banovecko

Pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo - Veľká Fatra

Pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo

Pôdny kryt vo Veľkej Fatre je výrazne diferencovaný v závislosti od vlastností geologického podkladu, parametrov reliéfu  a podnebných zmien. Najrozšírenejším pôdnym typom sú rendziny na vápencovom a dolomitickom podklade. Na kryštalických horninách prevažujú nekarbonátové pôdy s menším obsahom vápnika. Patria sem napríklad horské hnedozeme v lesoch a na svahoch, ktoré s rastúcou nadmorskou výškou pozvoľna prechádzajú do podzolovaných hnedozemí.

Najvýraznejšou krajinotvornou zložkou Veľkej Fatry sú lesy, ktoré pokrývajú viac ako dve tretiny jej územia. Najrozšírenejšou drevinou je buk, po ktorom nasleduje smrek, jedľa, borovica a javor. Súvislejšie porasty kosodreviny možno nájsť v oblasti Čierneho kameňa. Lesné spoločenstvá vytvárajú plynulý sled vegetačných stupňov od dubovo-bukového v najnižších polohách cez bukový, jedľovo-bukový, smrekovo-bukovo-jedľový a smrekový až po kosodrevinový v najvyšších polohách. Porasty kosodreviny sa však vyskytujú len na izolovaných ostrovčekoch. Jej pôvodný výskyt výrazne ovplyvnilo rozširovanie pasienkov v pásme hlavného hrebeňa, ktoré bolo najintenzívnejšie v období valašskej kolonizácie v 15. až 17. storočí. Cenné sú najmä spoločenstvá reliktných borín na dolomitových a vápencových skalách v západnej časti územia. Európskou raritou je výskyt tisu obyčajného. Ide o najväčšie sústredenie jeho pôvodného výskytu v Európe (viac ako 150 000 kusov). Tis možno nájsť vo viacerých veľkofatranských dolinách (najmä v Harmaneckej doline v národnej prírodnej rezervácii Harmanecká tisina).

Zdroj: http://www.npmalafatra.sk/uzemie/prirodne-pomery/

Rastlinstvo Veľkej Fatry je neobyčajne pestré. Najväčšmi to platí o veľkofatranských svahoch budovaných vápencami a dolomitmi. Zastúpené sú tu teplomilné, horské i vysokohorské druhy. Reliktný charakter majú vzácne rastlinné spoločenstvá skalných biotopov, ktoré pretrvali najmä na miestach, kde rozvoj lesa nebol a nie je možný (napr. na strmých a kolmých skalných stenách, v previsoch, extrémnych polohách najvyšších vrchov, lavínových žľaboch, hlbokých inverzných roklinách a pod.). V oblasti je zastúpená veľká skupina endemických a reliktných druhov, ktorých počet je jeden z najvyšších na Slovensku. Ide o špecifické druhy kveteny viazané výhradne na určité územie. Najbohatšie a najpestrejšie sú rastlinné zoskupenia na vápencoch a dolomitoch. Na viacerých, väčšinou veľmi ťažko dostupných miestach rastú lesy pralesového charakteru. Z nelesných rastlinných spoločenstiev sú najrozsiahlejšie lúčne spoločenstvá v hôľnom pásme a v niektorých dolinách a spoločenstvá slatín a rašelinísk. Krásu kvetov Veľkej Fatry možno najlepšie obdivovať od druhej polovice mája do konca júna.

Živočíšna ríša Veľkej Fatry je veľmi pestrá a druhovo rozmanitá. Rozľahlosť územia a dostatočne veľké lesné plochy relatívne málo narušenej prírody zaručujú mnohým živočíchom veľmi dobré životné podmienky. Z cicavcov tu ešte aj v súčasnosti nachádzajú útočisko veľké šelmy ako medveď hnedý a rys ostrovid. Veľká Fatra je pohorím s druhým najvyšším počtom medveďov na Slovensku (na prvom mieste sú Nízke Tatry). Rys je v súčasnosti hlavným prirodzeným regulátorom početného stavu jelenej a srnčej zveri. V roku 1962 pri Necpaloch ulovili exemplár, ktorého lebka je z hľadiska veľkosti dodnes neprekonanou trofejou. Výskytom medveďa a rysa je známa predovšetkým Ľubochnianska, Gaderská a Blatnická dolina. Z ďalších dravcov sa v oblasti vyskytuje vlk dravý a mačka divá. Jelenia a srnčia zver je charakteristická nielen vysokým počtom, ale aj dobrou kvalitou, a preto sa používa aj na vylepšenie a omladenie stád žijúcich v iných oblastiach Slovenska. Množstvo jaskýň a skalných štrbín vytvára vhodné podmienky na početný výskyt netopierov. V bralnatých vápencových terénoch hniezdia mnohé druhy vzácneho vtáctva (napr. orol skalný, sokol sťahovavý, krkavec, výr a ďalšie). Spolu bolo na území Veľkej Fatry zaregistrovaných približne 60 druhov cicavcov, 110 druhov vtákov, 8 druhov obojživelníkov a 7 druhov plazov. 

Zdroj: Zdroj: Veľká Fatra 2. vydanie, 2008, ISBN 978-80-89226-51-1