banovecko

N. KOSTIN A. - Zo starých Bánoviec (časť 3 z 22)

Neskoršie stal sa on dobrým kráľom,

v Čechách panoval prísne si zdarom.

Pohanských zvykov Čechov odučil,

zločinnou rukou život dokončil.

Ladislav Prvý kráľ tiež k nám prišiel,

princa keď do Čiech sprevádzať išiel.

Do mesta vtiahol s velikou čatou,

- Človek bol s dušou – naozaj zlatou.

Tiež pobožný bol, dobrého srdca,

ľud ho miloval jak svojho otca.

Kdekoľvek prišiel, rozdával dary,

- kľačiac sa modlil – vždy pri oltári.

V každom on meste kde sa zdržoval

oltárik v izbe postaviť si dal.

S kráľom kňaz jeden stále cestoval 

pri svätej omši kráľ miništroval.

V Nitre keď zomrel ten šľachetný kráľ

v celej krajine, každý nariekal.

Koloman hlásil trojročný smútok,

za kráľa, čo znal len dobrý skutok.

A svätý otec náš Urban Druhý,

poslal hneď veniec – s nápisom stuhy:

» Otec Nebeský zavolal Teba,

vítať Ťa budú Anjeli s Neba.

Neskoršie pápež Celestín Tretí,

vyhlásil: kráľ je Ladislav Svätý.

Každý rok júna dvacaťsiedmeho,

deň sa má svätiť na slávu jeho.

V tom roku tuná stavali kostol,

už na jeseň sa posvätiť mohol.

Job, arcibiskub náš z Ostrihomu,

podporu hmotnú dal k cieľu tomu.

Dve tisíc osôb doviedol sebou -

vždy sa bavili po horách streľbou.

U nás princ býval poldruha roka,

bez Bánovčanov nespravil kroka.

Svätil ho biskup Eduard z Nitry,

kázeň mal krásnu - človek bol bystrý.

» Svätý Mikuláš « - tak ho pokrstil,

slávnostnú omšu, tiež on odslúžil.

Staroslovenská Sväť omša bola,

vtedy sa slúžiť v tej reči mohla.

Pravda dnes všetko je to inakšie,

všade latinská či maďarská znie.

Tak päťsto rokov máme tu kostol,

práve teraz má z neho byť popol?

Namiesto Kríža, polmesiac – vari?

Turkom sa nikdy to nepodarí.

V Bánovciach boli už dvaja Svätí,    

ochránia nás od pohanskej smeti.

Otcovia naši žili si riadne,

ponosy na nich neboly žiadne.

Preca tých ľudí, čo ticho žili,

Maďari všetkých si podmanili.

Cudzím museli robiť a čušať,

dúfali: Pán Boh chce ich len skúšať. 

(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str. 13)