banovecko

N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec (16 z 22)

V Bánovciach podnes bolo ich málo,

u nás vždy všetko Bohu česť vzdalo.

Archív náš jednu poznamenáva,

je to akási Zuza Šantavá.

Šesťdesiat rokov je práve to dnes

hriešnu jej dušu čo odniesol bes.

Nebola odtiaľ, z cudziny prišla,

vo dne vždy spala, v noci von išla.

Vraj že bola tá pekelná stvora

mrzkejšia ako iná potvora.

Raz bola človek, druhý raz zviera,

letela lepšie od netopiera.

Na poliach veľké robila škody,

nebolo vôbec žiadnej úrody.

Krupobitím nám zničila všetko,

ovce a kravy nedali mlieko.

Pálila domy, šírila nemoc,

ľudia prosili Boha o pomoc.

Dva plné roky ničila obec,

raz ju chytili, - tým jej bol konec.

Na Pažiť z mesta von ju odvliekli,

Bánovce celé hneď sa tam zbehly.

Tajila najprv, nechcela priznať,

ba, na mešťanov začala brýzgať.

Hlásnik hneď svedčil, že v noci videl,

ako sám diabol z jej domu vyšiel.

Našlo sa u nej šesť druhov mastí,

dve metly, taktiež amulet zlatý.

Potom tri ženy tiež prisahaly,

na metle lietať ju vídavaly.

A len čo vzlietla ona do vzduchu,

povstalo mračno v celom tom kruhu.

Porodnej baby dievča videlo,

bosorka ako mastí si telo.

Mastením týmto líškou sa stala,

hydinu cez noc nám roztrhala.

Potom aj sama,- s veľkým mučením,

- ťahaním nechtov- priznala svoj čin.

Rychtár ju živú odsúdil spáliť,

by sa nemohol zlý duch zas vrátiť.

Nato ju zdrapil náš bánovský kat

len – milosť! Zakríkla niekoľkokrát.

Hranica razom vzplanula ohňom,

bosorka s hrozným skončila stonom.

Strašidlo také dnes tu nemáme,

Všemohúcemu zato ďakujme.

A zvlášť teraz v tej žalostnej chvíli,

veriaci máme byť ušľachtilí.

Pátrajte preto, jak sa kto chová,

bosorky aby nevznikly znova.

Osobu cudziu ku mne doveďte,

v celom to meste ľudu oznámte.

Tak všetcia viete, čo máte robiť,

Turek by mesto nemohol dobyť.

Vyplňte presne len rozkaz ten môj,

on, keď si trúfa, nech započne boj.

Teraz je konec, niet sa čo radiť,

zajtra už každý má sa mne hlásiť.

Hlásiť čo novô a čo je treba.

Verím, že Pán Boh pomôže z Neba. 

(Zdroj:  N. KOSTÍN A – Zo starých Bánoviec; Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933)