banovecko

Tipy na výlet- PARK V BARDEJOVSKÝCH KÚPEĽOCH

Neďaleko Bardejova leží v prekrásnom údolí obklopenom lesom malé kúpeľné mestečko Bardejovské Kúpele, dnes mestská časť Bardejova. Odbočku do údolia známeho liečivými alkalicko-železnatými, slanými, studenými minerálnymi prameňmi nemožno prehliadnuť. Cestu do kúpeľov lemuje obojstranná lipová aleja, ktorá postupne zaniká v kúpeľnom parku. Park bez presného vymedzenia prechádza do okolitej krajiny cez voľné lúky so skupinami stromov s priamym prepojením do blízkych lesov. Kúpeľné domy a hotely s historickou i modernou architektúrou, klasicistický kostol, kolonáda, liečivé pramene, kúpeľné vily, skanzen, kúpalisko, prechádzka v kúpeľnom parku i turistika v okolí sú ponukou a pozvaním na návštevu Bardejovských Kúpeľov.

Čriepky z histórie

Prvé zmienky o prírodných prameňoch v tejto oblasti pochádzajú z polovice 13. storočia. Začiatky stavebných aktivít v Bardejovských Kúpeľoch však možno spoľahlivo datovať do obdobia druhej polovice 17. storočia, keď mesto vybudovalo pri prameňoch hostinec. V roku 1768 stálo pri hostinci niekoľko drevených kabín s vaňami. Tento archívny údaj je najstarším dôkazom o využívaní prírodnej kyselky na kúpeľnú liečbu. V roku 1777 postavili najstarší známy kúpeľný objekt – tzv. Tahy dvor, ktorý stojí dodnes. O desať rokov neskôr mali kúpele ubytovací hostinec a 12 drevených objektov. K prvému rozkvetu kúpeľov došlo začiatkom 19. storočia, keď informácie o liečivých účinkoch upútali pozornosť rakúskej, uhorskej a poľskej šľachty. Liečebné pobyty cisárovnej Márie Lujzy, druhej manželky cisára Napoleona, v roku 1809, ruského cára Alexandra v roku 1821 a neskôr Alžbety Rakúskej urobili kúpeľom veľkú reklamu. Viaceré šľachtické rody si tu dali postaviť súkromné kúpeľné vily. Centrom kúpeľov sa stala Panská ulica, ktorú opísal zakladateľ slovenskej etnografie Ján Čaplovič v knihe Das Bartfelder Bad z roku 1817. Na vtedajšie časy to bolo moderné kúpeľné mestečko a nepriamo to potvrdzuje aj J. Čaplovič, keď v opise vyzdvihuje prednosti kúpeľov, že vodu treba nielen piť, ale sa v nej aj kúpať, „ale nie tak ako vo Viedni, spoločne, ale každý vo svojej kúpeľni pri svojej izbe“. Nečakaný úpadok kúpeľov priniesol ničivý požiar v roku 1856. Druhý dych nabrali kúpele koncom 19. storočia. Vybudovali sa nové liečebné domy Szecsényi (1893), Deák (1895) a Alžbeta (1897) a mnohé kúpeľné vily. Dobové slohy zastupuje novoklasicizmus, secesia a eklekticizmus.

Všetky vývojové etapy Bardejovských Kúpeľov sa priamo viazali na krajinu a to nie len závislosťou od liečivých prameňov, ale aj priamym kontaktom s prírodným prostredím okolitej krajiny s lesmi, lúkami, potokmi, ich pretváraním a prispôsobovaním potrebám hostí, ale aj zriaďovaním nových záhradnícky upravených plôch.

Súčasnosť

Kúpeľný park bol a aj je širokospektrálnym zázemím kúpeľného života a sceľujúcim prvkom samostatných stavebných objektov do jedného celku. Kompozícia kúpeľného parku sa odvíja od pozdĺžnej údolnej osi s hlavnou komunikačnou trasou. Jej priame pokračovanie pozdĺž potoka prerušila výstavba liečebného domu Alžbeta. Jeho architektúra dosiaľ uzatvára hlavný osový priehľad. Rovinatá plocha v údolí po oboch stranách postupne prechádza do svahov. V údolí sú porasty rozmiestnené voľnejšie a sú nižšie, kým po oboch stranách sa zahusťujú, až prechádzajú do lesa a ich kompaktná zelená hmota údolie uzatvára. Aj plocha v uzávere údolia postupne stúpa.

Zakladanie kúpeľného parku sa začalo zásahmi a pretváraním pôvodných krajinných a lesných porastov a doplnené bolo výsadbami v bezprostrednom okolí novopostavených liečebných domov, kde vznikli plochy s kvitnúcimi stromami a kríkmi, často tvarovanými, avšak, čo je najpodstatnejšie, bolo tu veľa kvetinových záhonov. Tento trend sa v úpravách pri historických stavbách v Bardejovských Kúpeľoch udržiava dodnes. Kvitnúce záhony park žiarivo ozvláštňujú a dodávajú mu punc veľkoleposti a honoru. Pri novodobých úpravách kvetinové záhony nahradili kvitnúcimi kríkmi, ktoré pôsobia prírodnejším dojmom. Akcent sa tu dosahuje uplatnením variet drevín s farebnými listami. Lipová aleja lemujúca prístupovú cestu od Bardejova sa v parku postupne mení na zmiešané aleje a prerušovane zaniká v malých úpravách viazaných na jednotlivé objekty. Pri vstupe do kúpeľného parku zaujmú moderne upravené plochy. V čistých trávnikových plochách sú zahustené záhony s výsadbou okrasných kríkov, solitérne dreviny i väčšie skupiny stromov. Všetko dopĺňajú moderné prvky drobnej architektúry – fontány, lavičky, kolonáda... Bardejovské Kúpele patria k najkrajším kúpeľným mestečkám na Slovensku. V centrálnej časti kúpeľného parku, kde je najviac historických stavieb, sú úpravy pravidelné s tvarovanými živými plotmi, ornamentálnymi záhonmi letničiek, sú tu farebné kvetinové variácie aj početné kvitnúce stromy. V závere priehľadu je predpolie kúpeľného domu Alžbeta upravené ako oddychová pobytová časť. Úprava pochádza z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia a je koncipovaná tak, že rešpektuje časť pôvodných prvkov a dopĺňa ich malou prechádzkovou trasou s viacerými odpočívadlami. Trasa vrcholí spevnenou plochou, v ktorej je na podstavci osadená bronzová plastika cisárovnej Alžbety, návštevníkom známej ako Sisi.

Vydavateľstvo Dajama