banovecko

Typy na výlet- PARK V MARKUŠOVCIACH

Park je situovaný severne za kaštieľom v centre Markušoviec v Hornádskej kotline, asi 5 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. Datovanie založenia nie je známe. Na základe zachovanej dispozičnej schémy z roku 1780 je zrejmé, že neskorobarokový park nebol založený na zelenej lúke, ale vznikol barokovou prestavbou staršej záhrady ako súčasť výstavby letohrádku Dardanely, ktorý postavili v roku 1778.

Čriepky z histórie

S najväčšiou pravdepodobnosťou bola pôvodná záhrada upravená v duchu renesančných terasových záhrad s pravidelnou dispozíciou. Pôvodné terasové usporiadanie sa zachovalo a bolo včlenené aj do neskorobarokovej dispozície. Poznamenalo ju uvoľnenie dispozície predovšetkým v porušení symetrie hlavného nástupného priestoru. Súviselo to s rokokovou úpravou kaštieľa pred založením parku. Dispozične usporiadanie jasne vychádzalo z pozdĺžnej stredovej osovej väzby renesančného kaštieľa a letohrádku Dardanely. Park bol rozdelený do troch terás, ktoré boli po bokoch dispozície prepojené chodníkmi a lemované alejovou výsadbou stromov v pravidelnom rytme. Prvá terasa s renesančným kaštieľom mala síce v kompozícii stredovú os, avšak plochy zelene boli usporiadané asymetricky. V polovici 19. storočia si parková dispozícia zachovala osovú väzbu oboch dominantných architektúr, avšak porastová štruktúra bola zahustená v duchu prírodno-krajinárskych princípov, čo do parku prinieslo nové solitérne exempláre a malé stromové skupiny voľne rozmiestnené v dispozícii bez väzby na pôvodnú symetriu a pravidelnosť. Hlavný osový prehľad sa porastami zúžil, ale nezanikol.

Súčasnosť

Park má obdĺžnikový pôdorys a je orientovaný v severojužnej osi so stúpaním výšky terénu v smere od juhu na sever. Za letohrádkom terén v severnom smere mierne klesá. Terén nestúpa pravidelne, terasy sú v rovine a prevýšenie terénov medzi jednotlivými terasami v pravouhlom zlome oporných múrov rôznych výšok. Len pásy medzi terasami sú okrem schodísk svahovito upravené. V južnej časti parku je situovaný objekt renesančného kaštieľa a v severnej polohe je v parkovej dispozícii letohrádok Dardanely. Park je uzavretý a oddelený od okolia v južnej časti plotom s vysokou podmurovkou, na ktorej sú medzi stĺpikmi s plytkým ihlanovým ukončením ukotvené kovové plotové dielce.

Porastová hmota v parku má rôzny vek, od najstarších exemplárov po poslednú obnovu v osemdesiatych rokoch 20. storočia. V stromovom poschodí sú zastúpené výhradne listnaté dreviny, kým v ornamentálnych výsadbách prevládajú ihličiny a vždyzelené kríky. Sú to torzá stromových alejí, ktoré navzájom nesúvisia, keďže každá obnova rešpektovala pôvodné dreviny a zachovala ich a zároveň boli počas každého zásahu do parku vnesené nové exempláre, väčšinou v alejovom usporiadaní. Tak je čitateľná pôvodná línia lipovej aleje, dnes situovaná v trase chodníka, a niekoľko ďalších alejových línií pozdĺž okrajov parkovej dispozície. Park v Markušovciach má pravidelnú parkovú dispozíciu, pričom v súčasnosti prevládajúcim slohom už nie je barok, ale aklektická zmes, ktorá vznikla postupným vnášaním historizujúcich zásahov.

Vydavateľstvo Dajama