banovecko

N. KOSTIN A. - Zo starých Bánoviec (časť 2 z 22)

Osadou prešli: Horuti, Skardi,,

Ambroni, Tauri, Sarmati, Kvádi,

Gepidi, Boji a Markomani,

Avari, Huni, slávni Rimani.

A svätý Metod keď potom prišiel

jak biskup v Nitre nás neobišiel.

Keďže tu všetko kresťanské bolo,

 s radosťou veľkou odišiel skoro.

Pribina v Nitre kostol dal stavať,

ľud by mal Bohu, poctu kde vzdávať.

Rakúsky biskup menom Adalram,

posvätiť prišiel zo Salzburgu chrám.

Hneď Bánovčania tam putovali,

pri svätej omši - vraj- spievali. 

Ich už Alevin biskup bol krstil,

ako aj rôznym modlitbám učil.

Tisícsto rokov žili tu sami,

v osade svojej boli si pánmi.

Verili v Boha s veľkého neba,

 preto tiež mali, čo bolo treba.

Vlastného bána vždy si vybrali,

mestečku meno Bánovce dali.

Tak to chodilo s otca na syna,

mesto vzrástalo - naša otčina.

My dnes tu máme slobodné mesto,

daň si platíme, poddaných nieto.

Teraz je počuť, Turci že prídu, 

Bánovce zničia - prv neodídu.

Tak to nebude – pomôže Pán Boh,

iba ak spália nám niektorý stoh. 

Chcem vám povedať že niekoľkokrát,

v mestečku našom už býval kat.

Prácu tu nemal žiadnu s našimi,

vždycky len mával čosi s cudzími.

Posledným katom bol Kratochvíl Ján  

a zmizol razom, ni nevieme kam.

Nebol to aspoň Turek- ten divý,

čo neznesie, že kresťan je živý.

Bo on je ako najdivivšie zviera, 

ktoré krv pije – telo vyžiera.

Bánovce pestré prežili časy,

cestoval cez ne ľud rôznej rasy.

Prišiel raz český princ i s hosťami,

privítaný bol pekne s poctami.

Břetislav menom, najstarší to syn

Vratislav kráľa. – Princ nežil už s ním.

Otca si svojho veľmi nahneval,

z obavy pred ním z Čiech sem utekal.

Náš vtedajší kráľ Ladislav Prvý,

bol mu príbuzný z dosť blízkej krvi.

Uňho princ našiel hneď útočište,

Bánovce určil mu za bydlište.

                                   Dve tisíc osôb doviedol sebou –  

                                   vždy sa bavili po horách streľbou. 

                                   U nás princ býval poldruha roka,

                                   bez Bánovčanov nespravil kroka.  

                                   V Nitre keď zomrel ten šľachetný kráľ,

                                   v celej krajine, každý nariekal.

                                   Koloman hlásil trojročný smútok,

                                   za kráľa, čo znal len dobrý skutok.

(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str. 9)