banovecko

Tipy na výlet- PARK V PIEŠŤANOCH

Liečivé účinky piešťanských termálnych prameňov opisuje v básnickom diele Adam Trajan Benešovský už v druhej polovici 16. storočia. Kúpeľný park tvorí jednotný komplex s kúpeľnými domami a vytvára ich reprezentatívne prostredie umožňujúce kúpeľným hosťom, ale aj ostatným návštevníkom parku príjemné prechádzky v esteticky hodnotnom prostredí.

Čriepky z histórie

Kúpeľná osada pod názvom Teplice v chotári mestečka Piešťany tvorila samostatný celok s vlastným richtárom. Je to pôvodný názov pre dnešnú časť centra Piešťan vzdialenú asi 2 km, ktorá sa však v druhej polovici 19. storočia natoľko rozrástla, že sa so starými Piešťanmi spojila a názov „osada Teplice“ zanikol.

Prvé písomné svedectvo o rozvíjajúcej sa kúpeľnej liečbe možno nájsť v neveľkom latinskom spise Juraja Wernhera „Správa o podivuhodných vodách Uhorska“, ktorý vyšiel viackrát, prvýkrát v roku 1549 v Bazileji. Pri liečivých prameňoch nastal stavebný ruch okolo roku 1780 za éry Erdödyovcov.

Osobitú pozornosť budovania kúpeľov spolu s parkom venoval gróf Jozef Erdödy. Po spevnení brehov Váhu vznikol z jeho dvoch ramien malý ostrovček, jadro dnešného Kúpeľného ostrova. Tu postavili najprv budovu pre vaňové kúpele a neskôr zastrešili aj spoločné bazény – bahniská. Pravdepodobne v roku 1813 postavili murované bazénové kúpele so štyrmi bazénmi na mieste drevených, zničených povodňou. Začiatkom dvadsiatych rokov 19. storočia boli rozšírené a do dnešného klasicistického výrazu privedené vaňové kúpele s dnes už neexistujúcim zrkadliskom. Do konca päťdesiatych rokov 19. storočia sa datuje prestavba a rozsiahla dostavba bazénových kúpeľov. Nakoniec v roku 1862 komplex kúpeľných domov dotvorili výstavbou budovy na prípravu a aplikáciu liečivého bahna. Tieto budovy, známe pod názvom Napoleonské kúpele, vytvorili útulné malé námestie, stredisko kúpeľného ruchu v 19. storočí, a sú obľúbené dodnes. Ďalší rast kúpeľov i mestečka, ktoré sa stalo na istý čas aj administratívnym strediskom okolia, podnietilo zlepšenie komunikácií, najmä postavenie považskej železnice v roku 1876.

Kúpeľné domy sa budovali s nadväznou parkovou úpravou, vytvárali zázemie jednotlivým budovám a slúžili návštevníkom na spoločenské účely. O tom, aký význam pripisovali poslední nájomcovia Winterovci parku ako významnej súčasti kúpeľov, svedčia zachované plány vypracované renomovanými záhradnými architektmi. Oslovenými architektmi boli budapeštiansky architekt J. Heim a drážďanský architekt W. Rohnick, ktorí v rokoch 1910 a 1911 vypracovali plány na komplexnú úpravu kúpeľného parku.

Súčasnosť

Zeleň je neodmysliteľnou a prirodzenou súčasťou kúpeľných miest a stredísk. Piešťanské parky rozdeľuje Váh na dve časti. Na pravej strane je mestský park, kým kúpeľný park sa nachádza na protiľahlom brehu rieky a je ohraničený Váhom a jedným z jeho ramien. Rozloha oboch parkov je približne 125 ha. Tieto parky majú spoločný pôvod, vznikli na miestach niekdajších lužných lesov. Aj keď sa ich pôvodný charakter postupne stieral, možno tu dodnes nájsť skupinky drevín typických pre alúvium rieky (topoľ čierny, topoľ biely a pod.). Jedinečné je prepojenie oboch parkov Kolonádovým mostom, významným dielom funkcionalistickej architektúry. O jeho výstavbu sa ideovo a finančne postaral nájomca Ľudovít Winter, ktorý prišiel s myšlienkou krytého prepojenia Kúpeľného ostrova cez Váh s mestskou časťou Piešťan. Vrchnú krytú kolonádu s obchodíkmi a drobnou architektúrou projektoval architekt Emil Belluš. Ďalší zaužívaný názov Kolonádového mosta – Sklený most, charakterizuje výtvarnú hodnotu tohto architektonického diela, ktorú tvorí leptané sklo s námetmi Martina Benku. Pri vstupe na Kolonádový most stojí socha „barlolámača“, symbolu kúpeľov, ale aj mesta Piešťany v nadživotnej veľkosti od R. Kúhmayera z roku 1933. V južnej časti Kúpeľného ostrovaje situovaný komplex kúpeľných domov Thermia Palace, Irma, Pro Patria a Napoleonských kúpeľov. Hotel Thermia Palace spojený s balneoterapiou v objekte liečebného domu Irma bol obnovený, zaraďuje sa k reprezentantom secesného architektonického slohu. Spolu s komplexom budov zrekonštruovali aj exteriérové plochy, ktoré tvoria reprezentatívny nástupný priestor. Sadovnícke úpravy zodpovedajú architektonickému výrazu budovy, okrem starostlivo udržiavaného trávnika sa tu nachádzajú tvarované dreviny, živé ploty lemujúce komunikácie a záhony, kobercové výsadby kvetín, ale aj fontánu a diela drobnej architektúry (vázy, sochy). Napoleonské kúpele sú jedným z najstarších objektov na Kúpeľnom ostrove. Vybudovali ich v klasicistickom slohu po skončení napoleonských vojen. Boli určené na liečbu vojakov. Vďaka dispozícii budov vznikol čiastočne uzavretý priestor s parterom pokrytým trávnikom a kvetinovými záhonmi. Stĺporadia klasicistických budov tvoriace kolonádu sú obrastené popínavými drevinami.

Atmosféru kúpeľného parku dotvára sústava troch jazierok s termálnou vodou s výsadbami vodných a močiarnych rastlín. Botanickou zaujímavosťou je lekno viktória kráľovská, druh pochádzajúci z tropických oblastí. Listy tohto lekna plávajúce na hladine môžu dosiahnuť priemer až 2 m a zvláštnosťou je aj kvet. Kvety sa otvárajú v noci, vydržia rozkvitnuté niekoľko hodín, maximálne však dva dni, pričom sa kvetné lupene postupne sfarbujú zo snehovo bielej farby do tmavoružovej. Park v priestore za Napoleonskými kúpeľmi prechádza nebadane do prírodno-krajinárskej časti s cennou lipovou alejou lemujúcou hlavnú komunikačnú os a so striedajúcimi sa lúčnymi priestormi a skupinami drevín. Do okolitej voľnej krajiny vedie v severnej časti Kúpeľného ostrova topoľová aleja. V parku sa nachádzajú aj dendrologické zaujímavosti, dreviny dotvárajúce kompozíciu svojím vzhľadom, kvitnutím či tvarom a sfarbením listov. Medzi takéto dreviny patrí ginko dvojlaločné, rôzne druhy a kultivary magnólií a ďalšie dreviny. Súčasťou Kúpeľného ostrova je Kúpalisko Eva vybudované v rokoch 1933 a 1934. 

Vydavateľstvo Dajama