banovecko

Tipy na výlet- PARK V HUMENNOM

Areál kaštieľa sa nachádza v centre Humenného oproti Námestiu slobody. Park má pôdorys obdĺžnika s dlhšou osou v smere z východu na západ a rozprestiera sa po celom obvode renesančného kaštieľa. Park nie je oplotený, je voľne prístupný z viacerých strán. Urbanistickým nárastom mesta v okolí parku a zásahmi do jeho dispozície sa stal aj mestským parkom, ktorý však kooptoval pôvodné historické časti do vlastnej funkčnej štruktúry. Práve tento moment dáva parku s kaštieľom osobitý výraz a istú jedinečnosť, aj keď z hľadiska ochrany historickej zelene ide o negatívny jav. Dispozičná a kompozičná osnova parku sa viaže na renesančný kaštieľ, ktorý bol a aj je jeho dominantou. V súčasnosti je prevažná časť kaštieľa sídlom Vihorlatského múzea s výstavnými miestnosťami a depozitmi. Múzeum sa orientuje na umelecko-historickú expozíciu, miesto tu má stála prírodovedná expozícia a časť priestorov sa využíva na tematické výstavy.

Čriepky z histórie

Osud kaštieľa, ktorý postavili na mieste bývalého vodného hradu, sa spája so životom rodu Drugethovcov od začiatku 14. storočia. Vodný hrad zanikol po požiari v roku 1619. Výstavbu reprezentačného kaštieľa na jeho mieste dokumentujú inventárne zoznamy z rokov 1641 až 1661, keď boli vlastníkmi panstva Juraj III. Drugeth a jeho syn Ján IX. Renesančný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a s ústredným dvorom mal nna prízemí a poschodí do dvora otvorené arkády, dnes sú už uzatvorené. Na nárožiach dvojpodlažnej budovy sú veže a rovnako v strede južného priečelia stála veža s padacím mostom a hlavnou bránou.

Na začiatku 19. storočia, po sobáši Karola III. Andrássyho a Etely Szapárayovej, pravnučky Anny Márie Csákyovej, sa majiteľmi kaštieľa stali Andrássyovci, ktorí urobili v architektúre kaštieľa a parku zásadné zmeny. Noví majitelia dali kaštieľ prestavať v duchu francúzskeho baroka. Andrássyovci vlastnili kaštieľ do roku 1944. V roku 1947 budovu poškodil veľký požiar. Jej obnova sa uskutočnila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.  

Podoba dnešného parku sa začala tvoriť v druhej polovici 19. storočia a je spojená s menom Alexandra Andrássyho, ktorý dal smerom k mestu v južnom predpolí kaštieľa vybudovať pravidelný francúzsky park a smerom na východ prírodno-krajinársky anglický park. Avšak ani on nezakladal park na zelenej lúke. Z archívnych údajov je známe, že na konci 17. storočia bola pred priečelím kaštieľa panská záhrada a neďaleko od kaštieľa bola ďalšia veľká záhrada. Koncom 18. storočia došlo k najvýznamnejším úpravám, ktoré sa týkali zriadenia rozsiahlych parkov oboma vtedajšími vlastníkmi. Najprv založil svoju záhradu Heinrich van Dernath a pomenoval ju podľa seba Heinrichs- Ruhe. Podobný park si nechal založiť aj Štefan Csáky a nazval ho Stephans-Ruhe. Jedna z nich bola vo francúzskom štýle, udržiavaná v plnej kráse a bolo v nej veľa pravidelne strihaných stromoradí. Začiatkom 19. storočia pribudli do záhrad módne skleníky s exotickými rastlinami. V tejto etape vstúpil do histórie humenského parku Alexander Andrássy, posledný majiteľ kaštieľa, ktorý dal smerom k mestu postaviť francúzsky park a smerom na východ anglický park s rozsiahlym rybníkom a park scelil do jedného kompozičného celku. Vstup do kaštieľa a parku symbolicky strážili plastiky leva a levice.

Druhá polovica 20. storočia priniesla pre park iné časy. Po požiari kaštieľa sa uskutočnila jeho stavebná obnova, obnovený bol aj pravidelný parter pred južným priečelím. Okolie fontán, kde pôvodne bola krížová dispozícia, sa zmenilo na pozdĺžnu úpravu s dvojradovými tvarovanými živými plotmi. Zanikol rybník, skleníky s exotickými rastlinami, majer aj romantická drobná architektúra (napr. japonský pavilón). Okrajové polohy parku zabrali pre nové aktivity, postupne tu vyrástol areál školy, rodinné domy, skanzen, dom kultúry, pamätník...

Súčasnosť

Hlavný nástup do parku sa nachádza v jeho južnej časti v smere od centra mesta cez štylizovanú bránu s dvoma murovanými piliermi, ktoré sú podstavcami pre plastiky leva a levice. Od vstupu vedie chodník priamo k vchodu do kaštieľa. Symetricky po jeho oboch stranách parter lemujú dvojradové živé ploty. Plocha parteru je v šírke celého južného priečelia kaštieľa a parter je rozdelený krížovou dispozíciou na štyri tabule, ktoré sú symetricky identické. Dve južnejšie tabule sú menšie a celistvé, kým ďalšie dve tabule sú väčšie a členené pozdĺžnymi chodníkmi na dve časti, v ktorých centre sú dve plytké kruhové fontány s profilovanou obrubou. Odtiaľ možno pokračovať k hlavnému vstupu do kaštieľa alebo ísť na západ či na východ ku kamenným schodiskám, ktoré majú po oboch stranách podstavce. Na každom podstavci stála originálna plastika. Dnes sú na západnom schodisku ich kópie, kým vo východnej polohe dekoratívna výzdoba úplne chýba. Pri opúšťaní parteru v jeho najsevernejšej časti je v nárožiach jednotlivých tabúľ symetrická výsadba kríkových tisov, ktorých vždyzelená hmota akcentuje vstupný portál kaštieľa. Širokým nástupom lemovaným barokovou balustrádou a mostíkom ponad bývalú vodnú priekopu sa možno dostať na vnútorné nádvorie. Na začiatku balustrády sú murované podstavce s plastikou leva vľavo a plastikou levice vpravo, ktoré symbolicky strážia jediný vstup na nádvorie. Úprava plochy nádvoria je novodobá. Pod arkádami sú uložené originály plastík alegórií pôvodne osadených na schodoch na parteri. Nádvorie ponúka unikátnu zaujímavosť. Našla ssa tu pôvodná kamenná studňa, ktorú sa podarilo vyčistiť a zrekonštruovať. Fascinujúce je jej osadenie, ktorého úroveň je výrazne nižšia ako súčasná úroveň nádvoria. Je predpoklad, že celé nádvorie bolo pôvodne znížené na spôsob talianskych rajských dvorov so schodiskami cez otvorené arkády.

Po návrate na parter možno prejsť do západnej časti, kde je tienistá porastová partia s kruhovou spevnenou plochou po obvode lemovanou stromami. Vpravo je voľný priestor s vozidlovou komunikáciou pre obsluhu a údržbu kaštieľa. Odtiaľ sa možno dostať k potoku, ktorý je pri vstupe do parku zo severu otvorený, avšak v parku je pod terénom. Severná časť parku je novodobá, jej zaujímavosťou je len starší ľaliovník tulopánokvetý. Popred východné priečelie sa možno dostať znovu na parter. Odtiaľ sa ponúka možnosť prechádzky po prírodno-krajinárskej časti parku, ktorá je v rozsiahlejšej východnej časti. Nástup je možný buď z parteru alebo cez spevnenú plochu pamätníka, ktorý je sekundárne situovaný v južnom predpolí kaštieľa. Tento nástup je mimoriadne zaujímavý tým, že vedie pôvodne tvarovanou hrabovou stenou, dnes už neudržiavanou, vytvárajúcou obojstrannú aleju. Na hraboch je dodnes zreteľne čitateľné pôvodné miesto každoročného rezu, z ktorého vyrastajú konáre sekundárnej koruny. Tieto torzá živých stien dokladujú vzhľad parku založeného koncom 18. storočia. Hraby sú vo veku vyše dvesto rokov. Od hrabovej aleje sa možno dostať k severnému porastovému vencu tvorenému zmiešaným stromovým porastom, pod ktorým sa v svahu ukrýva grotta. Jej úkryt však odhaľuje pôvodná hrabová aleja lemujúca zaniknutý chodník k vstupu. Po pravej strane je novodobý chodník, ktorý vedie do skanzenu. Východne zaberá priestor parku veľký amfiteáter pričlenený k redute s historizujúcim architektonickým výrazom. Po funkčnom zániku amfiteátra bude možné jeho plochu prinavrátiť k parku. V najvýchodnejšej časti parku rozložitou korunou na voľnom priestranstve tróni mohutný dub letný s obvodom kmeňa až 660 cm. Iste si pamätá 18. storočie. V tejto časti boli aj staršie dreviny, ale keďže atak v 20. Storočí bol veľmi silný, veľa sa ich nezachovalo. Najkrajšie sú pagaštan konský a katalpa. V tejto časti sa nachádza veľa výsadieb z poslednej obnovy parku, ktorých kompozičný efekt dosiaľ nie je zreteľný. Pri návrate na parter možno pokračovať chodníkom, ktorého trasa je totožná s historickou. Bola lemovaná lipovou alejou, dnes zaniknutou. Platanová aleja na jej začiatku je novotvarom. Chodník vedie na plochu, kde bol pôvodne rybník. Aj tu sa nachádza torzo tvarovanej hrabovej steny, dnes prerastenej do aleje, ale aj veľa zaujímavých exemplárov: platan javorolistý, gledíčia trojtŕňová, mohutné lipy, jasene, javory, agát biely, borovica lesná. V tejto časti si pozornosť zaslúži ginko dvojlaločné s obvodom kmeňa takmer 230 cm. Ihličnaté dreviny majú v porastoch menšie zastúpenie a okrem toho, že ide o mladšie stromy, často sú v nevhodných kompozičných polohách.

Vydavateľstvo Dajama