banovecko

Typy na výlet- PARK V LEDNICKÝCH ROVNIACH

Park s rozlohou 18,5 ha rozprestierajúci sa juhovýchodne od kaštieľa sa nachádza takmer v centre Lednických Rovní a právom patrí medzi najvýznamnejšie historické parky na Slovensku vďaka pomerne vysokému stupňu autenticity ako odkazu minulosti. Gróf Aspremont majstrovským spojením prírody a umenia vytvoril dielo hodné obdivu, ktorému Jozef Scgreiber o sto rokov neskôr prinavrátil lesk a slávu. Je aj našou povinnosťou zanechať park čo najautentickejšie pre budúce generácie.

Čriepky z histórie

Lednické Rovne sú písomne doložené z roku 1471 ako majetok panstva Lednica. Panstvo sídliace v hrade Lednica sa koncom 16. storočia presťahovalo do Lednických Rovní, kde si vybudovali renesančný kaštieľ, ktorý v druhej polovici 18. storočia prebudovali v duchu baroka. Založenie prírodno-krajinárskeho parku sa spája s menom Jána Goberta Aspremont-Lindena, šľachtica talianskeho pôvodu, jedného z najvýznamnejších majiteľov lednického panstva. V jeho dobe patrili Lednické Rovne k najpôvabnejším sídlam v Uhorsku. Ján Gobert Aspremont-Linden dal okolo roku 1800 vybudovať rozsiahly prírodno-krajinársky park podľa plánu z roku 1799. Avšak strohé informácie z historických prameňov poukazujú na skutočnosť, že už dávno predtým sa na jeho mieste realizovali zásahy do okolia kaštieľa. Premyslenými úpravami prírody – vegetácie, tečúcich i stojatých vôd, majstrovským využitím dynamiky terénu a citlivým umiestnením mnohých romantických stavieb, vytvoril dielo hodné obdivu. Jozef Schreiber, zakladateľ sklárskej výroby v Lednických Rovniach, bol ďalším, kto sa zaslúžil o jeho rozkvet. Koncom 19. storočia spustnutému parku prinavrátil lesk a slávu. V jednej z najkrajších častí dal postaviť podľa návrhu viedenského architekta Alexandra Grafa mauzóleum, v ktorom ho v roku 1902 aj pochovali. Jeho syn Eduard taktiež zvýšil jeho zaujímavosť, keď po tom, ako skonštruoval jednu z prvých miniatúrnych lokomotív, vybudoval v parku krátku koľajovú trať.

Súčasnosť

Park v Lednických Rovniach vykazuje všetky znaky prírodno-krajinárskeho štýlu. Jeho dispozičné riešenie a kompozičné usporiadanie determinuje zložitý terén a vodný tok Lednica. Cestičky vedené po obvode parku a k jednotlivým prvkom drobnej architektúry vytvárajú účelný komunikačný systém rozdeľujúci park na niekoľko lúčnych priestorov oddelených porastmi drevín rôzneho druhového zloženia a porastovej štruktúry. V súčasnosti je druhové zloženie ochudobnené. Dendrologickú skladbu kostrových drevín tvoria domáce druhy odpovedajúce pôdnym a klimatickým podmienkam. K najstarším a najmohutnejším stromom v parku patrí viackmenná lipa malolistá, ktorej vek sa odhaduje na viac ako tristo rokov, dôstojne stojaca v závere parku. Z cudzokrajných drevín v parku rastie platan západný, katalpa bignóniovitá a pagaštan konský, z ihličnanov borovica hladká – vejmutovka.

Aj napriek jednoduchému druhovému zloženiu porastovej hmoty park poskytuje neopakovateľné zážitky vzhľadom na to, že niet azda bohatšieho parku z hľadiska zachovanej pôvodnej drobnej architektúry. K najatraktívnejším častiam patrí priestor s kostolom, dnes ruinou, ktorý ešte pred založením parku dala v roku 1640 postaviť manželka Juraja I. Rákócziho Zuzana Loránffyová v tesnej blízkosti s empírovým náhrobníkom grófa Jána Goberta Aspremont-Lindena a grófky Aspremontovej. Len niekoľko metrov smerom na juh sa nachádza v súčasnosti vari najkrajšia a najpokojnejšia časť parku – tzv. hlavná lúka s novorenesančným mauzóleom, pri ktorom ako strážcovia stoja mohutné smrekovce opadavé.

Na najvyššie položenej časti parku v strede južnej hranice sa nachádza chrám bohyne Minervy. Túto časť hranice vymedzuje priekopa z vnútornej časti parku spevnená kamenným múrikom, z vonkajšej pôvodne lemovaná živým plotom. Pred chrámom v živom plote bolo tzv. ha-ha. Autenticitu parku podčiarkuje aj pôvodné kamenné oplotenie s novogotickou vstupnou bránou a rotundovou strážnicou lemujúce západnú hranicu parku. Nad cestičkou smerujúcou od mauzólea k tzv. lužnej časti parku sa klenie kamenný portál s tympanónom, ľudovo nazývaný šibenica. V parku sa takmer nenachádza miesto, kde by návštevníka neprekvapila drobná romantická stavba.

Podľa plánu z roku 1799 sa v ňom nachádzali mnohé ďalšie architektonické prvky, ktoré sa však dodnes nezachovali alebo len v rozpadnutom stave a čakajú na odhalenie a identifikáciu prostredníctvom podrobného archívneho prieskumu a archeologického výskumu.

Významným kompozičným prvkom parku je voda, či už v tečúcej alebo stojatej forme. Atmosféru tzv. lužnej časti dopĺňa prameň – studnička, nad ktorou sa nachádza kamenná váza umiestnená na podstavci. Prírodné jazierko, bohaté na vodnú flóru a faunu, dotvára neopakovateľnú atmosféru východnej časti parku. Je prepojená s potokom Lednica niekoľkými prírodnými kanálmi, ktorých počet a množstvo vody ovplyvňuje dynamika, prúdenie a množstvo vody tohto vodného toku. Mnohé z nich s rôznou periódou počas roka zanikajú. Poniže kaštieľa vybudovali umelé jazero s ostrovčekom, na ktorom bola sekundárne umiestnená socha Neptúna.

Súčasťou celého komplexu je aj nádvorie, z troch strán vymedzené kaštieľom a hospodárskymi budovami. Jeho súčasný výraz realizovaný v osemdesiatych rokoch 20. storočia však nezodpovedá pôvodným úpravám, čim výrazne degradovala pamiatková hodnota tejto časti areálu. Pôvodný široký ovál trávnika, v ktorého strede sa nachádza fontána s jedným silným vodometom s dvoma menšími fontánkami, po obvode bohato lemovali pestrofarebné ornamentálne kvetinové záhony. V osemdesiatych rokoch 20. storočia nádvorie upravili v duchu tej doby a v strede  nádvoria pribudla dominantná moderná fontána. 

Vydavateľstvo Dajama