banovecko

N. KOSTÍN A - Zo starých Bánoviec (11 z 22)

Veru je pravda ženička drahá -

Od Turka neni horšieho vraha.

Kríž jemu smrdí, za krvou žízni,

preto kresťana do smrti trýzni.

Šuhajko povedz, ako sa voláš?

A ako stojí susedný kraj náš?

Čo Žabokreky a Chynorany -

či sa tam vôbec niekto aj bráni?

Tetička drahá, poviem vám všetko,

ja som z Chynorian, volám sa Kmeťko.

Pri krste dali mi meno Pavol,

by som sa nebál, bárs príde diabol.

Od Topoľčian až do Veľkých Bielic,

a od Žabokriek dol do Ostratíc.

Všade sa stelie rovina pustá,

od dymu ale ako hmla hustá.

Chynorany tiež zničili celkom,

pálili domy - všetko vo veľkom.

A Mehmedovi volali slávu,

rychtárovi keď odsekli hlavu.

Bol mladý to muž, krásneho tela,

vysoký, štíhly ako tá jedla.

Dobrého srdca, tiež dobrý človek,

dával každému- prišiel ktokoľvek.

V obci ho každý ctil si a vážil,

za rychtára ho zvoliť sa snažil.

Pochádzal rodom od vás z Bánoviec,

- má tu žiť jeho matka i otec.

Matku on iste mal nesmierne rád,

u nás spomínal ju niekoľkokrát.

Bolo to strašné, keď ho kat vliekol,

posledné slovo- Mamička ! - riekol.

Žena sa striasla, už zamdleť mala,

sused ju chytil a preca padla.

Utíchlo všetko,- počuť len bolo,

tichý, tichučký šepot okolo.

Rychtár, ach rychtár, z Chynorian rychtár,

to najmladší syn môj, Michal Sitár.

Nechcel tu zostať- priženil sa tam,

stále hovoril, veď prídem zas k vám.

Všetkých mám rada- najmilší bol on,

bol aj najmladší, snáď preto ten sklon.

Bože, môj Bože- nechce sa mi žiť!-

zo žiaľu srdce prestalo jej biť.

Ľudia sa zľakli, začali bežať,

zostala sama- už mrtvá ležať.

Pramatka je to dnešných Sitárov,

mala majetky rôznych chotárov.

K mŕtvej dobehol hneď vlastný jej muž,

z hlavy dal dolu baranicu už. 

Zámožný mešťan radný Ján Sitár

počul jak skončil jeho syn rychtár.

Kľaknul a bozkal tri razy mrtvú,

Dávam Ti Bože, zas novú žertvu.

Ženu i dieťa najmilšie svoje-

za spásu vlasti, dávam čo moje.

Dal odniesť ženu do svojho domu,

kde mal troch synov, dve dcéry k tomu.

Títo keď mrtvú si zazreli mať,

začali plakať, prežalostne lkať.