banovecko

Prechádzka Skalicou a jej okolím

Skalica – Mokrý Háj – Skalica

Poloha: Chvojnická pahorkatina – severná časť. 

Východiskový a cieľový bod: Skalica, stanica ŽSR, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Skalica-železničná stanica – Skalica-rotunda ¼ hod. – Skalica-námestie ¼ hod. – Priepastný mlyn ½ hod. – Mokrý Háj 1 hod. – Skalica-Záhrady ¼ hod. – Skalica-námestie ½ hod.

Spolu: 2 ¾ hod.

Prevýšenie: 115 m.

Náročnosť: Nenáročná prechádzka centrom a okolím Skalice, v ktorej sa nachádza množstvo pamiatkových objektov zasadených do nádherného prostredia okolitých vinohradov. Vinohradníctvo bolo od stredoveku neoddeliteľnou súčasťou života Skaličanov. Ich mesto dodnes obklopujú vinohrady s pozoruhodnými vinohradníckymi domami a búdami a vínnymi pivnicami. Pomedzi ne vedie orientačne bezproblémová trasa, ktorá na dvoch úsekoch prechádza aj po neznačkovaných cestách.

Základná trasa: Prechádzka mestom Skalica a jeho okolím sa začína pri železničnej stanici (186 m). V úvode sledujeme červené značky (0770), ktoré nás povedú po Ulici pplk. Pljušťa juhovýchodným smerom. Asi po 500 m odbočíme doľava na ulicu Pod Kalváriou, po ktorej prídeme takmer ku kalvárii a románskej Rotunde sv. Juraja, najhodnotnejšej stavebnej pamiatke a symbolu Skalice. Stojí na malom návrší na jej okraji a patrí medzi najkrajšie románske stavby na Slovensku. Postavili ju ako hradný kostolík pravdepodobne v 12. storočí. Na začiatku 15. storočia ju upravili a začlenili do hradieb. V 17. storočí ju prestavali v barokovom štýle. Vnútri rotundy sú po oboch stranách oblúka gotické nástenné maľby predstavujúce sv. Juraja, ako zápasí s drakom. V súčasnosti sa v nej nachádza neveľká archeologická expozícia Záhorského múzea. V blízkosti rotundy sa nachádza klasicistická kalvária z roku 1823. Pokračujeme po neznačkovanej ulici Pod Kalváriou severovýchodným smerom a onedlho z nej odbočíme doprava na Valy. Prejdeme po obvode stredovekého mesta, kde sa zachovali zvyšky mestských hradieb vybudované po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto v roku 1372. Gotické hradby dokončili v roku 1435, neskôr ich renesančne a barokovo prestavali. Ich zvyšky sa dobre zachovali aj pri františkánskom kláštore, ku ktorému sa dostaneme odbočením doprava na Kráľovskú ulicu. Po nej prejdeme na Námestie slobody (190 m), ktorému dominuje farský Kostol sv. Michala. Tento gotický kostol vybudovali po roku 1372. Prešiel mnohými prestavbami a opravami. Dodnes sa zachovali niektoré gotické prvky a renesančne upravená veža s arkádami. Jednou z najkrajších stavieb námestia je secesná budova kultúrneho domu, v ktorom sídli Záhorské múzeum. Ide o budovu bývalého Spolkového domu, ktorá patrí medzi najoriginálnejšie na Slovensku. Jej priečelie zdobí mozaika inšpirovaná kresbami M. Aleša. Z ďalších svetských stavieb si pozornosť zaslúži neskororenesančná radnica na rohu Námestia slobody a Štefánikovej ulice z prvej tretiny 17. storočia. V druhej polovici 19. storočia k nej pristavali poschodie s klasicistickou fasádou. Štefánikovou ulicou pokračujeme západným smerom ku kruhovému objazdu. Sledujeme zelené značky (5140), ktoré vedú po Koreszkovej ulici juhovýchodným smerom von z mesta. Takmer po 1 km od kruhového objazdu odbočíme z cesty smerujúcej do Mokrého Hája doprava na asfaltovú cestu, ktorú po ľavej strane lemujú rodinné domy a vinohrady. Po pravej strane sa otvára výhľad do Dolnomoravského úvalu. Cesta smeruje cez Starohorský potok na juh. O chvíľu sa ocitneme pri smerovníku Priepastný mlyn (208 m). Zeleno značkovaná asfaltová cesta sa postupne mení na spevnenú a po odbočení vpravo na nespevnenú cestu. Pôjdeme pomedzi vinohrady, vinohradnícke domy, pivnice a búdy k Rúbaniskovému potoku, kde odbočíme vľavo a opustíme zeleno značkovanú trasu. Pokračujeme neznačkovanou poľnou cestou východným smerom. Cesta vedie z pravej strany popri potoku, z ľavej strany ju lemujú vinohrady. Prídeme k malému rybníku a za poslednými domami sa vydáme dolnou poľnou cestou popod vinohrady. Onedlho prídeme ku kostolu v obci Mokrý Háj (260 m). Na hlavnej asfaltovej ceste odbočíme doľava, prejdeme dedinou a pokračujeme ku kóte 301 m, ktorá je zároveň najvyšším bodom na trase. Prídeme k autobusovej zastávke Skalica – Záhrady (275 m) a asi po 100 m odbočíme z asfaltovej cesty doprava. Okrajom vinohradov zídeme k Stračinskému potoku, za ktorým odbočíme doľava na červeno značkovanú spevnenú cestu (0770), ktorá nás privedie na Námestie slobody v meste Skalica (190 m). Na záver túry môžeme využiť príležitosť a ochutnať známe červené víno – Skalický rubín (napr. vo Františkánskej vinárni) alebo sladkú špecialitu – skalický trdelník, ktorú ponúkajú v neďalekej pekárni. 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8