banovecko

Typy na výlet- PARK V BETLIARI

Kaštieľ v Betliari sa považuje za jeden z najkrajších kaštieľov na Slovensku. V roku 1978 ho zapísali do zoznamu historických záhrad a parkov sveta, v roku 1985 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 1994 po rozsiahlej renovácii získal medzinárodné ocenenie Europa Nostra. Jeho súčasťou je rozsiahly anglický park s viacerými romantickými stavbami, fontánami, sochami či dekoračnými vázami. Patrí k najcennejší a najzachovanejším pamiatkam svojho druhu na Slovensku. Betliar leží pri ceste medzi Dobšinou a Rožňavou. Prírodný park je situovaný na úpätí juhozápadných svahov Volovských vrchov. Nadmorská výška parku sa pohybuje od 350 do 430 m.

Základy kaštieľa, ktorý sa tu nachádza, položili v polovici 15. storočia vtedajší majitelia územia Bebekovci. Neskorší majitelia Andrássyovci realizovali na pôvodnom objekte rôzne stavebné úpravy. Za najdôležitejšie sa považujú interiérové úpravy z konca 18. storočia a z konca 19. storočia, keď došlo k úplnej prestavbe a kaštieľ dostal súčasnú podobu. Posledná celková pamiatková obnova sa uskutočnila v rokoch 1989 až 1993. Za túto obnovu múzeu v roku 1994 udelili prestížnu cenu EUROPA Nostra. Expozícia predstavuje bytovú kultúru šľachty 18. a 19. storočia so zameraním na prezentáciu umelecko- historických zbierok rodu Andrássyovcov. Kaštieľ obklopuje rozsiahly prírodný park s drobnou parkovou architektúrou. Areál kaštieľa s prírodným parkom má rozlohu 57 ha.

Čriepky z histórie

Betliarsky park je štruktúrou i obsahom prírodný park, aj keď súčasnú podobu poznačili rôzne prestavby a úpravy. Pravdepodobne tu bola na renesančných základoch založená pravidelná baroková záhrada. Prvým písomným dokumentom z roku 1768 je súpis majetku vtedajších vlastníkov baróna Karola Andrássyho a grófa Štefana Andrássyho, ktorý bol vyhotovený v Košiciach. V súpise je okrem kaštieľa a hospodárskych budov už aj jazierko, v ktorom chovali korytnačky. Areál kaštieľa v tom období podľa opisu skôr pripomína hospodársky dvor, avšak zmienka o jazierku s korytnačkami dáva priestor na úvahu o tom, že vlastníci mali už záujem o skrášľovanie okolia. Založenie parku sa datuje do obdobia rokov 1792 až 1795 za éry grófa Leopolda Andrássyho. Podrobná zachovaná mapa z roku 1804 už zachytáva park okolo kaštieľa s rozlohou 14 až 16 ha. Do tohto obdobia sa kladie aj prestavba parku na spôsob anglických prírodných parkov, ktorého autorom bol Heinrich Nebbien. Majstrovsky využil chránenú polohu s dostatkom vlhka vďaka danostiam prostredia. Betliarsky tzv. Krivý potok bohatý na vodu bol základom na vytvorernie troch rybníkov, troch fontán a umelého vodopádu. Drobné romantické stavby, ktoré mali spestriť park, boli doplnené za ďalšieho významného záhradníka Jozefa Bergmana, ktorý sa v roku 1823 zaslúžil o výstavbu veľkého umelého vodopádu – ojedinelého a najväčšieho svojho druhu v slovenských parkoch.

Súčasnosť

Na základe celkovej situácie, charakteru okolitej vegetácie mimo parku a fragmentov prirodzenej vegetácie na ploche parku možno usudzovať, že najvýznamnejším vegetačným prvkom tu boli pôvodne dubovo-hrabové lesy. Súčasné drevinové zloženie je evidentne pozmenené. Okrem dominantných dubov a hrabov tvoria stromové poschodia lipy, javory, bresty a jasene, ale aj vysadené ihličnany ako smreky, jedle a borovice. Cudzokrajné dreviny boli vysádzané len na konci 19. storočia a začiatkom 20. storočia najmä v okolí kaštieľa. Šlo najmä o magnóliu končistolistú, ľaliovník tulipánokvetý, ginko dvojlaločné, previsnutú formu liesky a iné. Približne z tohto roku sa zachovala aj fotografia, na ktorej je zachytená novovysadená ornamentika okolo fontány pred kaštieľom z krušpánu. Ďalej sú v parku cenné exempláre čerešne pilkatej sakury, lipy veľkolistej so strihaným listom, douglasky tisolistej a iných. Nemenej dôležité sú aleje, ktoré slúžili ako vychádzkové trasy pre panstvo. Odtiaľ boli dobre viditeľné priečne priehľady a zároveň oddeľovali porasty a lúky so solitérmi. Okružná aleja vysadená pagaštanom konským a na druhej strane ihličnatými stromami meria 2 690 m. Deväť tisov v aleji a cesta vedúca k objektu Bosniak vysadená zaujímavým druhom javora (javor mliečny Schwedlerov) aj dnes spĺňa všetky predpoklady na dlhšie relaxačné vychádzky.

Po ukončení rekonštrukčných prác múzeum pristúpilo k budovaniu informačného systému formou osadenia veľkoplošnej tabule a šípkových smeroviek určujúcich smer prechádzkovej trasy. Taktiež boli osadené informačné tabule k objektom drobnej parkovej architektúry v štvorjazyčnej mutácii. Kaštieľ v poslednom období postihlo viacero prírodných pohrôm, keď veľká voda zaliala takmer celý park a vymyla chodníky, víchrice zas zničili niekoľko desiatok vzácnych stromov.

Vydavateľstvo Dajama