banovecko

ZDRUŽENIE OBCÍ BÁNOVECKO

 

Cezhraničná spolupráca slovenského a českého mikroregiónu v projekte „SPOZNAJ A CESTUJ“

 Mikroregión Bánovecko bol založený v roku 2003 na ustanovujúcom sneme ako záujmové združenie "Združenie obcí Bánovecko". Základnou myšlienkou pre vznik mikroregiónu bol rozvoj spoločenského, kultúrneho, ekonomického a hospodárskeho života.
Zakladajúcimi obcami boli: Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy. V súčasnosti má mikroregión 15 členov. Cieľom združenia je iniciovanie a podpora rozvojových projektov a ich realizácia na území mikroregiónu Bánovecko, teda v katastroch obcí Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Veľké Chlievany, Prusy, Pravotice, Dolné Naštice, Otrhánky, Haláčovce, Podlužany a Ruskovce, ktoré sú členmi združenia.

Čítať ďalej...

NA KRASÍN

Dolná Súča – hrad Súča – Krasín – Dolná Súča

 

Poloha: Biele Karpaty – centrálna časť (Súčanská vrchovina, Bošácke bradlá).

 

Východiskový a cieľový bod: Dolná Súča, zastávka SAD, parkovisko.

 

Časový rozvrh: Dolná Súča – hrad Súča ¾ hod. – Krasín ½ hod. – Dolná Súča ¾ hod.

 

Spolu:2 hod.

 

Prevýšenie: 233 m.

 

Náročnosť: Krátka a stredne náročná túra vedúca po trase náučného chodníka. Jej náročnosť spočíva v tom, že vedie skalným terénom. Značkovanie náučného chodníka je do značnej miery zanedbané a miestami celkom chýba. Terén je však prehľadný a orientačne takmer bezproblémový. Trasu je vhodné absolvovať za pekného a najmä suchého počasia, pretože pohyb po mokrých skalách môže byť nebezpečný.

 

Základná trasa: Východiskovým a cieľovým bodom túry je obec Dolná Súča (285 m). Začneme uprostred dediny a z priestranstva s autobusovou zastávkou, obchodmi a reštauráciou sa vydáme hore ulicou smerom na západ. Neprídeme až ku kostolu, ale ešte pred ním odbočíme doprava. Bočnými ulicami sa dostaneme na severozápadný okraj obce. Pôvodná trasa náučného chodníka viedla takmer po južnom úpätí mohutného skalnatého bradla. Chodník, ktorý využívala, však značne zarástol (stav – jeseň 2004), preto radšej pôjdeme ďalej od skaly. Pohodlne prejdeme po kosených lúkach, z ktorých je pekný výhľad na bradlo. Hoci lúku pretínajú pásy ťažko priechodných krovín, nemusíme sa cez ne predierať, pretože na západnom konci sa lúčne pásy spájajú. Po svahu pohodlne vystúpime pod najzápadnejšiu skalu skalného hrebeňa. Prístup na vrchol je pomerne jednoduchý a bezpečný. Len veľmi ťažko na ňom rozpoznáme posledné zvyšky hradu Súča (500 m). Stredoveký hrad tu stál už v 13. storočí. Vznikol na mieste pravekého sídliska z mladšej bronzovej doby, ktoré patrilo k lužickej kultúre. Pre výhodnú strategickú polohu mal predovšetkým strážnu funkciu. Ako mnohé ďalšie považské hrady, aj hrad Súča kedysi patril veľmožovi Matúšovi Čákovi. Postupne vystriedal viacerých majiteľov, ktorí na neďalekej obchodnej ceste vedúcej na Moravu vyberali mýto. V 15. storočí patril Barbore Celskej, manželke uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Spustol po roku 1550, keď ho vlastnil rod Podmanických. Aj keď z hradu Súča takmer nič nezostalo, výhľad z miesta, na ktorom stál, je fascinujúci. Z krajného brala začneme náročný prechod skalným hrebeňom. Zo štrbiny pod hrebeňom sa po zarastenej ceste dostaneme na susedný vrchol s telekomunikačnou vežou. Odtiaľ sledujeme skalný hrebeň mohutného bradla Krasín (516 m), v ktorom sú len sotva rozpoznateľné úseky úzkeho skalného chodníka. Postup má zväčša podobu preliezania zo skaly na skalu. Vápence pod nohami sú zjavne skrasovatené, voda do kameňa na mnohých miestach vyhlodala rozličné otvory (škrapy). Keď prídeme na miesto, kde úzky skalný hrebeň začína výraznejšie klesať, musíme sa rozhodnúť, ako túru ukončíme. Pohodlnejší a bezpečnejší je návrat po rovnakej trase, avšak môžeme pokračovať aj ďalej. Neodporúčame držať sa presne na hrebeni, pretože sa končí strmým zrázom v stene malého kameňolomu. Strmá a na zostup nevhodná je aj pravá strana hrebeňa obrátená na juh. Menej pohodlný, avšak pomerne bezpečný je zostup strmým zalesneným svahom na severnej strane. Ak zvolíme tento variant, po vyjdení z lesa sa ocitneme na lúke, po ktorej zostúpime na cestu vedúcu ku kameňolomu neprídeme však až k nemu, ale vykročíme opačným smerom, čiže doľava. Cesta sa oblúkom zvažuje na asfaltovú cestu, po ktorej pohodlne prídeme do stredu obce Dolná Súča (285 m), kde sme túru začínali. 

 

Zdroj: Biele Karpaty - ISBN 978-80-88975-77-8

Nachádzaš sa tu: Domov NA KRASÍN