banovecko

Typy na výlet- MLYNICKÁ DOLINA

Štrbské pleso (Štrbské Pleso)

Štrbské pleso pod ústím Mlynickej doliny (1 346,6 m n. m.) zaberá plochu 196 700 metrov štvorcových, má obvod 2 254 m, objem vody 1 299 400 metrov kubických, dĺžku 640 m a šírku 600 m, maximálnu hĺbku 20,3 m, strednú 6,61 m. Je to typické hradené pleso. Od plesa sa tiahne chrbát Soliska, ktoré má najvyšší bod na Veľkom Solisku (2 412 m n. m.). Z južnej strany je zomknuté morénovým valom. Je to druhé najväčšie pleso na slovenskej strane Tatier. Okolie plesa je upravené a sú pri ňom vybudované chodníky. V jazere umelo nasadili ryby a je možné člnkovať sa po ňom podobne ako už v polovici 20. storočia.

Slepé pleso (Štrbské Pleso)

Slepé pleso ( 1 379 m n. m.) sa nachádza na močaristej a rašelinitej lúke za morénovým valom severozápadne nad Štrbským plesom. Z Tatranskej magistrály smerujúcej k Jamskému plesu je Slepé pleso vidieť iba čiastočne. Len občas sa na Slepom plese vytvorí súvislejšia plocha stojatej vody, aj to zvyčajne iba na jar, keď sa topí sneh a zem je ešte premrznutá, alebo po výdatnom daždi.

Jamnícke pleso (Štrbské Pleso)

Jamnícke pleso sa nachádza v terénnej preliačine v oblasti, ktorá sa nazýva Jamník. V tejto oblasti je terén zvlnený starými morénami, zníženinami a jamníkmi, ale vodná plocha sa utvorila len v Jamníckom plese, od ktorého klesá strmý morénový zráz. Pleso leží asi 100 m poniže križovatky Cesty slobody, pod ktorou je kanalizáciou zregulovaný aj potok Štrbská Mlynica.

Štrbské rybníky (Štrbské Pleso)

Dva Štrbské rybníky sú v nadmorskej výške 1 334 m. Vedie pri nich vychádzkový chodník s premosteniami cez vodné prietoky. Nachádzajú sa nad Cestou slobody medzi cestou k lyžiarskemu areálu a potokom Mlynica. Založil ich koncom 19. storočia vtedajší majiteľ Štrbského Plesa Jozef Szentiványi. Väčší sa volal Jozefov rybník a menší Mikulášov rybník. Volali ich aj Veľký a Malý Štrbský rybník. Možno preto, že sa v nich už ryby nenachádzajú, imdali meno Jazierka lásky.

Mlynické plieska

Dve Mlynické plieska sú najnižšie položené plesá v Mlynickej doline (1 320 a 1 325 m n. m.). Uvádza sa, že väčšie Mlynické pliesko má rozmery 5 krát 15 m a menšie 3 krát 7 m. To menšie však z vyvýšených miest už nie je vidieť, preto je pravdepodobné, že zaniklo. V hustej kosodrevine zhora síce vidieť tri malé čistinky, no vodná plocha sa tam nenachádza. Takže môžeme hovoriť už len o jednom pliesku, o tom väčšom. Máva na začiatku leta zhruba také rozmery, ktoré uvádza literatúra. Tvorí sa na južnom úpätí Kazateľne (skalnatá plošina pod Predným Soliskom) asi 100 m na západ od turistického chodníka.

Pliesko pod Skokom

Pliesko pod Skokom je v nadmorskej výške 1 685 m. Je to malé a plytké pliesko pod vodopádom Skok na Mlynickom potoku. Z plieska odteká voda do potoka. Od plieska sú výhľady obmedzené, nahrádza ich však pohľad na vodopád.

Štrbské oká

Tri Štrbské ká ležia v nadmorských výškach 1 950 m, 1 855 m a 1 845 m. Nachádzajú sa na plošine nad Plesom nad Skokom. Pri stúpaní dolinou je po pravej strane chodníka mokrá lúka porastená vodnými rastlinami. V súčasnosti sa tu občas zvyknú vytvoriť tri vodné plochy, hoci častejšie v tejto oblasti nenájdete ani jednu. Najvyššie položené Štrbské oko je najväčšie a najstálejšie, najnižšie položené vysychá ako prvé.

Malé Kozie pleso

Malé Kozie pleso (1 932 m n. m.) zaberá plochu 520 metrov štvorcových, má obvod 110 m, objem vody 275 metrov kubických, dĺžku 46 m a šírku 16 m, maximálnu hĺbku 1,5 m, strednú 0,53 m. Je jedno z troch Kozích plies ležiacich na tretej dolinnej terase. Nachádza sa za Volími plieskami pred Nižným Kozím plesom, od ktorého ho delí kamenistý terén nízkej morény Nižného Kozieho plesa. Je dosť skryté a uniká pozornosti turistov.

Stredné Kozie pliesko

Stredné Kozie pliesko (1 939 m n. m.) zaberá plochu 720 metrov štvorcových, má obvod 125 m, objem vody 436 metrov kubických, dĺžku 54 m a šírku 20 m, maximálnu hĺbku 3,6 m, strednú 0,6 m. V jeho tesnej blízkosti vedie turistický chodník, preto ho turisti neprehliadnu. K plesu sa zosúva lavínovitý žľab z Kozieho kotla.

Capie pleso

Capie pleso (2 075 m n. m.) zaberá plochu 7 165 metrov štvorcových, má obvod 780 m, objem vody 163 987 metrov kubických, dĺžku 246 m a šírku 175 m, maximálnu hĺbku 17,5 m, strednú 5,36 m. Je to najväčšie pleso v Mlynickej doline, ak nepočítame Štrbské pleso, ktoré je vlastne až pod dolinou. Chodník vedie v jeho tesnej blízkosti a od neho stúpa k Bystrej lávke, čo je sedlový priechod do Furkotskej doliny. Od plesa vedú neznačené chodníky na východnej strane na Štrbský štít, na západnom brehu do Bystrého sedla, z ktorého sa vychádza na Furkotský štít a ďalej na Hrubý vrch (Triumetal – starý banícky názov).

Okrúhle pleso

Okrúhle pleso (2 105 m n. m.) zaberá plochu 7 165 metrov štvorcových, má obvod 335 m, objem vody 39 627 metrov kubických, dĺžku 110 m a šírku 85 m, maximálnu hĺbku 10,2 m, strednú 5,53 m. Toto karové pleso sa nachádza nad Capím plesom v ľadovcovom kotle, ktorého pôvodnú hĺbku výrazne znižujú zosúvajúce sa veľké skaly aj drobná sutina. Z južne orientovaných tatranských dolín rozmŕza medzi poslednými. Je to šieste najvyššie položené pleso v Tatrách. 

Vydavateľstvo Dajama