banovecko

Typy na výlet- NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ KRAS

Národný park Slovenský kras, ležiaci na juhu Slovenska pri hraniciach s Maďarskom, je najväčším krasovým územím v Európe a má najviac podzemných priestorov (nachádza sa tu vyše 1 100 jaskýň a priepastí, ktoré zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO).

Národné prírodné rezervácie

Brzotínske skaly- skalnaté strmé úbočia Silickej planiny v dĺžke asi 10 km so zachovanými komplexmi prirodzenej skalnej, lesostepnej, lesnej a sutinovej flóry a fauny so zastúpením zriedkavých endemických a reliktných spoločenstiev a druhov.

Domnické škrapy- lokalita sa považuje za najlepšie vyvinuté škrapové pole na Slovensku. Nachádza sa na južných úbočiach vrchu Čertova diera (350-435 m) pri vchode do jaskyne Domica na Silickej planine s významnou suchomilnou flórou (krupinka obyčajná, kosatec nízky) a faunou (krátkonôžka štíhla, jašterica zelená).

Jasovské dubiny- lokalita vápencovej Jasovskej skaly (255-350 m) so suchomilnou vegetáciou až teplomilnou dúbravou na druhom brehu Teplice so starými exemplármi duba zimného. V skalách hniezdi vzácne vtáctvo.

Pod Strážnym hrebeňom- skrasovatené východné úbočie planiny Koniar nad ústím Štítnika do Slanej (230- 500 m) s Hradnou priepasťou hlbokou 27 m, suchomilnými drieňovými dúbravami a jediným hniezdiskom strnádky európskej na Slovensku.

Národné prírodné pamiatky

Ardovská jaskyňa- jaskyňa dlhá 1,3 km je biotopom zriedkavých druhov netopierov (podkovár južný, podkovár krpatý) a významným archeologickým náleziskom. Nachádza sa vo vápencoch Vysokej na okraji Silickej planiny.

Domica- jaskyňa je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému v Slovenskom krase, ktorý je napojený na maďarský jaskynný systém Baradla s dĺžkou takmer 22 km (samotná Domica je dlhá 5 885 m – prepojená s jaskyňou Čertova diera). Patrí medzi najteplejšie jaskyne na Slovensku s priemernou ročnou teplotou 10 stupňov Celzia. Jaskyňu Domica objavili v roku 1926 a sprístupnili v roku 1932 (prehliadkový okruh meria 1 715 m, vchod je v nadmorskej výške 339 m. Jej súčasťou je atraktívna 140 m dlhá plavba na člne po podzemnej rieke Styx, ktorá jaskynný systém spolu s Domickým potokom vytvorila. Domica udivuje nádhernou sintrovou výzdobou.

Drienovská jaskyňa- výverová jaskyňa s viacerými výnimočnými formami (dendrity – kryštály stromčekovitého tvaru, koralovité kvaple, monokryštály kalcitu), s podzemným tokom a výskytom veľkých kolónií netopierov. Dĺžka jaskyne je 1 348 m s výškovým rozdielom 85 m.

Kunia priepasť- priepasťová jaskyňa hlboká 203 m dlhá 813 m patriaca do jaskynného systému Skalistého potoka s bohatou sintrovou výzdobou, podzemným jazierkom a 23 m vysokým Veľkým vodopádom.

Obrovská priepasť- jaskynná priepasť hlboká 103 m je najhlbšou a najkrajšou (najbohatšia je sintrová výzdoba v časti Galéria) jaskyňou v slovenskej časti planiny Dolný vrch.

Snežná diera- ľadová jaskyňa s dĺžkou 45 m a vytvárajúcim sa ľadom na dne západného konca chodby a nepatrnou hráškovou výzdobou.

Prírodné rezervácie

Gerlašské skaly- bizarné bralá severných úbočí Plešivskej planiny pod Gerlašskou skalou (752 m) s krasovými formami (Šingliarova priepasť), hniezdiskami dravcov a so zriedkavou flórou.

Kráľová studňa- zaujímavá lokalita s vývermi viacerých prameňov na nive potoka (450 m) v Silickej planine pri slovensko – maďarskej štátnej hranici so zachovanou prirodzenou slatinnou jelšinou v okolí.

Palanta- pestré lesostepné a lesné teplomilné spoločenstvá s dubom plstnatým, jaseňom manovým a chránenými druhmi flóry a fauny na južných svahoch vápencovej plošiny s krasovým reliéfom.

Sokolia skala- výrazné bralo na severovýchodne orientovaných svahoch (350 – 500 m) záveru doliny Sokolieho potoka na Silickej planine s krasovými javmi. Lokalita je archeologickým náleziskom. Vyskytuje sa tu viacero zriedkavých druhov rastlín a živočíchov.

Vydavateľstvo Dajama