História mesta Bánovce nad Bebravou
Na území dnešného mesta Bánovce nad Bebravou bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína od roku 1234 ako Ben, doložená je z roku 1295 ako Baan, z roku 1389 ako Banovice, z roku 1454 ako Fortalicium Ban, z roku 1461 ako Castellum Baan, z roku 1471 ako Banowcze, z roku 1499 ako Fortalicium Banowiecz, z roku 1773 ako Banowcze, z roku 1927 ako Bánovce nad Bebravou, maďarsky Bán.
V roku 1295 patrila panstvu Uhrovec, neskôr sa stala sídlom panstva Bánovce. Mestské výsady dostali Bánovce nad Bebravou pred rokom 1375, v roku 1406 sú doložené trhy. Od roku 1379 sa vyvíjali ako poddanské mestečko. Erb vo forme troch ruží používalo od 15. storočia. V novom typáriu z roku 1615 sú ruže vsadené do oválneho poľa. Vynechanie štítu v poli typária naznačuje premenu privilegovaného mestečka na poddanskú obec. V roku 1454 je doložený hrad. V roku 1466 sa majiteľom hradu a panstva stal Ladislav Podmanický, v roku 1470 dostal povolenie postaviť opevnený kaštieľ. Od roku 1593 patrila panstvo Illésházyovcom, ktorí v roku 1628 postavili nový opevnený kaštieľ. Do prvej polovice 19. storočia tvorilo panstvo samostatný okres panstva Trenčín. Patrili mu Bánovce, Brezolupy, Pečeňany, Veľké Chlievany, Horňany, Bobot, Bobotská Lehota, Dubodiel, Trenčianska Svinná, Kochnáčovce, Malá Hradná, Cimenná, Prusy. V 17.-18. storočí boli Bánovce nad Bebravou čulým remeselníckym mestečkom (najsilnejšie cechy: súkennícky, čižmársky, tkáčsky, menšie boli: cech debnárov, mydlárov, zámočníkov, krajčírov). V roku 1598 malo mestečko kúriu, 111 domov, v roku 1720 malo 115 daňovníkov, v roku 1784 malo 256 domov, 502 rodín a 2222 obyvateľov, v roku 1828 malo 290 domov a 2555 obyvateľov. V roku 1633 založili pivovar, bola tu tehelňa, mlyny, dielňa na výrobu čiernej potaše. V roku 1904 založili Ľudovú banku, v roku 1905 Gazdovskú a priemyselnú banku. Od roku 876 boli Bánovce nad Bebravou sídlom slúžnovského obvodu.
Za I. ČSR mali ráz poľnohospodársko-remeselníckeho mestečka s niekoľkými menšími závodmi (od roku 1934 preglejka) a peňažnými ústavmi. Priemysel tu začal vznikať až v 40. rokoch (1940 založená továreň na armatúry a vojenské prístroje, od roku 1943 ako výrobňa pletiarskeho tovaru Tricota- neskôr Zornica). Na čele triednych zápasov pracujúcich stala mestská organizácia Komunistickej strany Československa založená v roku 1924. Viedla hospodárske a sociálne zápasy poľnohospodárskych robotníkov a maloroľníkov. Boje nezamestnaných (v januári v roku 1932 hlásil tunajší okresný úrad 5149 nezamestnaných) vyvrcholili 2 hladovými pochodmi v rokoch 1931-1933. Čulú činnosť vyvíjali komunisti aj v období ilegality. Dňa 30. 8. 1944 obsadili obec povstalci, dňa 1. 9. 1944 vytvorili Revolučný národný výbor. Nemci mesto dňa 3. 9. 1944 zbombardovali a potom dobyli, dňa 16. 9. 1944 ho nakrátko opäť obsadili partizáni zo Žižkovej brigády. V Bánovciach nad Bebravou bolo sídlo Gestapa. Za účasť v SNP zavraždili fašisti dňa 26. 11. 1944 v lesíku Cibislávke asi 40 partizánov a občanov z okolitých dedín. Bánovce nad Bebravou boli oslobodené dňa 5. 4. 1945 rumunskými vojskami. Po roku 1945 nastal rozvoj priemyslu strojárskeho, drevospracujúceho, zmodernizovali sa staré závody. Rýchlo rástol počet obyvateľstva, vybudovali sa nové sídliska, sociálne, kultúrne a športové zariadenia a služby. Bánovce nad Bebravou majú priznaný štatút mesta.
Dolné Ozorovce sa spomínajú od roku 1234, fara v rokoch 1332-1337. Obec patrila zemianskym rodinám Ozorovských, Poberovcov, Švehlovcov. V roku 1598 mala 11 domov, 54 rodín a 206 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 229 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1960 bola obec pričlenená k Bánovciam nad Bebravou.
V meste, ležiacom na úpätí Strážovských vrchov, žije takmer 21 000 obyvateľov. Bánovce sa rozprestierajú pri sútoku potokov Radiša a Bebrava vo výške 216 m.n.m. Archeológovia pokladajú toto územie za jedno zo slovanských organizačných stredísk už v 9. stor. Prvá písomná zmienka o meste Villa Ben je v darovacej listine uhorského kráľa Ondreja II. z r.1232. Mestské výsady získali Bánovce niekedy pred r. 1376. V stredoveku bolo mesto významným centrom remeselnej výroby. Pôsobili tu chýrni súkenníci, čižmári a tkáči. Za prvej ČSR malo mesto poľnohospodársko-remeselný ráz. Po druhej svetovej vojne sa rozvíjal strojársky priemysel (automobilka Tatra), nábytkársky a textilný priemysel. V Bánovciach sa narodili alebo pôsobili: Janko Jesenský, Mária Ďuríčková, Elena Čepčeková, Rudo Móric a ďalší.
K historickým pamiatkam patrí gotický kostol sv. Mikuláša /15.stor./, neskôr renesančne a barokovo upravený, ktorý stojí na cintoríne, socha sv. Floriána a synagóga z 19.stor. Dominantou centra mesta je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej trojice z r. 1802. Medzi významné pamiatky patria aj pozoruhodný pamätník Ľudovíta Štúra /prvý a najväčší pamätník na Slovensku/, kaštieľ rodu Ottlýkovcov a pamätný dom Janka Jesenského.
Okolie mesta je vhodné na rybolov a vodné športy. Príroda vyniká bohatými lesmi s poľovnými revírmi a na svoje si prídu i hubári a turisti. V Bánovciach sa nachádza termálne kúpalisko Pažiť, krytá plaváreň s termálnou vodou, fitness centrá, zimný štadión, reštauračné služby, ubytovanie.
História mesta Bánovce nad Bebravou