banovecko

Typy na výlet- PARK V STRÁŽKACH

V malebnej podtatranskej krajine neďaleko Kežmarku ležia Strážky, dnes mestská časť Spišskej Belej. Stojí tu gotický kostol s renesančnou zvonicou a renesančný kaštieľ, okolo ktorého sa rozprestiera rozľahlý park. Kostol so zvonicou oddeľuje od areálu kaštieľa s parkom cesta, ktorej trasa sa po stáročia nezmenila. Už názov Strážky napovedá, že obec bola založená na mieste strážnej hlásky v 12.storočí. Jednoloďový kostol s polygonálnym uzáverom je z konca 15. storočia. Kostolná veža stojí samostatne a bola postavená v roku 1629. Je to renesančná bloková dvojpodlažná stavba so štítkovou atikou. Za cestou v rokoch 1570 až 1590 postavili renesančný kaštieľ v pôdoryse písmena U, ku ktorému v 18. storočí pristavili štvrté krídlo, čím stavba uzavrela a vzniklo štvorcové átriové nádvorie.

Čriepky z histórie

Presný rok založenia parku nie je známy. Predpokladá sa však, že honosný renesančný kaštieľ, ktorý býval hostiteľom nielen spišskej šľachty, ale aj popredných umelcov Európy, mal upravené aj bezprostredné okolie. S istotou však možno dokladovať, že po zmene majiteľov v prvej polovici 19. Storočia pri kaštieli založili aj park. Z mapových podkladov je zrejmé, že už v roku 1822 bola plocha západne od kaštieľa parkovo upravená. Katastrálna mapa z roku 1870 zobrazuje už stabilizovanú parkovú dispozíciu, čo datuje jej založenie do druhej tretiny 19. storočia. Terajší park pochádza z poslednej tretiny 19. storočia, keď staršiu úpravu rozšírili a zjednotili.

Za všetkých majiteľov panstva treba spomenúť Ladislava Mednyánszkeho, strýka poslednej majiteľky kaštieľa a parku – barónky Margity Czóbelovej, ktorá obývala postupne chátrajúci kaštieľ až do svojej smrti v roku 1972. Ladislav sa narodil manželom Eduardov Mednyánszkemu a Márii Anne, rod. Szirmayovej 23. apríla 1852 v Beckove. Mladá rodina žila v Beckove, avšak často navštevovala Baltazára Szirmayho v Strážkach, kam sa po jeho smrti v roku 1861 natrvalo presťahovala. Naturelu umelca boli Strážky veľmi blízke. Počas štúdií spoznal diela impresionistov, neskôr ho ovplyvnila secesia a symbolizmus. Od roku 1892 pôsobil v Strážkach. Po roku 1900 sa tu zdržiaval menej a častejšie žil vo Viedni, kde aj v dôsledku zranenia z prvej svetovej vojny 19. apríla 1919 zomrel.

Súčasnosť

Dnešný park je založený na prírodno-krajinárskych kompozičných princípoch. Uzavretý je oplotením, okrem južnej polohy, kde tvorí jeho hranicu rieka Poprad. Naturálna krajina južne za riekou vo vnímaní návštevníka parku je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ide o iluzívne využitie okolitej krajiny, ktoré autor dômyselne zahrnul do svojho návrhu. Do parku sa možno dostať dvoma vstupmi. Hlavná brána je pri kaštieli v severnej polohe, druhá je v najzápadnejšom cípe parku. Brány a oplotenie sú dosť nápadné a sú v rovnakom tvarosloví. Na omietanej podmurovke so stĺpikmi s ozdobnými hlavicami sú v konkávne vydutom poloblúku výplne z drevených latových dielcov. Ide o importovaný tvar, pretože takýto historizmus sa v regióne nikde inde nevyskytuje.

Autor parkovej dispozície dômyselne využil na vytvorenie idealizovaného obrazu krajiny aj konfiguráciu terénu. Kaštieľ stojí na rovinatej ploche, ktorá sa strmým svahom zvažuje na juh na druhú rovinatú terasu, zníženú až o 10 m. Nižšie položená terasa je pôvodným inundačným územím, ktorým v minulosti meandroval Poprad. V parku je komunikačná sieť s viacerými prechádzkovými okruhmi. Čiastočne ide o pôvodné trasy a čiastočne o novotvar, ktorého uplatnenie si vynútili zmenené užívateľské podmienky.          

Rozmiestnenie porastových hmôt je jednoznačne prírodno-krajinárske s hlavným severojužne orientovaným priehľadom, ktorým je balkón na juhovýchodnom priečelí kaštieľa pohľadom prepojený s lesným porastom na protiľahlom kopci. Park nemá obvodový veniec, porastová hmota je voľne situovaná v parkovej dispozícii, pričom vytvára malebné krajinárske scenérie. V západnej polohe parku, v časti pričlenenej k pôvodnej parkovej dispozícii koncom 19. storočia, je veľká trávniková lúka so stromami vysadenými do kruhu. Mohutné lipy tu vytvárajú pôsobivý rondel. Lipy boli veľmi poškodené, preto západne od pôvodného založili nový rondel, ktorý ho v budúcnosti nahradí. Dnes sú v parku dva rondely.

Kostra porastov je z drevín domáceho pôvodu. V parku sa dendrologické zvláštnosti nenachádzajú, park nikdy nemal zbierkový charakter. Kompozične však ide o mimoriadne hodnotné usporiadanie porastov. Z druhov sú zastúpené lipy, javory pagaštany, jasene, smreky a borovice. Výrazným a negatívnym zásahom do porastovej štruktúry bolo vnesenie ihličnatých a vždyzelených kríkov koncom 20. storočia a založenie skalky na svahu pod kaštieľom.

Vybavenie parku prvkami drobnej architektúry pochádza z posledného desaťročia. Okrem informačných pylónov a voliéry pre pávy má minimálnu estetickú hodnotu. Pri vybavení parku treba spomenúť existenciu exteriérovej expozície súčasnej slovenskej plastiky inštalovanú v jednotlivých častiach. Umelecké diela sú umiestnené v okrajových polohách porastových skupín, v periférnych častiach parkovej dispozície a vo väzbe na komunikačný systém. Sú tu umiestnené diela klasikov slovenského moderného sochárstva. Ide napríklad o mimoriadne pôsobivú plastiku Milenci od A. Trizuliaka, provokačne pôsobiaci monumentálny Megalit P. Meluzina, evokujúci mýtické menhiry a sochársky monument J. Jankoviča Krucifix.

Exteriérová expozícia moderného umenia je nesporne originálnym ozvláštnením historického parku. Predovšetkým lyrické a pokojne pôsobiace diela majú trend splynúť s porastovou kompozíciou. Provokatívne pôsobiace diela prinášajú polemické otázky, avšak ako celok je park vyvážený. Návštevník má možnosť nielen preniesť sa do minulosti, spoznať významný architektonický objekt dokumentujúci vývoj názorov na obytnú a reprezentačnú funkciu šľachtických sídel, ale prostredníctvom špecificky zameraných expozičných celkov môže oceniť bohatosť kultúrneho vývoja na Spiši, spoznať hĺbku diela Ladislava Mednyánszkeho, ale tiež zavŕšiť umelecko-historickú exkurziu dotykom s umeleckými dielami vytvorenými v nedávnej minulosti.

Vydavateľstvo Dajama