banovecko

Typy na výlet- PARK V TOPOĽČIANKACH

Niekoľko kilometrov severne od Zlatých Moraviec, v podhorí Tribeča, leží malebný kaštieľ s rozsiahlym prírodno-krajinárskym parkom. Pod korunami stromových velikánov sa tu prechádzali velikáni československej histórie – Tomáš Garrique Masaryk a Karel Čapek. Kaštieľ s parkom je situovaný na severnom okraji Topoľčianok, v údolí potoka Leveš v predhorí Tribeča. Východnou hranicou parku je potok Leveš a štátna cesta Topoľčianky – Skýcov, západnú hranicu tvoria lesné porasty horského masívu, resp. bývalá zvernica, ktorá už neslúži pôvodnému určeniu, zo zvernice sa stal hospodársky les. Na severe park uzatvára Veľký rybník, resp. Severné jazero.

Čriepky z histórie

Prvá písomná zmienka o Topoľčiankach pochádza z roku 1293, keď sa uvádza pod názvom Topolschen parvum ako príslušenstvo hradu Tekov. Archeologické vykopávky však potvrdili staršie slovanské osídlenie zo 6. až 7. storočia. V roku 1309 sa obec dostala do majetku Topoľčianskych. Začiatkom 14. storočia ju ovládal Matúš Čák, ktorý ju v roku 1318 predal Júliusovi Topoľčianskemu – jeho rod vlastnil majetky a kaštieľ do roku 1611. V roku 1533 obec vypálili a Topoľčianky sa stali pohraničnou obcou, v ktorej sa organizovali stoličné tekovské zhromaždenia. Ján Topoľčiansky, mocný pán a bojovník proti Turkom, bol po smrti – v roku 1598 ho pochovali v krypte tunajšieho kostola. V 17. storočí a v prvej polovici 18. storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov. V polovici 18. storočia získal väčšinu mestečka a panstva Jozef Keglevich. V roku 1897 kaštieľ kúpili Habsburgovci, ktorí obec ovládali do roku 1918. Po vzniku Československej republiky sa do roku 1950 stal topoľčiansky kaštieľ s parkom letným sídlom prezidenta. Najmä prvý československý prezident T. G. Masaryk si Topoľčianky a ich okolie zamiloval a strávil tu veľa príjemných chvíľ i v spoločnosti Karla Čapka, čo zostalo písomne zachytené aj v známych Hovoroch s TGM. Od roku 1951 kaštieľ slúži rekreačným účelom a čiastočne na muzeálne účely.        

Založenie parku v Topoľčiankach povesť pripisuje zakladateľovi kaštieľa Jánovi Topoľčianskemu a datuje do druhej polovice 16. storočia. Bezprostredné okolie kaštieľa, vtedy ešte opevneného a obohnaného vodnou priekopou, ktorej zvyšky možno v konfigurácii terénu pozorovať dodnes, celkom určite už vtedy okrášľovali vysadené stromové skupiny. Park v pravom zmysle slova však pravdepodobne vznikol až na začiatku 19. storočia, keď dal Ján Nepomuk Keglevich zámok prestavať do dnešnej podoby a skultivoval aj dovtedy zanedbaný park (prvá etapa). Druhá etapa vývinu topoľčianskeho parku sa spája s menom nemeckého záhradníka Georga Gillemota, ktorého okolo roku 1840 pozval J. N. Keglevich na renovovanie parku. G. Gillemot zaviedol do parku drobné romantické stavby a údajne navrhol i pôvodný skleník. Základy vodného systému vybudovali tiež pod jeho vedením. Dal postaviť hať na potoku Leveš, prívodný vodný kanál, filtračný objekt, Veľký rybník a jazierko pri Žltom mlyne (dnešné Labutie jazierko). Aj najstaršie exotické dreviny pochádzajú pravdepodobne z tohto obdobia. Štefan Keglevich, syn Jána Nepomuka Keglevicha, pokračoval v diele svojho otca a pozval na panstvo záhradníka Vojtecha Strnada (tretia etapa). Ten pokračoval v diele svojho predchodcu a zostal v službách topoľčianskeho panstva i po roku 1897, keď prešlo do rúk Habsburgovcov. Prvý z majiteľov, arciknieža Karol Ľudovít Habsburský, dal upraviť nádvorie kaštieľa do súčasnej podoby. Po krátkom čase venoval celý majetok svojmu synovcovi Jozefovi Augustovi Habsburskému, veľkému milovníkovi prírody. Tento v rokoch 1900 až 1905 zrealizoval v parku prevratné zmeny. Zrušil všetky poľnohospodárske budovy v blízkosti kaštieľa, doplnil kaštieľ drahým nábytkom, rozšíril park a dal dobudovať vodný systém do súčasnej podoby. Vtedy bola vysadená i aleja červenolistých bukov v dĺžke asi 200 m. V roku 1898 vybudoval Vojtech Strnad tzv. Jazierko pri kaplnke. Pri hĺbení jeho dna narazili na spoločný hrob cisárskych vojakov padlých v bitke s Rákócziovcami v roku 1705. Na ich pamiatku postavili na kraji jazierka kaplnku. Vodný systém topoľčianskeho parku ukončil V. Strnad v tzv. Južnom jazierku s fontánou. Ďalšie jazierko založil na mieste zbúraného pavilónu pre výkon práva prvej noci. Toto jazierko plnilo funkciu zámockého kúpaliska (dnešné Medvedie jazierko), ktoré bolo napúšťané povrchovým vodným systémom a prepadovou vodou z vodojemu na Babylone. V. Strnad tiež obnovil Labutie jazierko so zrúcaninou bašty. Jeho dielom sú i posledné veľké zmeny v druhovom zložení drevín. Plastiky medveďa, jeleňa a diviaka od Alojza Strobla zdobia park jeho zásluhou. Arciknieža mal dva dendrologické koníčky – ruže a javory. Kolekcia javorov sa zachovala takmer úplne a predstavuje 30 druhov a kultivarov tohto rodu. Medzi kaštieľom a kolkárňou bol „ružový vŕšok“ s altánkom, dodnes po ňom ostala malá vyvýšenina. V roku 1910 dal arciknieža postaviť budovu koniarne a lovecký zámoček. Po vzniku Československej republiky nastupujúca československá vláda celý topoľčiansky majetok od Habsburgovcov odkúpila a Topoľčianky sa stali letným sídlom prezidentov štátu.

Súčasnosť

Park v Topoľčiankach je v starostlivosti Štátnych lesov SR, za kvalifikovanou starostlivosťou o porasty však zaostávajú investície, ktoré si neodkladne vyžaduje rekonštrukcia takmer nefunkčného vodného systému. V rokoch 1997 až 2000 zrekonštruovali lovecký zámoček i časť parku bezprostredne prislúchajúcu k tomuto objektu. V roku 2001 sa uskutočnila úspešná rekonštrukcia koniarne (dnes Štátny žrebčín). Posledným obohatením parku o prvky malej záhradnej architektúry sú drevené a mramorové plastiky z medzinárodných sochárskych sympózií, ktoré sa už niekoľkokrát konali v topoľčianskom parku. V roku 2007 zreštaurovali sochu medveďa od majstra A. Strobla. Socha bola pôvodne umiestnená pri kúpalisku, resp. Medveďom jazierku, vzhľadom na vandalizmus v parku ju však premiestnili na chránenú plochu pri loveckom zámočku, kde sú umiestnené ďalšie dve sochy s loveckou tematikou od tohto autora.

Topoľčiansky park dispozíciou pripomína park v Betliari – úzkym pretiahnutým pôdorysom v údolí potoka, prirodzeným prechodom do okolitých lesov a cestnou sieťou zredukovanou na jeden pozdĺžny chodník v hornej časti. Park v Topoľčiankach je ukážkovým príkladom zachovanej prírodno-krajinárskej kompozície so stavebnými i s vegetačnými prvkami. Medzi stavebné prvky, resp. romantizujúce stavby patrí Starý mlyn, Lovecký zámoček, Lurdská jaskyňa, Kaplnka sv. Vendelína, sochy medveďa, diviaka a jeleňa od majstra A. Strobla a dve fontány. Novšie sú moderné sochy zo sochárskych sympózií. Okrem týchto menších stavieb sú súčasťou areálu i skleník, kolkáreň, koniareň, dve administratívne budovy a dômyselný, technicky jedinečne riešený vodný systém. Práve tento si zaslúži bližšiu pozornosť.

Základy vodného systému topoľčianskeho parku položil nemecký záhradník Georg Gillemot, v jeho diele neskôr pokračoval Vojtech Strnad, ktorý ho dobudoval do dnešnej podoby. Vodný systém v topoľčianskom parku sa skladá z nadzemnej a podzemnej časti. Nadzemné časti (päť jazierok a povrchové kanály) sú významným kompozičným prvkom prírodno-krajinárskeho parku, zároveň sú však funkčne prepojené s podzemnou časťou systému, nakoľko tento udržiaval v prevádzke fontány na jazierkach.

Vydavateľstvo Dajama