banovecko

Typy na výlet- PARK V STUPAVE

Park pri kaštieli v Stupave, ktorému dominuje zrkadlová hladina jazera, prešiel mnohými premenami súvisiacimi s historickým vývojom vlastného kaštieľa. Pôvodne menšie šľachtické sídlo v polovici 17. storočia rod Pálffyovcov prebudoval na opevnený ranobarokový kaštieľ.

Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Vlastný park je vsadený do rámca cenného prírodného krajinného zázemia, ku ktorému patrí Borinský kras a prírodná rezervácia Pod Pajštúnom. Najstaršia renesančná a neskôr baroková podoba záhrady sa nezachovala, súčasný stav dokumentuje prírodno-krajinársku úpravu parku.

Čriepky z histórie

Na mieste kaštieľa pôvodne stál vodný hrad, ktorý dal Mikuláš Pálffy prebudovať na štvorvežový renesančný kaštieľ obklopený vodnou priekopou. Kaštieľ zostal majetkom tohto významného rodu ďalších takmer tristo rokov. Od roku 1867 patril Károlyiovcom, ktorí začali venovať viac pozornosti parku a celé sídlo obohatili o romantické, miestami rokokové prvky. Do konca 19. storočia v parku stál aj vodný mlyn. Pred úpravami uskutočnenými po roku 1867 zachované plány zobrazujú menšiu, osovo pravidelnú záhradu riešenú v duchu renesancie. Neskôr pribudli niektoré barokové prvky v podobe partera. Pri poslednej rozsiahlej úprave uskutočnenej grófom Károlyim park rozšírili a včlenili do okolitých lesov, ktoré boli poľovnými revírmi majiteľov, pričom jeho rozloha dosiahla približne 60 ha. V parku bol potok a systém kanálov, ktoré napájali tri umelo vybudované jazerá a vodopád vsadený do scenérie napodobňujúcej vysokohorské prostredie. Keď vodná priekopa stratila pôvodný význam, majitelia ju využili na vybudovanie pravidelných úprav s tismi a fontánami. Zo vzácnejších cudzokrajných drevín v parku rástol ľaliovník tulipánokvetý, katalpa bignóniovitá, ginko dvojlaločné, tisovec dvojradový, tisovec vystúpavý, platan západný, a dendrologická zvláštnosť – zakrpatená forma borovice lesnej. Časť parku s pôvodným barokovým parterom prebudovali na záhradu s dvoma zásobnými skleníkmi a palmovým skleníkom. Veľkorysá kompozícia parku umožňovala pohľad na blízky hrad Pajštún. Park bol vzorne udržiavaný a dopĺňaný o nové architektonické prvky až do odchodu pôvodných majiteľov v roku 1945. Požiar v roku 1947 zničil južné krídlo kaštieľa a následná rekonštrukcia zmenila jeho vzhľad.

Súčasnosť

Objekt kaštieľa slúži ako domov dôchodcov, jeho park je však voľne prístupný. Kaštieľ je situovaný v blízkosti Kostola sv. Štefana v historickom centre Stupavy. Park má zachovanú prírodno- krajinársku podobu s voľne komponovanými skupinami drevín, potokom a centrálnou časťou s jazerom. Pôvodný vodný systém čiastočne zanikol, patril k nemu aj vodopád s vysokohorskou scenériou tvorenou umelo vybudovanou skalkou v juhovýchodnej časti parku. Vodopád je v súčasnosti nefunkčný, zanikli aj výsadby dotvárajúce skalku, ktorá bola základom zátišia evokujúceho vysokohorskú krajinu. Na károlyiovskom panstve podľa dostupných prameňov pôsobil český záhradník Josef Krupička, s ktorého menom sa možno stretnúť aj v iných významných parkoch. Centrálnu scenériu možno najlepšie pozorovať z brehu jazera vzdialenejšieho od kaštieľa. Dominuje jej obraz vlastnej budovy s vežičkami, arkádovým spojením krídel a ďalšími architektonickými prvkami spolu s korunami a kmeňmi stromov obklopujúcimi jazero. Zrkadlenie vodnej hladiny celý obraz umocňuje. Brehy jazera mali netypickú kamennú obrubu, vybudovaný je tu aj umelý ostrov s vysadenými stromami. Jazero „strážia“ dve sochy. Chodníky v parku boli vysypané kamennou drvinou bielej farby, ktorá kontrastovala s trávnikom v blízkosti jazera tvoriacim parter a plochu na vykladanie kvetináčov s exotickými rastlinami zo skleníkov mimo zimného obdobia. Severne od kaštieľa možno nájsť už iba zvyšky konštrukcií skleníkov v pôvodnej zásobnej záhrade, ktoré boli v čase ich využívania hodnotným architektonickým prvkom parku. Svedkami romantických úprav parku v minulosti sú aj torzá drobnej architektúry a sochárskej výzdoby. Park je oplotený, pôvodný areál zasahoval až k zrúcaninám hradu Pajštún.

Aj keď pravidelné renesančné a barokové úpravy parku možno obdivovať už iba na zachovaných plánoch a neskoršia anglická podoba parku bola oklieštená nielen plošne, ale aj výrazovo, park si zachoval svoje hodnoty a zaslúžil by si primeranú obnovu. Poskytuje príjemné prostredie na prechádzky a umožňuje vnímať jedinečné spojenie umenia a prírody. Na park nadväzujú aj turistické trasy a chodníky vedúce do Malých Karpát a k zrúcanine hradu Pajštún.

Vydavateľstvo Dajama