banovecko

Typy na výlet- BIELOVODSKÁ DOLINA A JEJ BOČNÉ VETVY

Zamrznuté pleso (Zamrznutý kotol)

Zamrznutý kotol je záverečný uzol Bielovodskej doliny. Nad ním je sedlo Poľský hrebeň, od ktorého sa ľadovec zosúval do doliny. Hrubá veža a jej hrebeň ho rozdelili na dve časti. Vľavo tiekol cez nie celkom autonómnu Litvorovú dolinu, vpravo cez Svišťovú dolinu. Medzi nimi je hlavný dolinný prúd Bielovodskej doliny. Preto sa Zamrrznutý kotol v literatúre niekedy pričleňuje aj k Litvorovej doline. Tá však cez terasové stupne padá do Zelenej Kačacej doliny, čím dosť stráca na svojej autonómnosti a stáva sa skôr iba označením lokality. Osobne by som Zamrznutý kotol skôr prisúdil Svišťovej doline ako jej najvyšší stupeň. V Zamrznutom kotle sa nachádza Zamrznuté pleso a šesť Zamrznutých ôk.

Zamrznuté oká (Zamrznutý kotol)

Na plošine nad Zamrznutým plesom je päť ôk, šieste je tesne za Litvorovou priehybou a v jeho tesnej blízkosti vedie turistický chodník. Iba toto oko je po ľavej strane chodníka smerom do Bielovodskej doliny. Najväčšie Zamrznuté oko sa nachádza pod Vežou nad Prielomom. Je najvzdialenejšie, preto ho nie je dobre vidieť ani z Poľského hrebeňa.

Hrubé pleso (Svišťová dolina)

Hrubé pleso (1 929 m n. m.) zaberá plochu 1 370 metrov štvorcových, má obvod 210 m, objem vody 1 012 metrov kubických, dĺžku 89 m a šírku 23 m, maximálnu hĺbku 1,9 m, strednú 0,74 m. Vo Svišťovej doline pod Hrubou vežou sú štyri plieska, ktoré sa zvyknú označovať aj ako Svišťové plieska. Niektorí autori ich však nazývajú aj Hrubé, lebo ležia pod Hrubou vežou.

Svišťové plieska (Svišťová dolina)

Dve Svišťové plieska ležia v nadmorskej výške 1 929 m podobne ako Hrubé pleso. Tretie je o 25 m vyššie. Všetky majú okrúhly tvar, typický pre horské oká. Litvorovú dolinu a Svišťovú dolinu oddeľuje Hrubá veža, ktorá v poslednej ľadovej dobe vyčnievala nad vrchol ľadovca.

Litvorové pleso (Litvorová dolina)

Litvorové pleso (1 860 m n. m.) zaberá plochu 18 645 metrov štvorcových, má obvod 565 m, objem vody 135 000 metrov kubických, dĺžku 181 m a šírku 162 m, maximálnu hĺbku 19,1 m, strednú 7,24 m. Od plesa vidieť celú galériu štítov – Rumanov štít, Ganek či Rysy. V Litvorovej doline, ktorá má len jediné pleso, sa okrem neho tvoria v jej východnej časti na nižšej terase aj malé kaluže, ktoré však ťažko možno pripísať pozostatku nejakého dávnejšieho plieska. Od Litvorového plesa smeruje turistický chodník do záverečných častí Bielovodskej doliny – Litvorovou priehybou do Zamrznutého kotla.

Kačacie pleso (Kačacia dolina)

Vo vetve Bielovodskej doliny, nazývanej Kačacia dolina, sú tri plesá a dá sa identifikovať aj jedno zaniknuté. Kačacie pleso sa nachádza v tesnom susedstve Zeleného Kačacieho plesa, len 15 výškových metrov nad ním.

Nižné Žabie Bielovodské pleso (1 675 m n. m.)

Zaberá plochu 46 840 metrov štvorcových, má obvod 1 310 m, objem vody 325 244 metrov kubických, dĺžku 360 m a šírku 185 m, maximálnu hĺbku 20,5 m, strednú 6,94 m. Do Žabej Bielovodskej doliny nevedie turistický chodník odvtedy, čo sa stala chráneným prírodným územím.

Vyšné Žabie Bielovodské pleso (Žabia Bielovodská dolina)

Vyšné Žabie Bielovodské pleso zaberá plochu 94 640 metrov štvorcových, má obvod 1 430m, objem vody 839 413 metrov kubických, dĺžku 537 m a šírku 260 m, maximálnu hĺbku 24,8 m, strednú 8,87 m. Na konci kotla sa dotýka sutinových svahov Veľkého Žabieho štítu. Žabie plesá (Vyšné aj Nižné) sú zaradené v prvej desiatke najväčších plies na štvrté a desiate miesto.

Vydavateľstvo Dajama