N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec (8 z 22)
Učbármi boli: Bohuš, Mošovský,
Ladiver, Faško, Šebo, Višňovský,
Chmelius, Fitko, Krman, Dubravius,
Sambocký, Láni, Belluš, Synapius.
Gróf vždy pre školu mnoho daroval,
výdavkov žiadnych on neľutoval.
Žiakom dal knihy, tiež byt a stravu,
žiadal si od nich len múdru hlavu.
Po jednom roku, čo ústav ten stál,
gróf už testament takto napísal:
Štrnásť má chlapcov- dľa vôli mojej-
dedič školovať do smrti svojej.
Ďalej sa musí udržať škola,
aby po mne vždy spomienka bola.
Vdova to dlhú plnila dobu,
potom aj záveť vzala do hrobu.
Posledný rok sa hlásilo sedem
žiakov do školy- prišiel len jeden.
Rektor Magister Alexej Hadík,
opustil školu a sním ten mladík.
Vystriedalo sa tu toľko toho,
bolo dosť biedy, radosti mnoho.
Ale že Turek by tiež sem prišiel,
v živote nikdy som nepomyslel.
Nás králi si vždy ctili, vážili,
tiež rôznych pochvál sme my zažili.
Jak Maxmilian tak Ludvik Druhý,
na prsia dali nám zlaté stuhy.
Kaštieľ dal stavať zať Jura Turzu,
toho, čo zničil čachtickú hrúzu,
Gróf Illesházy Gašpar s manželkou,
to palatina dcerou Helenkou.
Po istom čase gróf nás opustil.
Keďže sa rôznych činov dopustil,
založiť musel všetko- i kaštieľ.
Východisko už iné nenašiel.
Biskup Júr z Nitry má dnes to pánstvo,
teraz ho zničiť chce to pohanstvo.
Bojovať máme včuľ za Kríž svätý,
pomôže Pán Boh a všetcia Svätí.
Vidíte z toho, čo som vám kázal,
Bánovčan nebol nikomu vazal.
Brániť musíme mestečko naše,
- veď je otcovské dedictvo vaše.
Na konci musím ešte spomenúť,
čo nesmieme tak ľahko zabudnúť.
Mesto vždy malo dobrých občanov,
a cirkev naša vzorných kresťanov.
Bánovčan Medo daroval nám zvon,
a to ten menší, čo smutný má tón.
Práve je tomu šesťdesiat rokov,
starý sa rozbil- nebolo grošov.
Burjan náš mešťan ten najväčší dal,
to na posteli smrtnej odkázal.
Neni tak dávno je asi dvacať,
rokov, čo začal k modlitbe hlásať.
(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str. 33)
N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec (8 z 22)