banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

N. KOSTIN A. - Zo starých Bánoviec (časť 4 z 22)

  • Vytlačiť

  

Bánovce hradu Uhroveckému

poddané boly- patrili jemu.

Ten hrad a pánstvo mal Blásius Bás,

niekoľko rokov – a opustil nás.

 

Vyhnal ho totiž pán Trenčína Čák,

a vraj, - že s klamstvom. - To nebolo tak.

Matúš Čák bol- snáď všetcia to viete-

slovenský veľmož, povestný v svete.

 

Od Komárna až tam po Moravu,

všetko od Košíc až po Oravu,

patrilo jemu a ľud ho mal rád.

Trenčín bol hlavný a sídelný hrad.

 

Hrad si kráľovský zariadiť on dal,

palatína tiež i dvormajstra mal.

Peniaze razil, mal svoj riadny súd,

dobré mal srdce pre slovenský ľud.

 

Staroslovenské zvyky uvádzal,

slovensky modliť, učiť sa kázal.

A z cudzích panství volal Slovákov,

dal domky, polia im bez rozpakov.

 

Vravel: Slováci spojiť sa musia

bo neprajníkov svornosťou dusia.

Svornosť je sila, väčšej už neni,

národ má život s ňou zaistený.

 

Najradšej Trenčín a Bánovce mal,

k telesnej stráži len z tých miesst si bral:

vojakov- riekol- vernejších nemám,

a ich majetky zničiť ja nedám.

 

V Bánovciach on hrad a hradby staval,

aj fortňu, by ľud sa neobával,

že cudzí príde a zničí im dom.

To bude večná spomienka po ňom.

 

Kráľ Karol Robert ho nenávidel,

viedol s ním vojnu, jak svet nevidel.

Pri Toryše kráľ do boja išiel,

pred Čákom skoro o život prišiel.

 

Šťastie sa potom však obrátilo,

kráľovské vojsko tam zvíťazilo.

Na iných miestach tiež prehral vojnu,

tak nemal ani už moc obstojnú.

 

Vzal si to k srdcu - nemohol to zniesť.

Čák zmrel! - prišla tá presmutná zvesť.

Škoda ho škoda, preveľká škoda,

s ním nám Slovákom zmizla sloboda.

 

Po jeho smrti- by nemal pletky-

fiškus hneď sobral jeho majetky.

Básov syn Peter márne sa snažil,

svoje zpäť dostať- sklamanie zažil.

 

Takto Bánovce po Božej vôli

päťdesiat rokov poddané boly.

A naraz slnko zasvitlo mestu,

sloboda našla svoju si cestu.

 

Kráľ Ludvik Veľký poddanstvo zrušil,

Bánovce mestom slobodným určil.

Mikvovský dostal ten kráľovský list,

k omylu nikdy by nemohlo prísť.

 

 

(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str. 16)

 

 

 

Nachádzaš sa tu: Domov N. KOSTIN A. - Zo starých Bánoviec (časť 4 z 22)