banovecko

Typy na výlet- PARK V SPIŠSKOM HRHOVE

Spišský Hrhov sa nachádza pri hlavnej ceste medzi Levočou a Spišským Podhradím.areál kaštieľa s parkom je situovaný v severovýchodnej časti obce a s výmerou 15 ha zaberá až štvrtinu intravilánu, v ktorého priestore architektúra kaštieľa a porastová hmota parku výrazne dominujú. Kaštieľ je monumentálnou, architektonicky výrazne členenou stavbou s manzardovou strechou. Nachádza sa v západnej časti areálu

Čriepky z histórie

Po výstavbe novobarokového kaštieľa v rokoch 1893 až 1895 bola v rovnakom umeleckom duchu tvorená aj terajšia parková dispozícia. Park vznikol rozšírením pôvodne dvoch starších parkových úprav pri kaštieľoch, z ktorých jeden zanikol a druhý je čiastočne zachovaný a prestavaný ako súčasť terajšieho areálu. Majiteľom a iniciátorom výstavby tohto honosného areálu bol Hilár (Vidor) Csáky. Areál pôvodne patril rodu Görgeyovcov, ktorí tu mali rodinné sídlo. V roku 1885 kúpil celý majetok Hilár Csáky s manželkou Annou, ktorí patrili medzi významné osobnosti vtedajšieho Uhorska. Starý kaštieľ dali v rokoch 1886 až 1889 opraviť, avšak výsledok nesplnil očakávanie nových majiteľov. Rozhodli sa preto pre výstavbu nového kaštieľa a práce zverili viedenskému architektovi Heinrichovi Adamovi, ktorý svoju koncepciu postavil na barokových princípoch a pri tvorbe využil danosti malebnej krajiny pod Spišským hradom.

Súčasnosť

Park je od okolia oddelený v prevažnej miere kamenným múrom. Východnú hranicu tvorí zemný val s priekopou. Ostatné časti sú novodobo oplotené. Pôvodný vstup do parku je v severnej polohe, kde je ornamentálna kovová brána. Po oboch jej stranách sú malé brány a zrkadlovo postavené jednopodlažné stavby s plochou strechou a profilovanými podstrešnými rímsami. Od brány vedie celým parkom prístupová komunikácia ku kaštieľu. V najsevernejšom úseku, kde cesta prekonáva výrazné prevýšenie, je jej trasa vedená v serpentínach s cielene modelovanou mimoriadne ladnou krivkou. Druhá, v súčasnosti hlavná brána, je v severozápadnej časti parku a priamo ústi na vstupné nádvorie, ktoré ohraničuje kaštieľ a hospodárske stavby. Okružná prístupová komunikácia, vymedzujúca vo svojom strede trávnikový ovál, je modelovaná do krivky s najvyšším bodom pred vstupom do kaštieľa, čím je zabezpečený bezbariérový prístup pred vstupný portikus. Od oboch brán sa odvíja komunikačný systém, ktorý vytvára viaceré, navzájom prepojené prechádzkové okruhy sprístupňujúce takmer všetky zákutia parku. Úplne samostatný je prechádzkový okruh na parteri, ktorého chodníky sú usporiadané symetricky na os terasy spojenej s parterom monumentálnym novobarokovým schodiskom s balustrádou. Parter má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým uzáverom a po oboch stranách je vymedzený dvojradovými stromoradiami. Z terasy kaštieľa bolo pôvodne voľným okom vidieť Spišský hrad ako kompozičné vyvrcholenie hlavného osového priehľadu. Dnes je však priehľad prerastený stromami. V centre parteru je fontána v tvare štvorlístka, okolo ktorej v lichobežníkovom pôdoryse vedú pešie chodníky, ktoré sa na ukončení parteru spájajú v kruhovom pôdoryse. Mierne sa zvažujúci terén je na parteri prekonaný fontánou v tvare polovičného štvorlístka. Po oboch jej stranách sú poloblúkové oporné múry. Na tieto nadväzuje do svahu modelovaný terén, ktorého najnižšia časť sa končí prírodným vodným tokom pretekajúcim naprieč celým parkom. Vodný systém dopĺňa jazierko oddelené od potoka zemným valom. Je zarastené ruderálnou vegetáciou a je mokraďou so sekundárne prítomnou vlhkomilnou flórou. Pri vyústení výtoku jazierka do potoka sa zachovalo stavidlo na regulovanie výšky vodnej hladiny. Vodný systém je síce zachovaný, avšak ako celok je nefunkčný. Komunikačný systém križuje prvky vodného systému dvoma mostmi s kamennými piliermi.

Porastová hmota parku je kompozične hodnotná. Jednotlivé sektory vymedzené sieťou chodníkov majú samostatné kompozičné centrá vrátane malých osových priehľadov končiacich sa solitérnymi stromami alebo zaujímavými porastovými skupinami. V severozápadnej časti parku je vyvrcholením malého bočného priehľadu oranžéria, ktorá sa využívala na pestovanie cudzokrajných drevín a uskladnenie citlivejších rastlín používaných na letnú výzdobu parteru. Všetky kompozične samostatné porastové sektory sú prepojené do jedného súvislého celku, v ktorom dominuje hlavný osový priehľad a je čitateľný periférny porastový plášť.

Kostru parku tvoria domáce listnaté dreviny dub, buk, lipa, javor. Ako výplňové dreviny sa uplatňujú javory, javorovce, pagaštany, hraby a bresty. Doplnkovo v parku vysadili viaceré druhy s prevahou listnatých drevín. Z dendrologicky hodnotných drevín je potrebné vyzdvihnúť mimoriadne pekný exemplár cyprušteka hrachonosného. Z menej bežnej druhovej skladby je tu veľký exemplár tsugy kanadskej. Pozornosť si zaslúži aj červenolistý javor, previsnuté variety hrabu, jaseňa a brestu, ale aj solitárne rastúci ľaliovník tulipánokvetý. Rastú tu dva exempláre na Spiši vzácneho zmarličníka japonského. Z teplomilných drevín sú tu aj orechy čierne, ktoré sú v podhorskej oblasti vzácnosťou. Malebný je exemplár červenolistého buka. Z dubov má varietné zastúpenie zlatožltý kultivar a stĺpovitá forma.

Okrem zaujímavého dispozičného členenia a mimoriadne hodnotnej priestorovej kompozície, ktorá je aj napriek dlhodobo nedostatočnej údržbe ešte vždy zreteľne čitateľná, má park ešte jednu prednosť. Keďže leží v tepelne výhodnej údolnej polohe, darí sa tu drevinám s veľmi rozdielnymi nárokmi. Ide o jedinečné miesto, kde spolu rastú teplomilné druhy.

Vydavateľstvo Dajama