banovecko

Typy na výlet- PARK V TURČIANSKEJ ŠTIAVNIČKE

Park v Turčianskej Štiavničke leží na juhu intravilánu obce, ktorá sa rozprestiera 10 km východne od Martina. Park s rozlohou 15,5 ha predstavuje mimoriadne cenný a pomerne zachovaný dokument vývoja záhradného umenia. Patrí medzi najhodnotnejšie a najzachovanejšie prírodno-krajinárske parky na Slovensku. Okrem vysokej historickej a kompozičnej hodnoty vyniká i mnohými dendrologickými a prírodovednými zaujímavosťami. V súčasnosti tu rastie viac ako 70 druhov listnatých drevín a viac ako 40 druhov ihličnanov (vrátane variet a kultivarov). Park bol považovaný za jeden z najkrajších objektov v hornom Uhorsku. Ešte aj dnes sa právom označuje ako skvost záhradného umenia.

Na severovýchodnom okraji parku je situovaný pôvodne renesančný kaštieľ, ktorý sa po prvý raz spomína v roku 1637. Koncom 18. storočia prešiel barokovo-klasicistickou úpravou. Dnes sa však nevyužíva. Takmer kolmo na stenu západného traktu kaštieľa sa na severnom okraji tzv. hlavnej lúky nachádza oranžéria zo začiatku 19. storočia postavená podľa projektu Matúša Šmalu.

Čriepky z histórie

Turčianska Štiavnička ako poddanská obec patrila Sklabinskému hradu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1474, keď sa spomína ako Sczewnicza. Od roku 1527 patrila Révayovcom. Hoci podľa veku najstarších drevín možno predpokladať, že okolie kaštieľa bolo upravené už skôr, rozsiahlejší parkový komplex vznikol na prelome 18. a 19. storočia.

S históriou a budovaním parku sa spájajú najmä mená Jozefa, Šimona, Júliusa a Ladislava Révayovcov. Najväčší rozmach dosiahol v druhej polovici 19.storočia za Šimona Révaya. Ako milovník umenia a prírody dal doviezť a vysadiť mnoho cudzokrajných drevín. V tomto období sa na pretváraní parku podieľali záhradníci Gerhardt Krivánek a jeho syn Gustáv. Romantické tendencie prevládajúce v sadovníckej tvorbe v druhej polovici 19. storočia ovplyvnili i úpravy parku v Turčianskej Štiavničke. Okolie kaštieľa bolo vysadené strihanými figurálnymi a ornamentálnymi prvkami a tvarovanými stenami.

Súčasnosť

Kompozícia parku vychádza z klasickej typológie prírodno-krajinárskych parkov s majstrovským využitím reliéfu a okolitej prírody. Park sa rozprestiera v doline obklopenej lesnými pahorkami. Nekončí sa na jeho hranici, ale voľne pokračuje do krajiny prostredníctvom pohľadov a priehľadov, majstrovsky využívajúc ilúzie. Celý park bol systémom komunikácií rozčlenení do niekoľkých rôzne veľkých nepravidelných oddielov, v ktorých sú rozsiahle lúčne priestory oddelené porastmi alebo skupinami drevín rôznej vekovej štruktúry. Tzv. hlavná lúka sa rozprestiera pred južným priečelím oranžérie, cez ktorú smeruje hlavný diaľkový priehľad až za hranicu parku do Kantorskej doliny. Takmer na každej lúke sa opakuje výrazná farebná scenéria, ktorá ukončuje pohľady z peších komunikačných ťahov. Je tvorená vždy mohutným dominantným exemplárom červenolistej formy buka lesného v kontraste s tisom obyčajným, javorom mliečnym, so smrekovcom opadavým, smrekom obyčajným, s tujou západnou alebo brezou bradavičnatou.

Hneď pri vstupe do parku pred západnou fasádou kaštieľa návštevníkov víta tzv. rodová lipa Révayovcov, ktorú šikovné ruky a trpezlivosť záhradníka vytvarovali do siedmich hlavných konárov symbolizujúcich sedem vetiev tohto rodu. V jej blízkosti rastie asi najstaršia drevina – dub červený úctyhodných rozmerov s vodorovne rozkonárenými vetvami. Parkové porasty na jeho západnej hranici postupne prechádzajú do lesa zmiešanými porastmi buka lesného, javora mliečneho, smreka obyčajného a lipy veľkolistej. Pozdĺž vodných tokov a pri vodných plochách sú sústredené prevažne vodomilné druhy, napríklad jaseň štíhly a jeho previsnutá forma, jelša lepkavá, niekoľko druhov vŕb a jaseň mannový. Dendrologickú rozmanitosť a estetickú zaujímavosť zvyšuje množstvo cudzokrajných drevín. V parku sa ako solitéry nachádzajú: ginko dvojlaločné, kladrastis farbiarsky, katalpa nádherná, ľaliovník tulipánokvetý, gledíčia trojtŕňová, beztŕňovec dvojdomý, dub červený, sofora japonská. K významným drevinám tiež patria zaujímavé variety domácich druhov drevín: stĺpovitá forma duba letného, javor horský s belavo škvrnitými listami, previsnutý jaseň štíhly, jaseň štíhly s jednoduchými pílkovitými listami a niekoľko foriem buka lesného – červenolistá, s ružovo vrúbkovanými listami alebo strihanými listami. 

Vydavateľstvo Dajama