N. KOSTÍN A - Zo starých Bánoviec (11 z 22)
Veru je pravda ženička drahá -
Od Turka neni horšieho vraha.
Kríž jemu smrdí, za krvou žízni,
preto kresťana do smrti trýzni.
Šuhajko povedz, ako sa voláš?
A ako stojí susedný kraj náš?
Čo Žabokreky a Chynorany -
či sa tam vôbec niekto aj bráni?
Tetička drahá, poviem vám všetko,
ja som z Chynorian, volám sa Kmeťko.
Pri krste dali mi meno Pavol,
by som sa nebál, bárs príde diabol.
Od Topoľčian až do Veľkých Bielic,
a od Žabokriek dol do Ostratíc.
Všade sa stelie rovina pustá,
od dymu ale ako hmla hustá.
Chynorany tiež zničili celkom,
pálili domy - všetko vo veľkom.
A Mehmedovi volali slávu,
rychtárovi keď odsekli hlavu.
Bol mladý to muž, krásneho tela,
vysoký, štíhly ako tá jedla.
Dobrého srdca, tiež dobrý človek,
dával každému- prišiel ktokoľvek.
V obci ho každý ctil si a vážil,
za rychtára ho zvoliť sa snažil.
Pochádzal rodom od vás z Bánoviec,
- má tu žiť jeho matka i otec.
Matku on iste mal nesmierne rád,
u nás spomínal ju niekoľkokrát.
Bolo to strašné, keď ho kat vliekol,
posledné slovo- Mamička ! - riekol.
Žena sa striasla, už zamdleť mala,
sused ju chytil a preca padla.
Utíchlo všetko,- počuť len bolo,
tichý, tichučký šepot okolo.
Rychtár, ach rychtár, z Chynorian rychtár,
to najmladší syn môj, Michal Sitár.
Nechcel tu zostať- priženil sa tam,
stále hovoril, veď prídem zas k vám.
Všetkých mám rada- najmilší bol on,
bol aj najmladší, snáď preto ten sklon.
Bože, môj Bože- nechce sa mi žiť!-
zo žiaľu srdce prestalo jej biť.
Ľudia sa zľakli, začali bežať,
zostala sama- už mrtvá ležať.
Pramatka je to dnešných Sitárov,
mala majetky rôznych chotárov.
K mŕtvej dobehol hneď vlastný jej muž,
z hlavy dal dolu baranicu už.
Zámožný mešťan radný Ján Sitár
počul jak skončil jeho syn rychtár.
Kľaknul a bozkal tri razy mrtvú,
Dávam Ti Bože, zas novú žertvu.
Ženu i dieťa najmilšie svoje-
za spásu vlasti, dávam čo moje.
Dal odniesť ženu do svojho domu,
kde mal troch synov, dve dcéry k tomu.
Títo keď mrtvú si zazreli mať,
začali plakať, prežalostne lkať.
(N. KOSTÍN A – Zo starých Bánoviec; Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933)