banovecko

Typy na výlet - Trenčín

Trenčiansky hrad

Najvýznamnejšou pamiatkou Trenčína a dominantou jeho širokého okolia je Trenčiansky hrad. Trenčianske hradné bralo je prirodzeným zakončením úzkeho, prevažne vápencového výbežku Strážovských vrchov. Zároveň tvorí najzápadnejšiu časť tohto pohoria. Jeho najvyšší bod sa týči do výšky 300 m n. m. (asi 90 m nad úrovňou Mierového námestia). Na severe sa hradné bralo bezprostredne dotýka nivy Váhu, ktorého ramená príležitostne obtekali okolo jeho úpätia. Na juhu hradné bralo pozvoľna prechádza do masívu Breziny.Históriu hradu si možno najlepšie priblížiť prehliadkou jednotlivých objektov. Prístupová cesta k hradu vedie z Matúšovej ulice v smere od farského Kostola Narodenia Panny Márie. Úzka cesta pomerne strmo stúpa od ostrej zákruty za kostolom. Po ľavej strane stojí budova bývalého hostinca Závoj, údajne najstaršieho hostinca na Považí. Pôvodne tu bola katolícka fara, avšak v polovici 16. storočia tu Margita Széchyová zriadila hostinec. O niečo vyššie sa na pravej strane nachádza zaujímavá stavba z travertínu. Ide o prvý trenčiansky vodojem, ktorý pochádza z roku 1911.

Matúšova veža

Hoci sa veža nazýva Matúšova veža (alebo Veľká veža), je doložené, že existovala ešte pred Matúšom Čákom. Tvorila najstarší a do obdobia jeho panovania asi jediný obytno – obranný priestor hradu. Veža stojí priamo na vápencovej skale, má pôdorys 12,5 a 12,2 m, pričom múry sú pri základe hrubé až 3,5 m. Hranolovité teleso veže (bez strechy meria 39 m) sa smerom k vrcholu mierne zužuje. V jadre medzi vonkajším a vnútorným tehlovým plášťom prekrýva staršiu kamennú vežu. Rekonštruovanú vežu s novou strechou otvorili v roku 1979 pri príležitosti osláv 1 800. výročia rímskeho nápisu na trenčianskej hradnej skale.

Centrum Trenčína

Historické jadro Trenčína nie je veľmi rozsiahle. Keďže je stiesnené prírodnými bariérami hradného brala a Váhu, nevznikol tu prirodzený priestor na rozsiahlu zástavbu. Z toho dôvodu bola hradbami chránená rozloha starého Trenčína (intra muros). V porovnaní s mnohými inými slovenskými mestami pomerne malá.

Mierové námestie

Mierové námestie sa vyvíjalo ako centrálny mestský priestor od počiatku vzniku osady pod hradom, o ktorej sa predpokladá, že existovala najneskôr od 12. storočia. Poloha na terase Váhu zabezpečovala prirodzenú ochranu pred povodňami. Typicky šošovkovitý tvar vznikol postupným rozširovaním starej obchodnej cesty, ktorá vedie podhradím v medziach daných prirodzenými bariérami – hradným bralom a tokom Váhu. Mnohé funkcie námestia sa s rozširovaním mesta postupne premiestnili. Funkcia najvýznamnejšej a najreprezentatívnejšej časti mesta mu však zostala dodnes.

Hotel Tatra

V čase vzniku bol najväčšou stavbou v meste a patril k najvýznamnejším hotelom na území Slovenska. Postupne sa stal miestom stretávania župnej honorácie. Pýšil sa vynikajúcou kuchyňou, v ktorej nechýbalo mníchovské pivo, tokajské víno či švajčiarske syry. Pôvodný vlastník barón Armín Popper hotel krátko po otvorení prehral spolu s väčšinou svojho majetku v kartách. Obdobia úpadku hotela sa neskôr striedali s obdobiami prosperity. Po vzniku Československej republiky sa hotel Tatra stal významným kultúrnym centrom na Považí. Organizovali tu ochotnícke divadelné predstavenia, ale aj špičkové vystúpenia bratislavského Slovenského národného divadla či pražského Národního divadla.

Námestie sv. Anny a okolie

Územie juhozápadne od stredu mesta zaberali prevažne záhrady, ktoré patrili jezuitom a neskôr piaristom. Prvou doloženou ulicou v tejto časti mesta je Nová ulica, ktorá viedla približne od evanjelického kostola smerom k Váhu. Neskôr sa z nej vyvinula Ulica 1. mája s viacerými školami a charakteristickým čulým študentským životom. Rozsiahlu budovu Gymnázia Ľ. Štúra postavili v roku 1907. Na opačnej strane ulice stojí kostol školských sestier Notre Dame z roku 1909, ktorý je známy pod skráteným menom U sestričiek. Vežu s priľahlou budovou ústavu školských sestier Notre Dame pristavili v rokoch 1928 a 1929. Interiér kostola zdobia nástenné maľby od P. J. Kerna z roku 1924. Obraz Sedembolestnej Panny Márie z roku 1909 namaľoval F. Schumacher. Juhozápadne od Ulice 1. mája vyrástla na začiatku 20. storočia na miestne pomery luxusná vilová štvrť známa ako Kollárova štvrť. Centrálny priestor mesta sa vytvoril na oválnom Námestí sv. Anny, ktoré sa začína za križovatkou Ulice J. Braneckého a Ulice Horný Šianec. Uličná sieť je tu založená na pôvodných cestách a chodníkoch vedúcich z južnej strany námestia. Najzaujímavejšou stavbou je Kostol sv. Anny v strede námestia, ktorý zasvätili patrónke Dolného mesta.

Vydavateľstvo Dajama