banovecko

Typy na výlet- PARK VO SVÄTOM ANTONE

Svätý Anton (do roku 1998 Antol) sa nachádza v Štiavnických vrchoch neďaleko Banskej Štiavnice. Tzv. Koháryovský kaštieľ je umiestnený excentricky na okraji rozsiahleho prírodno-krajinárskeho parku, ktorý plynule prechádza do lesoparku. Pod kaštieľom sa smerom na východ nachádza ovocná záhrada so skleníkom, ktorá zásobovala kaštieľ ovocím. Severným smerom od kaštieľa sa nachádza baroková sýpka. Už v roku 1869 maďarský historik K. Thaly upozornil verejnosť na park pri kaštieli a jeho úpravu. V tom čase sa park spomínal ako „malé Versailles“. K týmto porovnaniam viedli predovšetkým pravidelné parkové úpravy vo francúzskom štýle na terasách za kaštieľom a vedľa kaštieľa. Pozostatkom týchto úprav je malá baroková kompozícia z tvarovaného krušpánu na štvrtej terase. Ostatná časť parku je koncipovaná v prírodno-krajinárskom štýle. Baroková úprava parku bola zrealizovaná asi v štyridsiatych rokoch 18. storočia. Jeho hlavný rozkvet sa pravdepodobne viaže na obdobie v roku 1750. V nadväznosti na stavebné úpravy kaštieľa v roku 1860 došlo i k ďalším úpravám parku. Nový majiteľ Filip Coburg park rozšíril o prírodno-krajinársku časť a lesopark. Nad hranicou lesoparku pokračoval hospodársky les. V tomto zložení sa park, lesopark a lesy zachovali dodnes.

Kompozícia parku vychádza z tradičného členenia. V blízkosti kaštieľa sú upravené štyri terasy, piata je už súčasťou prírodno-krajinárskej kompozície. Na najvyššej terase je situované jazierko. V parku je niekoľko romantizujúcich prvkov – umelo navŕšená grotta, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány. K novodobejším patrí Kaplnka sv. Huberta – patróna poľovníkov.

Za zmienku stojí unikátny a technicky dôvtipne riešený vodný systém, ktorý pochádza z prvej polovice 18. storočia. Tvorí ho horné a dolné jazierko spojené kaskádami a vodopádmi napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Kolpašského potoka s unikátnymi akvaduktmi.

Čriepky z histórie

Prvé zmienky o Svätom Antone sú z roku 1266, keď sa Scentantollo spomína ako jedna z dedín čabraďského panstva, ktoré vlastnil rod Huntovcov. V 16. storočí už obec patrila sitnianskemu panstvu, ktoré vlastnili Pálffyovci. V polovici 16. storočia sídlo panstva – hrad Sitno, násilne obsadil Melichar Balassa. Od roku 1580 panstvo pripadlo Illesházyovcom. V roku 1629 daroval kráľ Ferdinand II. za vojenské zásluhy v bojoch proti Turkom hrad Sitno spolu s majetkami Petrovi Kohárymu, ktorý mal panstvo v prenájme od roku 1622. Koháryovci vlastnili Svätý Anton do roku 1826, keď ich rod vymrel po meči. V roku 1829 získal sitnianske panstvo Ferdinand Juraj August Coburg, manžel jedinej dedičky koháryovských majetkov Márie Antónie Gabriely. Coburgovci sa vo Svätom Antone zdržiavali s prestávkami do roku 1944, keď odtiaľ odišiel posledný Coburg – bulharský cár Ferdinand.                   

Prvé zmienky o hrade Svätý Anton siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. V roku 1415 sa spomína ako menšia opevnená stavba – castellum. Ďalšie zmienky sú už z druhej polovice 16. storočia, keď sa začínala prejavovať hrozba tureckých nájazdov. Na mieste staršieho hradu si dal A. J. Koháry v roku 1744 postaviť reprezentačné feudálne sídlo – neskorobarokový jednoposchodový štvorkrídlový kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím. Kaštieľ prešiel stavebnými úpravami aj v období renesancie, teda v 17. storočí. Pri stavbe použili zvyšky konštrukcií hradu. Koháry patril k novej uhorskej aristokracii oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckých vojnách. V súlade so svojím postavením si vo Svätom Antone postavil aj reprezentačné sídlo. Traduje sa, že budova ukrývala prvky kalendárnej symboliky – kaštieľ mal 4 vchody, 7 arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien.

Súčasnosť

Návštevnosť kaštieľa a parku vo Svätom Antone je každým rokom vyššia. V sezóne i mimo nej park a lesopark navštevujú domáci i zahraniční hostia.

Vydavateľstvo Dajama