N. KOSTIN A. - Zo starých Bánoviec (časť 2 z 22)
Osadou prešli: Horuti, Skardi,,
Ambroni, Tauri, Sarmati, Kvádi,
Gepidi, Boji a Markomani,
Avari, Huni, slávni Rimani.
A svätý Metod keď potom prišiel
jak biskup v Nitre nás neobišiel.
Keďže tu všetko kresťanské bolo,
s radosťou veľkou odišiel skoro.
Pribina v Nitre kostol dal stavať,
ľud by mal Bohu, poctu kde vzdávať.
Rakúsky biskup menom Adalram,
posvätiť prišiel zo Salzburgu chrám.
Hneď Bánovčania tam putovali,
pri svätej omši - vraj- spievali.
Ich už Alevin biskup bol krstil,
ako aj rôznym modlitbám učil.
Tisícsto rokov žili tu sami,
v osade svojej boli si pánmi.
Verili v Boha s veľkého neba,
preto tiež mali, čo bolo treba.
Vlastného bána vždy si vybrali,
mestečku meno Bánovce dali.
Tak to chodilo s otca na syna,
mesto vzrástalo - naša otčina.
My dnes tu máme slobodné mesto,
daň si platíme, poddaných nieto.
Teraz je počuť, Turci že prídu,
Bánovce zničia - prv neodídu.
Tak to nebude – pomôže Pán Boh,
iba ak spália nám niektorý stoh.
Chcem vám povedať že niekoľkokrát,
v mestečku našom už býval kat.
Prácu tu nemal žiadnu s našimi,
vždycky len mával čosi s cudzími.
Posledným katom bol Kratochvíl Ján
a zmizol razom, ni nevieme kam.
Nebol to aspoň Turek- ten divý,
čo neznesie, že kresťan je živý.
Bo on je ako najdivivšie zviera,
ktoré krv pije – telo vyžiera.
Bánovce pestré prežili časy,
cestoval cez ne ľud rôznej rasy.
Prišiel raz český princ i s hosťami,
privítaný bol pekne s poctami.
Břetislav menom, najstarší to syn
Vratislav kráľa. – Princ nežil už s ním.
Otca si svojho veľmi nahneval,
z obavy pred ním z Čiech sem utekal.
Náš vtedajší kráľ Ladislav Prvý,
bol mu príbuzný z dosť blízkej krvi.
Uňho princ našiel hneď útočište,
Bánovce určil mu za bydlište.
Dve tisíc osôb doviedol sebou –
vždy sa bavili po horách streľbou.
U nás princ býval poldruha roka,
bez Bánovčanov nespravil kroka.
V Nitre keď zomrel ten šľachetný kráľ,
v celej krajine, každý nariekal.
Koloman hlásil trojročný smútok,
za kráľa, čo znal len dobrý skutok.
(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str. 9)