banovecko

Tipy na výlet- ARBORÉTUM V MLYŇANOCH NAD ŽITAVOU

Po roku 1953 sa výskum rozšíril na biologicko-produkčné vlastnosti cudzokrajných drevín, ochranu proti chorobám a škodcom a produkciu rastlín metódou explantátových kultúr. Mimoriadnu pozornosť tu venovali gaštanu jedlému a možnostiam jeho ekonomického pestovania na území Slovenska.

Čriepky z histórie

Svoju históriu začalo Arborétum Mlyňany písať v roku 1892, keď tu do pôvodného dubovo-hrabového lesa vysiali či vysadili prvé cudzokrajné rastlinné druhy. Zámerom zakladateľa parku – právnika Štefana Ambrózyho-Migazzi, bolo sústrediť na pozemkoch okolo práve budovaného romantického kaštieľa južne od Tesárskych Mlynian (severný okraj Podunajskej nížiny) cudzokrajné dreviny a aklimatizovať ich na tunajšie pomery. Pozornosť venoval predovšetkým vždyzeleným druhom, ktoré si zamiloval počas opakovaných ciest po južnej Európe. Pri realizácii veľkolepého projektu spolupracoval s Josefom Mišákom z dynastie záhradníkov z Hořic v Českomoravskej vysočine. Celá koncepcia parku bola od začiatku dobre premyslená. Popri estetických kritériách sa prihliadalo aj na to, aby sa jednotlivé rastlinné druhy vysádzali na stanoviská s ohľadom na ich biologické požiadavky a súčasne tak, aby si navzájom vytvárali čo najpriaznivejšie prostredie. Tento zámer sa ukázal ako bravúrne zvládnutý počas mimoriadne tuhej zimy na prelome rokov 1928 a 1929, keď na Slovensku vymrzlo veľké množstvo domácich ovocných i lesných porastov, avšak časť mlynianskych cudzokrajných drevín mrazu odolala.

Po dobudovaní kaštieľa v roku 1894 pozemky, ktoré ho obklopovali, upravili do série terás podopretých dlhými kamennými múrmi, aby poskytovali optimálne podmienky pre život svetlo- a teplomilným rastlinným druhom. V tesnej blízkosti kaštieľa vybudovali parter. V roku 1914 Š. Ambrózy mlynianske panstvo opustil, no arborétum prenechal v opatere osvedčeného J. Mišáka. Napriek finančnej tiesni sa J. Mišákovi podarilo do roku 1925 v Mlyňanoch sústrediť viac ako 600 druhov cudzokrajných drevín, z toho okolo 300 sempervirentov. Od roku 1931 začal starostlivosť o park postupne prebrať Mišákov žiak Jozef Richtár, ktorý sa napokon, po smrti svojho učiteľa v roku 1939, stal aj jeho novým správcom. Na zachovanie a rozvoj arboréta obetoval veľa síl. Bol to práve on, kto sa zasadzoval o to, aby sa objekt dostal do správy štátu. Stalo sa tak po druhej svetovej vojne. Arborétum vyhlásili za prírodnú rezerváciu a vysunutú časť Botanickej záhrady Univerzity Komenského (vtedy Slovenskej univerzity) v Bratislave. Po zreorganizovaní Slovenskej akadémie vied v rokoch 1953 a 1954 sa Arborétum Mlyňany definitívne začlenilo do jej štruktúr. S obnovou a rozširovaním zbierky o nové cudzokrajné dreviny začal Daniel Kovalovský. Novovzniknuté výskumné pracovisko, ktoré tu v päťdesiatych rokoch 20. storočia rozbiehalo svoje aktivity, nadviazalo na pôvodné priority arboréta a orientovalo sa na introdukciu vždyzelených drevín a dendroflóru východnej Ázie. Nové druhy arborétum od roku 1955 získavalo výmenou semien so sesterskými pracoviskami po celom svete a na expedíciách do miest ich prirodzeného rozšírenia. Prvá sa uskutočnila v roku 1960 do Číny. Z nazbieraného materiálu neskôr vybudovali 14-hektárovú expozíciu východoázijskej dendroflóry, v ktorej sú zastúpené nielen druhy pochádzajúce z Japonska, zo strednej, severnej a z južnej Číny a ďalších oblastí Ďalekého východu, ale aj z Himalájí, Kaukazu a zo strednej a z prednej Ázie. Výsledkom kórejskej expedície uskutočnenej v rokoch 1982 až 1985 bolo založenie 5,5-hektárovej plochy venovanej drevinám pochádzajúcim z tejto oblasti.

Súčasnosť

Zo vždyzelených druhov je tu najhojnejšie zastúpená cezmína ostrolistá a vavrínovec lekársky. Zmienku si určite zaslúži dub Turnerov, ktorý si zelené listy uchováva aj počas zimy. Tento hybrid je výsledkom kríženia duba letného a duba cezmínového v škôlke pána Turnera v Essexe už v roku 1783. V Arboréte Mlyňany sa pestuje aj množstvo druhov, ktoré si našli a stále hľadajú miesto v okrasnom záhradníctve. Len na ilustráciu spomenieme pre znečistené prostredie južnejšie položených miest ideálnu aucubu japonskú- pôvodnú horskú krovinu Japonska a Číny, ktorá bola práve tu prvýkrát na území Slovenska pestovaná na voľnom priestranstve. Našinca iste prekvapia aj vysoké a husté porasty voľne rastúceho bambusu a pabambusu.  V roku 1959 tu boli zaznamenané až šesťmetrové steblá pabambusu sivastého, ktorý je schopný rásť rýchlosťou až 42 cm za deň. Nádherné sú aj starobylé sekvoje, sekvojovce, tisovce, tuje, cyprušteky, početní zástupcovia smrekov, borovíc a jedlí a ďalšie ihličnany takmer z celého sveta.

Vydavateľstvo Dajama