610). Trasa najskôr strmo klesá serpentínami do doliny Záhrady (1 300 m), neskôr pokračuje po pohodlnom upravenom chodníku do pásma kosodreviny. Prejdeme cez malý potok a strmým serpentínovým chodníkom sa dostaneme do Jamníckej doliny, na rázcestie so zelenou a žltou značkou. Pokračujeme dolu dolinou do ústia Račkovej doliny (890 m), príp. až do Pribyliny.

 

Vydavateľstvo Dajama

 

Tipy na výlet- NA JAKUBINU

Ústie Račkovej doliny- Jakubina- Jamnícka dolina- ústie Račkovej doliny

Poloha: Západné Tatry (juh) – východná časť.

Východiskový a cieľový bod: Ústie Račkovej doliny, autokemping, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Ústie Račkovej doliny – rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny ½ hod. – Prostredná poľana 1 ½ hod. – rázcestie do Gáborovej doliny ¾ hod. – Račkove plesá ¾ hod. – Račkovo sedlo ½ hod. – Končistá ¼ hod. – Hrubý vrch 1 hod. – Jakubina ½ hod. – rázcestie v Jamníckej doline ½ hod. – rozvetvenie Račkovej a Jamníckej doliny 2 hod. – ústie Račkovej doliny ½ hod.

Spolu: 9 ¼ hod.

Prevýšenie: 1 304 m.

Náročnosť: Náročná vysokohorská túra s namáhavým strmým výstupom na hlavný hrebeň Západných Tatier. Pohyb po hlavnom hrebeni a v masíve Jakubiny si za zhoršených poveternostných podmienok vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Vo vysokohorskom teréne sa v hmle a po zotmení zvyšuje riziko zablúdenia. V zimnom období sú chodníky tejto trasy uzavreté.

 

Základná trasa: Výlet sa začína pri skupine chát v ústí Račkovej doliny (890 m), od ktorých vedie asfaltová cesta so zeleným značkovaním (5613). Aj ďalší úsek trasy po rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny využíva pohodlnú štrkovú cestu s modrým značkovaním (2711). Do Račkovej doliny 1 smeruje žlto značkovaná cesta s kamenistým povrchom. Vedie lesom a poľanami a niekoľkokrát pretína horskú bystrinu. Na rázcestí vo vyústení Gáborovej doliny 2 si môžeme oddýchnuť. Drevená stavba, ktorá kedysi slúžila pastierom ako koliba (1 600 m), môže v prípade potreby poslúžiť aj ako núdzový úkryt. Žltá turistická trasa (8621) pokračujúca do záveru Račkovej doliny sa miestami zostrmuje, najťažšie stúpanie nás však čaká až pod hlavným hrebeňom. Dôkazom toho, že nadmorská výška narastá, sú opticky sa zmenšujúce Račkove plesá 3, ktoré vidieť na ľavej strane.

 

Vydavateľstvo Dajama

  

Tipy na výlet- VÝCHODNÝM HREBEŇOM ZÁPADNÝCH TATIER

Podbanské- Pyšné sedlo- Klin- Račkovo sedlo- Hrubý vrch- Volovec- Jamnícke sedlo- Ostrý Roháč- Plačlivé- Smutné sedlo- Žiarska chata

Poloha: Západné Tatry (juh) – východná a stredná časť.

Východiskový bod: Podbanské, zastávka SAD, parkovisko.

Cieľový bod: Žiarska chata.

Časový rozvrh: Podbanské – Kamenistá dolina1/4 hod. – Pyšné sedlo 3 hod. – Blyšť ¾ hod. – Bystré sedlo ½ hod. – Gáborovo sedlo ¼ hod. – Klin ¾ hod. – Račkovo sedlo ½ hod. – Hrubý vrch ¾ hod. – Volovec 2 ¼ hod. – Jamnícke sedlo ½ hod. – Ostrý Roháč ¾ hod. – Plačlivé 1 hod. – Smutné sedlo ½ hod. – Žiarska chata 1 ¼ hod.

Spolu: 13 hod.                        

Prevýšenie: 1 223 m.

Náročnosť: Extrémne náročná a veľmi dlhá túra s prudkými výstupmi i zostupmi, ktoré sú miestami zabezpečené umelými pomôckami. Vhodná len za dobrého počasia. Skupinám odporúčame využiť služby horského vodcu.

 

Základná trasa: Začneme pri autobusovej zastávke pod Podbanským a pokračujeme hore po hlavnej ceste k odbočke do Podbanského (950 m). V dolnej časti parkoviska je smerovník a mapa. Odtiaľto sa vyberieme po modro značkovanom chodníku (2901), ktorý vedie spoločne s červenou magistrálou mierne doľava a hore. Prejdeme popri ihrisku riedkym okrajom lesa na dolnú časť poľany k smerovníku a prístrešku. Opustíme magistrálu a odbočíme doprava na chodník vedúci okrajom lesa smerom na sever. Miernym stúpaním a neskôr zvlneným terénom zostúpime ku Kamenistému potoku. Cez mostík prejdeme na jeho ľavú stranu a chodníkom cez skalné stupne sa dostaneme na širokú zvážnicu a neskôr veľkú poľanu s prístreškom. Na tomto mieste sa nachádza aj sezónny uzáver turistického chodníka v Kamenistej doline. Ďalej pokračujeme mladším lesným porastom a menšími poľanami k potoku. Chodník vedie po jeho ľavej strane cez skalné lavíny až po posledný ostrov vysokého lesa s prameňom. Vojdeme do kosodreviny, kde sa pred nami otvorí pohľad do záveru doliny. Na ľavej strane uvidíme hrebeň Kobyly a majestátnu Bystrú (2 248 m), na pravej strane sa tiahne hrebeň Grešovo a hraničný vrch Veľká Kamenistá (2 127 m). Cez vejár menších potokov vystúpime serpentínou na stredný hrebeň. Po ňom sa cez lúky dostaneme do Pyšného sedla (1 792 m), tretieho najnižšieho miesta na hlavnom hrebeni Západných Tatier, ktoré leží na štátnej hranici s Poľskom. Tu sa začína červeno značkovaná hrebeňová trasa (0862). Pokračujeme po nej západným smerom najprv miernym, potom strmým chodníkom cez sutinu a o necelú hodinu prídeme na vrchol Blyšťa 1 (2 155 m), kde sa hraničný hrebeň láme na sever. Nepríjemným sutinovým chodníkom zídeme na miesto, kde sa nad sedlom pripája modrá značka (2712) z Bystrej. Miernejším svahom zostúpime do Bystrého sedla (1 946 m). Modro značkovaný chodník odbočuje doľava do Gáborovej doliny. My obídeme vrchol Banistej a po 15 min. chôdze po červeno značkovanom chodníku sa ocitneme v Gáborovom sedle (1 937 m) s odbočkou zelenej značky do Gáborovej doliny ( v prípade zlého počasia alebo únavy možno z oboch sediel zostúpiť na Rázcestie pod Klinom). Zo sedla vystúpime po hraničnom hrebeni popod severnú odnož Sivých veží., odkiaľ sa strmým trávnatým chodníkom dostaneme na vrchol Klina 2 (2 173 m). Za vynaloženú námahu nás odmení prekrásny výhľad na všetky strany. Z Klina zostúpime najprv strmo, neskôr miernejšie nevýrazným chodníkom do Račkovho sedla 3 (1 965 m). Z neho pokračujeme mierne hore k nevýraznému vrcholu Končistej (1 994 m) a odtiaľ do sedla. Na sutinových serpentínach na Hrubý vrch 4 (2 137 m) prídeme k jednému z najnamáhavejších stúpaní na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Z Hrubého vrchu zídeme strmo dolu po sčasti upravenom chodníku s červenou a so zelenou značkou. Zelená značka neskôr odbočuje doľava do žľabu. My pokračujeme do Sedla pod Deravou (1 822 m), odkiaľ sa vyberieme smerom na sever a po trávnatom hrebeni vystúpime na Deravú (1 955 m). Chodník sa neskôr stáča na západ. Dlhým stúpaním s výhľadom na Jamnícke plesá vystúpime na oblý vrchol Volovca 5 (2 063 m). Z jeho vrcholu pokračujeme širokým chodníkom do Jamníckeho sedla 6 (1 908 m), z ktorého sa dostaneme najprv miernym a potom strmším skalnatým hrebeňom do skalného kúta, ktorý prekonáme pomocou istiacej reťaze. Na malej plošine zdoláme skalné bloky, pričom pri prechode exponovaného skalného koňa opäť použijeme reťaze. Po tomto fyzicky i psychicky náročnom úseku sa dostaneme na bralnatý vrchol Ostrého Roháča 7 (2 088 m). Krásne výhľady do Roháčskej doliny, na masív Jakubiny a východnú časť Západných Tatier sú odmenou za vynaloženú námahu. Zostup z Ostrého Roháča vedie smerom na západ pomedzi balvany strmým žľabom (opäť je zaistený reťazou). Pokračujeme po skalných stupňoch k tzv. vzdušnému komínu, cez ktorý prejdeme pomocou reťazového istenia. Po zvládnutí týchto náročných úsekov nás čaká už len voľnejší terén. Zo sedla vystúpime po skalnatom chodníku a stupňoch na široký chrbát vrchu Plačlivé 8 (2 125 m). Z jeho vrcholu zostúpime západným smerom cez stupňovitý  skalný hrebeň Nohavice do Smutného sedla 9 (1 963 m). zo sedla sa vyberieme doľava a po modro značkovanom chodníku (2707) zídeme cez Prostredný grúň k Žiarskej chate (1 300 m).

 

Vydavateľstvo Dajama

 

Tipy na výlet- NA BYSTRÚ

Hrdovo- Bystrá dolina- Bystrá- Pyšné sedlo – Kamenistá dolina- Podbanské

Poloha: Západné Tatry (juh) – východná časť.

Východiskový bod: Hrdovo, zastávka SAD, parkovisko.

Cieľový bod: Podbanské, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Hrdovo – križovatka s Tatranskou magistrálou ½ hod. – ústie Bystrej doliny ¾ hod. – Pod Bystrými plesami 1 hod. – Bystrá 1 ¼ hod. – Bystré sedlo ½ hod. – Blyšť ¼ hod. – Pyšné sedlo ½ hod. – Podbanské 3 hod.

Spolu: 7 ¾ hod.

Prevýšenie: 1 418 m.

Náročnosť: Náročná vysokohorská túra s veľkým prevýšením a viacerými strmými výstupmi a zostupmi. Vrcholová časť Bystrej a Blyšťa je za hmly orientačne neprehľadná. V zimnom období sú chodníky tejto trasy uzavreté.

 

Základná trasa: Túra sa začína na autobusovej zastávke pri chatovej osade Hrdovo (830 m). Ku križovatke s Tatranskou magistrálou (980 m) nás privedie žlto značkovaná turistická trasa (8622) prechádzajúca lesom s množstvom rekreačných chát. Za magistrálou chodník stúpa k ústiu Bystrej doliny. V jej dolnej časti minieme drevený prístrešok vhodný na krátky oddych. Bystrá dolina 1 je jednou z mála dolín v Západných Tatrách, ktoré nesiahajú po hlavný hrebeň. Tým, že nie je taká vyvinutá ako napríklad susedná Račkova dolina, jej pozdĺžny profil je menej vyrovnaný. To znamená, že trasa musí prekonávať niekoľko krátkych strmých výstupov po dolinových prahoch. Ešte pred zadným ľadovcovým kotlom pod vrcholom Bystrej s dvoma Bystrými plesami (1 876 m) nás serpentíny odvedú doprava na skalnatý hrebeň Kobyly. Po ňom zavŕšime pomerne rýchly výstup na vrchol Bystrej 2 (2 248 m). Keď „vychutnáme“ výhľady na všetky svetové strany, môžeme zostúpiť smerom do Bystrého sedla. Nakoľko hrebeň medzi Bystrou a Blyšťom nie je značkovaný, zostúpime po modro značkovanom chodníku (2712) cez západné žľaby a rebrá vrcholového hrebeňa. Ak chceme, nemusíme prísť až do Bystrého sedla (1 946 m), pretože chodník sa asi 100 m pred ním spája s červeno značkovanou turistickou trasou (0862) sledujúcou hlavný hrebeň pohoria. Vyberieme sa doprava po jeho východnej vetve a vystúpime na Blyšť (2 155 m). Z vrcholu zostúpime najprv strmou sutinou a neskôr pohodlne po hraničnom hrebeni do lúčneho Pyšného sedla 3 (1 792 m). V sedle opustíme centrálny hrebeň pohoria, ktorý je hlavným európskym rozvodím i slovensko-poľskou štátnou hranicou. Na zostup využijeme modro značkovaný chodník (2901), ktorý vedie Kamenistou dolinou 4 do cieľa výletu v Podbanskom (950 m).

 

1 Bystrá dolina – asi 6 km dlhá nástupná dolina na hrebeňovú túru Liptovských Tatier. Vymodeloval ju potok Bystrá ústiaci do Belej. V jej závere, pod úpätím Bystrej, sa nachádzajú Bystré plesá.

 

2 Bystrá – nádherný vyhliadkový vrch, najvyšší v Západných Tatrách. Spomedzi západotatranských vrchov poskytuje jeden z najlepších výhľadov na Vysoké Tatry a na Kamenistú, Bystrú a Gáborovu dolinu a pokračovanie hlavného tatranského hrebeňa.

 

3 Pyšné sedlo – trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Liptovských Tatier medzi Blyšťom (2 155 m) a Veľkou Kamenistou (2 127 m), ktoré je treťou najnižšou zníženinou tatranskej horskej bariéry.

 

4 Kamenistá dolina – asi 7 km dlhá dolina s rozľahlým plytkým kotlom v trávnatom závere, v ktorom sa nachádza približne 10 malých plies. Dolina sa začína severozápadne od Podbanského a končí sa pod Pyšným sedlom v hlavnom hrebeni a kedysi slúžila ako priechod do Zakopaného. Dolinou preteká Kamenistý potok, ktorý miestami vytvára kaskády, výmole a mohutné kamenisté a štrkové polia, ktoré nemajú obdobu v nijakej inej doline Západných Tatier.

 

Vydavateľstvo Dajama

 

Nachádzaš sa tu: Domov