Hrady a zámky v našom okolí
Beckov, Tematín, Uhrovec
Na hradnom vrchu, ktorý bol už dávnejšie opevnený, postavili v 12. storočí pravdepodobne iba drevený rad. Koncom 13. storočia preberá jeho funkciu štvorhranná murovaná veža, ku ktorej bol pripojený dvojposchodový palác. Najväčší rozmach prežil hrad na prechode zo 14. do 15. storočia, keď zvýšili jeho veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou. Do tohto obdobia spadá i výstavba kaplnky roku 1410. Protiturecké opevňovacie práce roku 1550 obohatili hrad o delovú vežu v spodnom nádvorí. Vtedy postavili aj renesančnú atiku, ktorá zjednotila pôvodne samostatné budovy do jedného celku. Zvýšila sa tým čiastočne bezpečnosť proti požiaru a vytvorilo sa podkrovie pre obranu. Turecké vojská ho roku 1599 bezvýsledne obliehali. Beckov napadli tiež povstalci Juraja Rákocziho. Hrad bol zásobovaný vodou zo studne pod jeho strmým bralom. Z toho dôvodu predĺžili až hradby dolného nádvoria. Nedostatok vody na hornom hrade však umožnil roku 1727 rýchle rozšírenie požiaru, po ktorom zostali na Beckove iba ruiny.
Hrad Tematín bol spolu s hradmi Trenčín, Beckov a Čachtice strediskom ochrany severozápadných pohraničných priesmykov Uhorska. V listinách sa prvýkrát spomína roku 1270. Stredoveký hrad so štvorbokou vežou a palácom zaberal s opevnením rozlohu neskoršieho horného hradu. Od konca stredoveku stráca Tematín postupne svoj strategický význam a prechádza do súkromných rúk. Snaha udržať krok s novou vojenskou technikou sa prejavila v stálom zdokonaľovaní predhradia. Malý a úzky priechod oddeľuje hornú časť hradu od dolného nádvoria, z ktorého vybiehajú do predbránia dve bašty chrániace vstup, zabezpečený ešte skalnou priekopou. Posledné úpravy hornej časti hradu pochádzajú zo 17. storočia. Pred svojím zánikom predstavoval Tematín kompaktnú a pohodlnú pevnosť. Prudké boje rákócziovského povstania ju veľmi poškodili. Neopravený hrad sa začal rozpadávať už začiatkom 18. storočia.
Uhrovecký hrad stojí opustený v Strážovskej hornatine neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Pred polovicou 13. storočia tu postavili románsky palác, ku ktorému priliehala kaplnka. Ohradenie, ako aj základnú dispozíciu tohto hradu nezotrel ani veľký stavebný ruch nasledujúcich čias. Na obvode nádvoria pribudol neskorogotický palác. Rozhodujúce boli však renesančné úpravy ku koncu 16. Storočia, ktoré dokazovali zámožnosť rodiny Zayovcov, majiteľov hradu. Dolné hospodárske nádvorie s dvoma oblými baštami sa stalo zároveň ťažiskom obrany hradu na jeho západnom svahu. Dnes vďačíme hlavne odľahlosti Uhrovca od stredoslovenských ťažení a tureckých výprav, že sa nám zachovala jeho pomerne kompaktná ruina s krásnymi ukážkami vzájomného prerastania jednotlivých slohových období. V čase Slovenského národného povstania pôsobila tu i v okolitých hustých lesoch partizánska brigáda J. Žižku, ktorej padlým bol postavený pamätník na blízkom Jankovom vŕšku.
(Zdroj: H. Fialová - A. Fiala: Hrady na Slovensku, Vydavateľstvo OBZOR, Vydavateľstvo kníh a časopisov n. p. 1966, 1. vydanie, 328 strán, ISBN 65-019-66)