banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

VÝCHODISKÁ TÚR

VÝCHODISKÁ TÚR

Kraľovany (430 m, 470 obyvateľov) obec v okrese Dolný Kubín, medzi Malou a Veľkou Fatrou, na sútoku riek Váh a Orava. Obec vznikla v 14. storočí na významnej križovatke Oravy, Liptova a Turca. Oravou viedla spojnica medzi uhorskými banskými mestami a poľskými trhovými strediskami. Medzi Kraľovanmi a Krpeľanmi sa nachádza Kraľoviansky meander. Ide o krajinársky atraktívnu prírodnú pamiatku dokumentujúcu geologický vývoj tejto oblasti.

 

Stankovany (441 m, 1 230 obyvateľov) obec v okrese Ružomberok na úpätí Chočských vrchov v údolí Váhu. Neďaleko Stankovian sa nachádzajú tri významné prírodné lokality – prírodná rezervácia Močiar s ochranou travertínových útvarov s močiarnou vegetáciou, prírodná rezervácia Rojkovské rašelinisko s výskytom zriedkavých druhov slatinnej a vrchoviskovej vegetácie a prírodná pamiatka Rojkovská travertínová kopa s travertínovým jazierkom a prameňom teplej uhličitej minerálnej vody.

 

Ružomberok (494 m, 31 000 obyvateľov) okresné priemyselné mesto na sútoku Váhu a Revúcej na západnom okraji Liptovskej kotliny. Založené bolo na dôležitej obchodnej križovatke európskeho významu a vo významnej baníckej oblasti. Prvé mestské výsady pochádzajú z roku 1318. Rozkvet baníctva trval len krátko a v roku 1390 kráľ Žigmund dal mesto do majetku likavskému panstvu, ktoré neprialo jeho rozvoju. Napriek tomu sa mesto, najmä vďaka svojej polohe vyvíjalo na prirodzené centrum remesiel a obchodu. Výraznejší rozvoj priemyslu nastal v 19. storočí (celulózka, papiereň, zápalkáreň, textilka, bryndziareň). Začiatkom 20. storočia bol Ružomberok jedným z najväčších a najpriemyselnejších miest Slovenska. Od poslednej tretiny 19. storočia do polovice 20. storočia bol Ružomberok i významným strediskom slovenského národného hnutia. Jednou z najvýznamnejších osobností tých čias bol kňaz a politik Andrej Hlinka. Mesto má vynikajúce podmienky pre turistiku. Je významným turistickým východiskom do okolitých pohorí – Veľká Fatra, Chočské vrchy a Nízke Tatry. Súčasťou mesta je i známa rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (pamiatka UNESCO). V meste sa nachádza Liptovské múzeum a galéria významného predstaviteľa moderného slovenského maliarstva Ľudovíta Fullu.

 

Jednou z miestnych častí Ružomberka je Černová (491 m), rodisko Andreja Hlinku. Nachádza sa tu súbor pamiatok na černovskú masakru, ktorý je spomienkou na ľudí zastrelených pri vysviacke kostola v októbri 1907.

 

Ružomberok je charakteristický dobrým prístupom do Veľkej Fatry nielen po viacerých turistických chodníkoch, ale aj pohodlnou kabínkovou lanovkou z doliny Hrabovo. Pri hornej stanici lanovky v nadmorskej výške takmer 1 000 m sa nachádza horské stredisko Malinné s vhodnými podmienkami na zjazdové i bežecké lyžovanie.

 

V Revúckej doline leží ďalšia z administratívnych častí Ružomberka – osada Podsuchá s množstvom súkromných chát. Približne v polovici cesty medzi Bielym Potokom a Podsuchou sa nachádza rekreačné stredisko Jazierce. V jeho blízkosti si možno prezrieť prírodné pamiatky Jazierske travertíny (výrazná travertínová terasa) a Jaziersky vodopád. Podsuchá predstavuje východisko výletov do oblasti vrchov Šiprúň, Smrekovica a Rakytov.

 

Liptovská osada (609 m, 1 690 obyvateľov) obec v okrese Ružomberok na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, na sútoku riek Revúca, Lúžňanka a Korytnica. Zachovali sa tu typické domy karpatského typu a barokový kostol z roku 1752, ktorý bol postavený na mieste dreveného z roku 1647. V Korytnickej doline sa zachoval pozostatok tajchu na splavovanie dreva z 19. storočia.

 

Donovaly (960 m, 150 obyvateľov) horská obec v okrese Banská Bystrica založená začiatkom 18. storočia. Už v 17. storočí tu vznikali uhliarske osady. Obec je obľúbeným rekreačným centrom v Nízkych Tatrách, hoci poloha zaraďuje niektoré k nej patriace osady (ležiace na úpätí rozložitého vrchu Zvolen) aj do Veľkej Fatry. Okrem zimného využitia Donovaly vo svojom blízkom i vzdialenejšom okolí ponúkajú viaceré letné turistické trasy rôzneho stupňa náročnosti (od ľahkých prechádzok až po časovo i fyzicky náročné túry). Od roku 1992 je obec v zime známa konaním originálnych pretekov psích záprahov.

 

Liptovské Revúce (680 m, 1 700 obyvateľov) tvoria tri pôvodne samostatné obce – Vyšná, Stredná a Nižná Revúca v okrese Ružomberok. Ležia v pramennej oblasti riečky Revúca na začiatku Revúckej doliny. Najstaršia správa o slovanskej občine s názvom Revúca je z roku 1233. Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta dobudovaná v 18. storočí z poľského Krakova cez Liptov a Šturec do Banskej Bystrice a ďalej na juh do Pešti. Roztiahnutie obce do dĺžky niekoľkých kilometrov umožňuje nástupy do atraktívnej hôľnej a zároveň najvyššej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry cez viaceré strmé a relatívne krátke doliny.

 

Dolný Harmanec (440 m, 200 obyvateľov) menšia obec v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa v Harmaneckej doline severozápadne od Banskej Bystrice, v južnej časti Veľkej Fatry a je turistickým východiskom do tejto časti pohoria. Neďaleko obce sa nachádza Harmanecká jaskyňa.

 

Staré Hory (480 m, 450 obyvateľov) obec v okrese Banská Bystrica pri hlavnej ceste spájajúcej Donovaly s Banskou Bystricou v hlbokej a mohutnej Starohorskej doline. Pôvodne predstavovali banícku osadu, ktorej obyvatelia sa zaoberali ťažbou striebra a medi. V obci sa dodnes zachovalo niekoľko starých baníckych domov. Staré Hory s dobrým dopravným spojením a viacerými osadami (Horný a Dolný Jelenec, Valentová, Rybie a Prašnica) predstavujú križovatku turistických chodníkov a východisko výletov nielen do Nízkych Tatier, ale aj do južnej časti Veľkej Fatry. Malú, pôvodne uhliarsku osadu Rybie, ktorá leží v úzkej dolinke na úpätí Krížnej, v roku 1924 zasiahla mohutná lavína. Závaly snehu zničili časť osady, pričom zahynulo 18 ľudí. Dnes sa Rybie využíva na rekreačné účely. Staré Hory sú zároveň mariánskym pútnickým miestom.

 

Blatnica (500 m, 850 obyvateľov) stará kultúrna obec v okrese Martin s olejkárskou tradíciou a so zaujímavou ľudovou architektúrou. Vďaka polohe pri vyústení Gaderskej a Blatnickej doliny do Turčianskej kotliny je ideálnym východiskom výletov do oboch spomínaných dolín, ktoré sú krajinársky výnimočné. Neďaleko  obce sa nachádzajú zrúcaniny Blatnického hradu, ktorého vznik sa datuje do 13. storočia. Na hrade sa zachovali zvyšky múrov, klenieb a strieľní. Okolie Blatnice je najbohatším archeologickým náleziskom vo Veľkej Fatre. Osídlenie z mladšej kamennej doby a rímskej doby (púchovská kultúra) sa našlo v Jaskyni na Vyhni nad Konským dolom. Na svahu Plešovice sa na začiatku Gaderskej doliny nachádza hradisko, ktoré bolo osídlené v bronzovej a rímskej dobe. V obci možno navštíviť barokový kaštieľ, ktorý je v súčasnosti sídlom Múzea Karola Plicku s neopakovateľnými historickými fotografiami Slovenska. Pri potoku sa zachovala zaujímavá architektúra – domy s klenutými bránami a so strieškami s peknou plastickou výzdobou z prelomu 18. a 19. storočia. Z malebnej obce Blatnica pochádza mnoho osobností – napríklad prvá slovenská botanička Izabela Textorisová, na pamiatku ktorej v obci zriadili pamätnú izbu, či bratia Siakeľovci, ktorí si v roku 1921 svoje rodisko vybrali na sfilmovanie prvého slovenského nemého filmu Jánošík. Blatničania sa v minulosti preslávili aj ako slávni olejkári, ktorí pochodili mnohé európske krajiny.

 

Čremošné (495 m, 100 obyvateľov) malá obec v okrese Turčianske Teplice. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1340. V obci sa nachádza turistické stredisko letnej i zimnej rekreácie.      

 

Belá – Dulice (495 m, 1 200 obyvateľov) obec v okrese Martin vznikla spojením Belej a Dulíc v roku 1971. Belá sa po prvý raz spomína v roku 1282. Našli sa však pamiatky zo sklonku mladšej kamennej doby, lužické popolnicové pohrebisko z mladšej bronzovej doby a púchovské hradisko. V stredoveku bola poddanskou obcou Blatnického hradu. Dulice vznikli v necpalskom chotári, po prvý raz sú doložené v roku 1357, postupne patrili niekoľkým zemianskym rodinám. Neďaleko obce sa nachádza Jasenská dolina známa predovšetkým ako dobre vybavené lyžiarske stredisko s viacerými ubytovacími možnosťami.

 

Necpaly (515 m, 750 obyvateľov) obec v okrese Martin na prahu Veľkej Fatry, pri vyústení Necpalskej doliny do Turčianskej kotliny. Našli sa tu pamiatky z bronzovej doby. Prvá písomná zmienka je z roku 1269. Z historických pamiatok zaujmú tri kaštiele a vzácne pôvodné fresky v ranogotickom kostolíku.

 

Sklabinský Podzámok (550 m, 150 obyvateľov) obec v okrese Martin ležiaca v Kantorskej doline, pod hradným vrchom, na ktorom stojí hrad Sklabiňa z 13. storočia. Našli sa tu pozostatky z bronzovej doby a zo železnej doby. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1258. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä olejkárstvom a garbiarstvom.

 

Podhradie (450 m, 700 obyvateľov) obec v okrese Martin z troch strán obklopená vrchmi Veľkej Fatry. Prvá písomná zmienka je z roku 1430 a už od svojho vzniku patrila k panstvu Sučany. Nad obcou na kopci zvanom Vrchmúr sa nachádzajú zvyšky pôvodného hradiska s opevnením z kamenných múrov.

 

Ľubochňa (451 m, 1 100 obyvateľov) obec v okrese Ružomberok známa predovšetkým ako kúpeľné centrum so známym endokrinologickým liečebným ústavom. Leží pri vyústení 25 km dlhej Ľubochnianskej doliny, jednej z najdlhších na Slovensku. Do zrušenia lesnej železnice, ktorá viedla až do jej horných častí, bola vynikajúcim východiskom výletov do severnej časti pohoria. V súčasnosti je vjazd do doliny povolený iba na niekoľkokilometrovom úseku k lyžiarskemu vleku na Krátkom, ďalej treba kráčať pešo hore dolinou alebo odbočiť na niektorú stranu po turistickom chodníku. Na pekné túry sa možno vybrať aj priamo z Ľubochne, z ktorej rôznymi smermi vychádza niekoľko chodníkov rôzneho stupňa náročnosti. 

 

 

Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1

Nachádzaš sa tu: Domov VÝCHODISKÁ TÚR