banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

Povinné zverejňovanie zmlúv v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 546/2010 Z. z.

Typ: Zmluva

Objednávateľ: Združenie obcí Bánovecko
Nám. Ľ. Štúra 1, 95701 Bánovce nad Bebravou SVK
IČO: 37 915 819

 

Dodávateľ: Slovenská sporiteľňa, a.s.
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava
IČO: 00 151 653

Názov zmluvy: Zmluva o bežnom účte SPORObusiness - dotácie

Číslo zmluvy: BZ/002/2018

Dátum uzavretia: 15.05.2018

Dátum účinnosti: 15.05.2018

Dátum zverejnenia: 16.05.2018

Odkaz na stiahnutie zmluvyPovinné zverejňovanie zmlúv v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 546/2010 Z. z. (súbor PDF, 658kB, otvorí sa v novom okne)

K VRŠATSKÝM BRADLÁM

Vlársky priesmyk – Sidonie – Vršatec – Vršatské Podhradie

Poloha: Biele Karpaty – severovýchodná časť (Vršatské bradlá).

Východiskový bod: Vlársky priesmyk, zastávka ČSAD, stanica ČD, parkovisko.

Cieľový bod: Vršatské Podhradie, zastávka SAD, parkovisko.

Časový rozvrh: Vlársky priesmyk – Sidonie 1 hod. – Brezová 1 ½ hod. – Vršatec ½ hod. – Vršatské Podhradie ¼ hod.

Spolu: 3 ¼ hod.

Prevýšenie: 448 m.

Náročnosť: Stredne náročná takmer poldenná túra. Vedie po dobre označených turistických chodníkoch k najkrajšej časti Bielych Karpát – Vršatským bradlám s nádhernými skalnými útvarmi a ďalekými výhľadmi. V úvode prechádza po verejnej cestnej komunikácii, neskôr už len lesnými cestami. Orientácia je bezproblémová.

Základná trasa: Východiskom výletu je železničná stanica vo Vlárskom priesmyku (279 m) nachádzajúca sa neďaleko hraničného priechodu na česko – slovenskej štátnej hranici. Vydáme sa po červeno značkovanej asfaltovej ceste (0534) severovýchodným smerom do obce Sidonie (po slovensky Sidónia), ktorá bola v deväťdesiatych rokoch 20. storočia predmetom sporov medzi Českou a Slovenskou republikou. Štátnu hranicu totiž tvoril potok Vlárka, ktorý tečie stredom dediny. Pozdĺž neho vedie asfaltová cesta, po ktorej pôjdeme. Cesta a tok Vlárky spôsobovali zvláštnu situáciu, pretože cesta vedie raz po jednom, raz po druhom brehu potoka, a tak sa cestujúci alebo peší turisti nachádzali raz na českej strane, raz na slovenskej strane štátnej hranice. V súčasnosti obec, ktorú založili v roku 1788 ako osadu Svatá Sidonie, patrí Českej republike. Červeno značkovaná trasa prechádza celou Sidoniou (355 m), pričom asfaltová cesta sa neskôr mení na nespevnenú lesnú cestu. Za obcou po pravej strane minieme chatu Lesov SR a miernym stúpaním najskôr v lese, neskôr v polootvorenom a otvorenom teréne smerujeme na východ až severovýchod. Po ceste sa otvárajú pekné pohľady na masív Okršliska. O chvíľu zídeme k smerovníku Brezová (680 m), pri ktorom sa nachádza kaplnka, studnička a neveľký amfiteáter. Červeno značkovaná trasa odbočuje doľava a pokračuje severozápadným smerom do Sedla pod Okršliskom. My až do cieľa trasy sledujeme len modré značky (2692), ktoré vedú nespevnenou cestou východným smerom. Cesta mierne stúpa úpätím Bieleho vrchu do sedielka, v ktorom sa k modrej značke z pravej strany pripája zelená značka. Pred niekoľkými rokmi bola v sedle zjazdová trať, avšak v súčasnosti už lyžiarsky vlek nie je funkčný. Zeleno a modro značkovaná trasa vedie takmer po vrstevnici. Onedlho sa pred nami otvorí prekrásny pohľad na zrúcaninu hradu Vršatec, ktorý stojí na vršatskom hradnom brale. Prídeme k prvým chatám a rekreačným zariadeniam nachádzajúcim sa pod Vršatskými bradlami a neskôr k smerovníku Vršatec (727 m), kde sa končí zelená značka a začína sa žlto značkovaný chodník smerujúci popod Vršatské bradlá. My naďalej sledujeme modré značky smerujúce po asfaltovej ceste cez malú skalnú bránu, za ktorou vidieť zalesnený masív Chotuča a cieľ trasy – obec Vršatské Podhradie (650 m). Po asfaltovej ceste zídeme do stredu obce k autobusovej zastávke a hostincu, v ktorom sa môžeme občerstviť.

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Bánovská nemocnica od 1. marca zabezpečí interné oddelenie

Mesto Bánovce nad Bebravou, na základe informácie hovorkyne AGEL SK a.s., oznamuje, že NEMOCNICA Bánovce – 3. súkromná nemocnica, s.r.o., člen skupiny ANGEL, od 1. marca 2018 zabezpečí prevádzku interného oddelenia. 

 

Tlačová správa mesta
Zdroj: www.bánovce.sk

NA KRASÍN

Dolná Súča – hrad Súča – Krasín – Dolná Súča

 

Poloha: Biele Karpaty – centrálna časť (Súčanská vrchovina, Bošácke bradlá).

 

Východiskový a cieľový bod: Dolná Súča, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Dolná Súča – hrad Súča ¾ hod. – Krasín ½ hod. – Dolná Súča ¾ hod.

 

Spolu:2 hod.

 

Prevýšenie: 233 m.

 

Náročnosť: Krátka a stredne náročná túra vedúca po trase náučného chodníka. Jej náročnosť spočíva v tom, že vedie skalným terénom. Značkovanie náučného chodníka je do značnej miery zanedbané a miestami celkom chýba. Terén je však prehľadný a orientačne takmer bezproblémový. Trasu je vhodné absolvovať za pekného a najmä suchého počasia, pretože pohyb po mokrých skalách môže byť nebezpečný.

 

Základná trasa: Východiskovým a cieľovým bodom túry je obec Dolná Súča (285 m). Začneme uprostred dediny a z priestranstva s autobusovou zastávkou, obchodmi a reštauráciou sa vydáme hore ulicou smerom na západ. Neprídeme až ku kostolu, ale ešte pred ním odbočíme doprava. Bočnými ulicami sa dostaneme na severozápadný okraj obce. Pôvodná trasa náučného chodníka viedla takmer po južnom úpätí mohutného skalnatého bradla. Chodník, ktorý využívala, však značne zarástol (stav – jeseň 2004), preto radšej pôjdeme ďalej od skaly. Pohodlne prejdeme po kosených lúkach, z ktorých je pekný výhľad na bradlo. Hoci lúku pretínajú pásy ťažko priechodných krovín, nemusíme sa cez ne predierať, pretože na západnom konci sa lúčne pásy spájajú. Po svahu pohodlne vystúpime pod najzápadnejšiu skalu skalného hrebeňa. Prístup na vrchol je pomerne jednoduchý a bezpečný. Len veľmi ťažko na ňom rozpoznáme posledné zvyšky hradu Súča (500 m). Stredoveký hrad tu stál už v 13. storočí. Vznikol na mieste pravekého sídliska z mladšej bronzovej doby, ktoré patrilo k lužickej kultúre. Pre výhodnú strategickú polohu mal predovšetkým strážnu funkciu. Ako mnohé ďalšie považské hrady, aj hrad Súča kedysi patril veľmožovi Matúšovi Čákovi. Postupne vystriedal viacerých majiteľov, ktorí na neďalekej obchodnej ceste vedúcej na Moravu vyberali mýto. V 15. storočí patril Barbore Celskej, manželke uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Spustol po roku 1550, keď ho vlastnil rod Podmanických. Aj keď z hradu Súča takmer nič nezostalo, výhľad z miesta, na ktorom stál, je fascinujúci. Z krajného brala začneme náročný prechod skalným hrebeňom. Zo štrbiny pod hrebeňom sa po zarastenej ceste dostaneme na susedný vrchol s telekomunikačnou vežou. Odtiaľ sledujeme skalný hrebeň mohutného bradla Krasín (516 m), v ktorom sú len sotva rozpoznateľné úseky úzkeho skalného chodníka. Postup má zväčša podobu preliezania zo skaly na skalu. Vápence pod nohami sú zjavne skrasovatené, voda do kameňa na mnohých miestach vyhlodala rozličné otvory (škrapy). Keď prídeme na miesto, kde úzky skalný hrebeň začína výraznejšie klesať, musíme sa rozhodnúť, ako túru ukončíme. Pohodlnejší a bezpečnejší je návrat po rovnakej trase, avšak môžeme pokračovať aj ďalej. Neodporúčame držať sa presne na hrebeni, pretože sa končí strmým zrázom v stene malého kameňolomu. Strmá a na zostup nevhodná je aj pravá strana hrebeňa obrátená na juh. Menej pohodlný, avšak pomerne bezpečný je zostup strmým zalesneným svahom na severnej strane. Ak zvolíme tento variant, po vyjdení z lesa sa ocitneme na lúke, po ktorej zostúpime na cestu vedúcu ku kameňolomu neprídeme však až k nemu, ale vykročíme opačným smerom, čiže doľava. Cesta sa oblúkom zvažuje na asfaltovú cestu, po ktorej pohodlne prídeme do stredu obce Dolná Súča (285 m), kde sme túru začínali. 

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Nachádzaš sa tu: Domov