N. KOSTRÍN A. - Zo starých Bánoviec (7 z 22)
Cisárovi raz fiškus žaloval,
Illesházyho zlým obviňoval,
Stále že snuje on velezradu,
nevie čo robiť,- prosí o radu.
Rudolf cisár hneď v zlosti nariadil,
majetok grófov by sa zabavil.
Somogy fiškus rozkaz previedol,
Illshýzy do Poľska utiekol.
Trenčín neskoršie zas dobil Bočkay.
Z Poľska sa vrátiac, gróg riekol: Počkaj!
V hneve fiškusa chytiť rozkázal,
pri mestskej bráne obesiť kázal.
O Forgáčovi chcem len povedať,
že akého on bol človeka zať.
Mikuláš Zriňský, junák Sigetský,
vlastný bol otec jeho manželky.
Katica Zriňská bolo jej meno,
k nám vždy prišla, keď kosili seno.
Horvátka, rázna žena tá bola,
a všetko zvládla pevná jej vôľa.
Bánovce maly všeljakých pánov,
doteraz ešte nikdy pohanov.
Všetcia až po dnes kresťania boli
a pomáhali nám, kde len mohli.
Slobodu mali sme aj včuľ máme,
a my za ňu aj životy dáme.
Bánovce budú vždy slobodu masť,
veru- nezničí ju turecký kat.
By ste vedeli- poviem vám ešte,
čo všetko dialo v našom sa meste.
Veľoheň tu bol, bosorky boly,
prví sme mali my stredné školy.
Bosoriek u nás neni už vôbec,
čistá je od nich dávna obec.
No v Trenčíne sú a nevedia jak,
očistiť mesto od takýchto pliag.
V Bánovciach - - vravia - bývala jedna,
stále len pila, vždy bola smädná.
Šantavá Zuza – tak ju volali,
potom súd strašný nad ňou konali.
Spomenul som vám tiež stredné školy,
vysvetlím teraz aké to boly.
Bolo gymnázium malé, humánne,
štyri triedy v ňom, malo významné.
Učili všetko v latinskej reči,
veľmi však málo praktických vecí.
Kyzmezer, Lycius a Omasta Ján,
a iní ešte prednášali tam.
Škola do behu- to riku Pána
pätnásťsto dvacať siedmeho daná.
Tri roky potom, nechali školu
jak profesori, tak žiaci- spolu.
Gróf Illesházy bývalý župan,
súc dobrý človek a žiadny skupáň,
maslel a riekol: Vec je hotová!
Školy sa majú otvoriť znova.
A tisíc šesťto ôsmeho roku,
boly tie školy už v svojom toku.
Latinskú, českú a hebrejskú reč.
učili v škole- i ovládať meč.
(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str. 29)