banovecko

N. KOSTRÍN A. - Zo starých Bánoviec (5 z 22)

Zlatom kráľ písal v slovenskej reči:

Nech Vaňa rychtár to zabezpečí.

mešťan Prísažný Ján nech pomôže,

obec nech kvitne a nech sa vzmôže:

Mešťania môžu obrábať pole,

drevo tiež rúbať, dľa svojej vôle.

Nikomu nesmia byť už poddaní,

len Pánu Bohu a mne oddaní.

Tú listinu my už podnes máme,

a veru nikdy z rúk ju nedáme. 

Potomci naši by dľa nej znali:

Bánovce kedy slobodu maly.

Pánstvo tu dostal Ludáni Laco,

žalovať sa naň nemáme začo.

Daň sme platili, slobodní boli,

všetko robili po svojej vôli.

Neskoršie bol zas Ludáni Tomáš,

v kaštieli tuná jak zemský pán nás.

Hrad mu kráľovna Alžbeta dala,

dane mu platiť- nám rozkázala.

Tomáš keď zomrel, dostal to Kassay,

kronika píše: veľký bol lapaj.

Bratia to boli, Ján a Stanislav,

špatný chýr mali, - beznádejný stav.

Kráľ Matej Korvin odňal im pánstvo,

príčinou bolo akési klamstvo.

A dal to všetko Magyarovi,

sedmohradskému podvojvodovi.

Po smrti toho, dal ten kaštiel náš,

Podmanickému, - tiež kráľ Matiáš.

Aj Pravotice, Brez´luby, Prusy,

veľkého pánstva štyri to kusy.

V tých istých časoch aj Prokov Holý,

utekal s vojskom cez naše doly.

Z Beckova Ctibor tuná ho chytil 

celé mu vojsko úplne zničil.

V septembri tisíc päťsto a desať,

začalo naše mestečko plesať.

Panujúci kráľ navštívil mesto,

Vladislav Druhý s vojakmi šesťsto.

Cestoval ďalej až tam do Brodu

chcel vidieť tých, čo majú slobodu.

Na svoje oči mal sa presvedčiť,

Bánovce majú- li slobodné byť.

Chcel počuť, aké znášajú ťarchy,

tiež žiadal vidieť bánovské valchy.

Súkenický cech kráľa privítal,

pre valchy pomoc od neho pýtal.

Krátky čas predtým, čo kráľ k nám zašiel,

veľoheň zničil bánovský kaštieľ.

Starostí bolo- umiestniť kráľa,

on vravel: stačí izbička malá.

Kúkoľ náš mešťan bol vtedy šťastný,

mal dvor veliký, dom a byt krásny.

Umiestnil kráľa, taktiež družinu,

a dva dni dával veľkú hostinu. 

(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str.  20)