banovecko

Bánovce nad Bebravou - z dejín mesta

   Bánovce nad Bebravou si roku 2012 pripomenuli 780. výročie svojho prvého písomného doloženia. To nijako neznamená, že vznikli len pred 750-timi rokmi, pretože existovali iste už dávno predtým. Územie Bánoviec patrí totiž k veľmi starým kultúrnym územiam, osídleným už dávno v praveku. Na území Bánoviec sa nachádza popolnicové pohrebisko tzv. lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.

   Okolie Bánoviec patrilo však k husto osídleným územiam aj v období našich slovanských predkov. Staršie slovanské osídlenie z tzv. predhradištnej a hradištnej doby sú doložené nálezy zo širšieho i bezprostredného okolia Bánoviec. Ešte väčší rozsah osídlenia možno zaznamenať v období Veľkomoravskej ríše, o ktorom svedčia archeologické nálezy z Kšinnej, z Brezolúp, najmä však zo susedného Dvorca. Tam sa odkrylo nielen sídlisko z veľkomoravského obdobia, ale aj z 10. – 11. storočia.

   Slovenskí archeológovia, považujú Bánovce už v 9. storočí za jedno zo slovanských organizačných stredísk na území dnešného Topoľčianskeho okresu.

   Aj keď sa nám o pravekom i slovanskom osídlení na území Bánoviec zachovalo veľa dokladov, pri skúmaní ich historického vývoja v prvých storočiach uhorského štátu na základe písomných prameňov narážame na značné ťažkosti. Všetka pôda v období prvých arpádovských panovníkov patrila spolu aj s obyvateľstvom kráľovi. Ale aj prvé darovanie pôdy cirkevným inštitúciám, kláštorom alebo jednotlivcom nevyhotovovali sa vo forme listín, ale išlo len o tzv. ústne donácie.

   Až do 13. storočia sa nám zachovalo pomerne málo písomných dokladov, na základe ktorých by sme mohli podať celkový historický obraz o vývoji Bánoviec v prvých storočiach uhorského štátu.

   Už koncom 10. storočia zmocnili sa prví Arpádovci Podunajskej nížiny a po prechodnom ovládnutí Slovenska poľským kráľom Boleslavom Chrabrým si tu svoju moc na začiatku 11. storočia aj upevnili  Územia Slovenska sa však zmocňovali len postupne. Ešte v polovici 11. storočia siahala hranica moci uhorského štátu len po oblasť Bánoviec nad Bebravou.

   O starom historickom osídlení Bánoviec svedčí aj správa českého kronikára Kosmasa, viažúca sa k roku 1091. V tomto roku došlo medzi českým kniežaťom Vratislavom a jeho synom Břetislavom k sporom o nástupníctvo. Břetislav proti otcovi vojenský odboj a zhromaždil vo východných Čechách okolo seba vyše 2000 bojovníkov. Nemal však nádej na úspech a s celým vojskom sa odobral do Uhorska, kde ho kráľ Ladislav I. prijal ako svojho príbuzného na svoj dvor a za pobyt jeho vojska určil miesto, ktoré sa volá Bánov a leží neďaleko Trenčína. Uhorsko-moravská hranica nebola totiž v tom čase ešte pevne ustálená, dosť často sa menila, a aj Uherský Brod s okolím, a teda aj tamojším Bánovom, patrili určitý čas k Uhorsku.

(Zdroj: Bánovce nad Bebravou - Zo starších dejín, Vydalo Vlastivedné múzeum v Topoľčanoch 1985)