banovecko

Historický vývoj Bánoviec nad Bebravou

Bánovce nad Bebravou v roku 2016 dosiahli 784. výročie svojej prvej písomnej zmienky. Avšak existovali už dávno predtým. Osídlenie sledujeme už v praveku, pričom o tom svedčia mnohé archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (okolo 3 tisíc rokov p. n. l.), ako napr. popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej na území mesta. Rovnako okolie Bánoviec patrilo k husto osídleným územiam aj v 5. – 7. storočí n. l., a teda v období, keď na našom území žili Slovania. Staršie slovanské osídlenie je doložené nálezmi v podobe pohrebísk na území obce Brezolupy, Jerichov a inde. Počas 9. storočia boli Bánovce jedným z organizačných stredísk, pričom ležali na križovatke významných ciest. Do 13. storočia sa nám však zachovalo pomerne málo historických dokladov. Medzi prvé zaraďujeme správu českého kronikára Kosmasa z roku 1091 a darovaciu listinu uhorského kráľa Ondreja II. svojmu služobníkovi Hodislavovi z roku 1232, ktorú považujeme aj za prvú písomnú zmienku. Počas rokov sa vystriedalo viacero názvov ako Bánov, Ben alebo Baan.

Bánovce získali mestské výsady približne pred rokom 1376. Zároveň boli vyňaté spod právomoci Trenčianskej šľachtickej stolice aj uhrovského hradu. Rovnako nadobudli právo na vykonávanie trhov a jarmokov a súdnu právomoc nad mestským obyvateľstvom. Tieto výsady sa nám žiaľ nezachovali, taktiež ako postavenie Bánoviec ako slobodného kráľovského mesta. To bolo zrušené už v roku 1389 Stiborom zo Stiboríc a Beckova, ktorý dostal Bánovce a uhrovské hradné panstvo do zálohu od kráľa Žigmunda Luxemburského. Po vymretí jeho rodu sa opäť stali kráľovským majetkom, avšak výsady slobodného kráľovského mesta sa neobnovili. Naopak ich dávali do zálohu za značnú sumu peňazí ďalším zemepánom.

História Bánoviec je spojená aj s husitskými vpádmi na Slovensko. Známy český historik František Palacký sa domnieval, že husitské vojsko bolo v blízkosti Bánoviec napadnuté uhorským vojskom. V tomto období mal Bánovce v zálohu Štefan z Košece a od roku 1433 Ladislav z Ludaníc, obaja prívrženci husitov. S nimi súvisí aj tradícia o tzv. husitskom kostolíku v Bánovciach, pričom ide o gotický kostolík sv. Mikuláša na cintoríne, ktorý pochádza z predhusitských čias a má aj románske prvky.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa v Bánovciach vytvorili vhodné podmienky pre šírenie reformácie. Do roku 1660 fungovalo v Bánovciach evanjelické gymnázium, kde sa vystriedal rad rektorov, ako napr. Eliáš Ursinus, Daniel Dubravský, Jakub Faško a iní. Rovnako boli Bánovce od počiatku čisto slovenským mestom. Mestské protokoly a úradné písomnosti, zachované už zo 16. stor., boli vydávané v slovenskom jazyku. V tomto období začali vznikať i prvé remeselnícke cechy a v roku 1559 aj prvý urbár.

V septembri roku 1663 prepadla Bánovce skupina tureckých jazdcov, vyvraždila časť obyvateľov na čele s richtárom, inú časť obyvateľstva odviedla do zajatia a samotné mesto vypálila. Po odstránení škôd však nastal nový všestranný rozvoj mesta. Bánovčania sa zaoberali najmä výrobou súkna, obuvníctvom, kožušníctvom a krajčírstvom. Každý týždeň sa tiež konal trh. V roku 1787 mali Bánovce už 2222 obyvateľov a v roku 1828 tu stalo 290 domov s 2555 obyvateľmi. K mohutnému nárastu obyvateľstva došlo až po roku 1945. Do roku 1982 vzrástol počet obyvateľov na viac ako 16 tisíc. V súčasnosti má mesto 18 823 obyvateľov (k 31. 12. 2015).