banovecko

Tipy na výlet- BOTANICKÁ ZÁHRADA V BRATISLAVE

Botanická záhrada sa nachádza na Botanickej ulici, v miestnej časti Karlova Ves. Je prvou botanickou záhradou na Slovensku, ktorú vybudovali pri univerzite a ktorej sa podarilo zaujať stabilné miesto nielen v povedomí odborných a pedagogických pracovníkov, ale aj študentov a širokej verejnosti. Založená bola v roku 1942. Pre jej účely vyhradili parcelu v Karlovej Vsi s rozlohou o niečo viac ako 50 ha. Jej budovaním poverili prednostu Botanického ústavu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Františka Nábělka, rodáka z českého Kroměříža. Vojnové roky však rozvoju takéhoto projektu nepriali. Prvý záhradník – O. Skácel, tu začal pracovať až v roku 1944, pričom záhrada sa začala skutočne budovať až po roku 1945. Na necelých siedmych hektároch v okolí vily Lafranconi tu vyrástli skleníky špecializované na rastlinné druhy z rôznych klimatických oblastí a regiónov sveta – tropický skleník s bazénom, priestranné palmárium či skleník zabezpečujúci vhodné podmienky na pestovanie amerických kaktusov. Spolu tu v tom čase vysadili približne 3 000 druhov rastlín. Pre pedagogické účely v záhrade vybudovali systematickú expozíciu s približne 400 druhmi. Časom sa bratislavská botanická záhrada čoraz viac otvárala aj verejnosti. Bratislavská botanická záhrada prekonala ohrozenie súvisiace s budovaním mosta Lafranconi a na ploche približne 7,5 ha ponúka návštevníkom viac ako 5 000 druhov prevažne cudzokrajných rastlín. Približne polhektárové srdce záhrady tvorí starostlivo udržiavané rozárium. Hneď v jeho susedstve možno koncom jari obdivovať pôvodom severoamerický ľaliovník tulipánokvetý. Vo vlhkej pôde pri jazere, v zadnej časti pozemku, sa výborne darí niekoľkým nádherným exemplárom opadavých tisovcov dvojradových pôvodom z močiarnych oblastí USA. Pri vstupe do skleníkov môžeme zase vidieť wolémiu vznešenú, ktorá bola dlho známa len z fosílnych nálezov a považovala sa za vyhynutú. Živé exempláre objavili len v septembri 1994 v utajovanej lokalite pohoria Blue Mountains severozápadne od austrálskeho Sydney. Záhrada sa môže pochváliť aj bohatou zbierkou rododendronov a azaliek, pestrými záhonmi letničiek, siedmimi typmi skaliek a malým rašeliniskom. Buduje sa japonská záhrada. Obnovu by si zaslúžili skleníky, no napriek ich horšiemu technickému stavu sa tu stále darí zástupcom vlhko- a teplomilnej tropickej a subtropickej flóry, zbierke paliem, „starobylým“ araukáriám a cykasom, papraďorastom, epifytickým orchideám, broméliám a tilandsiám či zástupcom austrálskej flóry a kaktusom.

Dnes má bratislavská botanická záhrada dve vysunuté pracoviská. Stupavské pracovisko sa zameriava na výskum a šľachtenie marhúľ a broskýň a štúdium ohrozených druhov nížin a pahorkatín. Objektom výskumu druhého vysunutého pracoviska so sídlom v Blatnici je ekológia ohrozených druhova rastlinných spoločenstiev prírodných ekosystémov vápencových pohorí Západných Karpát.

Bratislavská botanická záhrada tradične organizuje predajné výstavy bonsajov, skalničiek a kaktusov.

Vydavateľstvo Dajama