banovecko

Bratislava- VÝLETY ZO STARÉHO MESTA

Michalská a Ventúrska ulica

Poznávanie Bratislavy začneme na Hurbanovom námestí, ktoré ponúka krásny pohľad na štíhlu siluetu Michalskej veže s charakteristickou cibuľovitou strechou. Začiatok Michalskej ulice vedie po kamennom moste sv. Michala 1, ktorý sa klenie ponad bývalú hradbovú priekopu. Michalská veža 2 predstavuje jeden z neodmysliteľných symbolov Bratislavy. Z pôvodných štyroch brán, cez ktoré sa vstupovalo do opevneného stredovekého mesta, sa dodnes zachovala iba brána na Michalskej veži. Pod Michalskou vežou je umiestnený nultý kilometer, od ktorého sa odpočítava vzdialenosť vybraných svetových miest od Bratislavy. Výstup na ochodzu Michalskej veže sa oplatí najmä vtedy, keď si ho môžeme spríjemniť prehliadkou zaujímavej Expozície zbraní a Mestského múzea. Na Michalskú ulicu nadväzuje Ventúrska ulica, ktorá nesie meno rodiny Ventúrovcov- mešťanov pochádzajúcich z Talianska. Ventúrsku ulicu spája s Michalskou ulicou krátke zúženie spôsobené priblížením protiľahlých domov. Na rohu Ventúrskej a Zelenej ulice stojí barokový Pálffyho palác 9 (dom č. 10), ktorý v roku 1747 prestavali zo staršieho domu. Pamätná tabuľa na fasáde Pálffyho paláca zo strany Ventúrskej ulice upozorňuje, že v ňom pravdepodobne koncertovalo šesťročné dieťa, ktoré celý svet pozná pod menom Wolfgang Amadeus Mozart.

Dóm sv. Martina a Kapitulská ulica

Pýchou každého kresťanského mesta je farský kostol. Bezpochyby to platí aj o Dóme sv. Martina- najväčšom, najstaršom a najvýstavnejšom bratislavskom chráme zo 14. storočia. Dóm sv. Martina bol korunovačným kostolom v rokoch 1563 až 1830. Postupná barokizácia Dómu sa sústredila najmä na interiér a výstavbu štvrtej kaplnky. V rokoch 1732 až 1734 sa chrámový pôdorys na severnej strane rozšíril o Kaplnku sv. Jána Almužníka, ktorá patrí k umelecky najhodnotnejším pamiatkam v Bratislave. Od presbytéria Dómu sv. Martina vedie smerom na sever Kapitulská ulica, ktorá patrí k najstarším uliciam v meste. V rohu, v ktorom jednu stranu vytvára východný rad domov na Kapitulskej ulici, vyniká veľká budova s rozľahlým predným dvorom s vyrastenou zeleňou. Dominantnou stavbou na Klariskej ulici je kostol klarisiek s kláštorom.

Panská a Lurinská ulica

Panská a Laurinská ulica tvoria najdlhšiu uličnú líniu v historickom centre Bratislavy dlhú 700 m. Panská ulica sa začína pri bývalej Vydrickej bráne a siaha po križovatku s Rybárskou bránou. Na mieste, kde sa Panská ulica otvára do obdĺžnikovej plochy Rudnayovho námestia, stojí klasitistický Csákyho palác 1 z roku 1775. Jedným z najživších miest v Starom Meste je križovatka Rybárskej brány s Panskou a Laurinskou ulicou. Ľudia sa tu radi zastavujú, aby si vypočuli pouličných hudobníkov. Laurinská ulica je pokračovaním Panskej ulice. V jej východnej časti sídlila v jednej z budov najvýznamnejšia slovenská činoherná scéna Slovenského národného divadla.

Hlavné námestie

Každá budova na Hlavnom námestí si zaslúži pozornosť. Najviac však jeho hlavná dominanta – Stará radnica 1 . prestavaná prešporská radnica na Hlavnom námestí sa začala naplno využívať v roku 1434. Nárožný dvojposchodový Kutscherfeldov palác (dom č. 7) patrí medzi najkrajšie rokokové stavby v meste. Dnes je Kutscherfeldov palác 3 sídlom zastupiteľského úradu Francúzskej republiky a Francúzskeho inštitútu.

Františkánske námestie

Františkánske námestie predstavuje určitý protipól rušného Hlavného námestia. Návštevníkom ponúka podstatne tichšie, priam komorné prostredie v obkľúčení starobylých historických budov. Architektonickou ozdobou hornej časti Františkánskeho námestia je Mirbachov palác 1. Spolu s Primaciálnym palácom sa považuje za to najkrajšie, čo Bratislava môže turistom ponúknuť.

Primaciálne námestie

Severovýchodná časť historického centra Bratislavy sa azda najväčšmi otvorila do priestoru bývalých predmestí, ktorému vládne „kráľ“ medzi bratislavskými palácmi. Primaciálny palác je veľkou pýchou a ozdobou nielen Bratislavy, ale celého Slovenska. Rozložitý Primaciálny palác, ktorý zapĺňa celú južnú stranu Primaciálneho námestia, sa právom považuje za jeden z najkrajších v Bratislave. Oproti Primaciálnemu palácu stojí Nová radnica. Moderná budova postavená pre bratislavský magistrát v roku 1948 nahradila asanovaný jezuitský kláštor zo 17. storočia. Na západnej strane Primaciálneho námestia sa nachádza zadný trakt Starej radnice. Aj keď sa podobá na stredoveké domy, nemá viac ako sto rokov. Postavili ho v roku 1912 na mieste zbúraného krídla radnice, v ktorom bol kedysi žalár.

 Vydavateľstvo Dajama