banovecko

N. KOSTRÍN A. - Zo starých Bánoviec (7 z 22)

Cisárovi raz fiškus žaloval,

Illesházyho zlým obviňoval,

Stále že snuje on velezradu,

nevie čo robiť,- prosí o radu.

Rudolf cisár hneď v zlosti nariadil,

majetok grófov by sa zabavil.

Somogy fiškus rozkaz previedol,

Illshýzy do Poľska utiekol.

Trenčín neskoršie zas dobil Bočkay.

Z Poľska sa vrátiac, gróg riekol: Počkaj!

V hneve fiškusa chytiť rozkázal,

pri mestskej bráne obesiť kázal.

O Forgáčovi chcem len povedať,

že akého on bol človeka zať.

Mikuláš Zriňský, junák Sigetský,

vlastný bol otec jeho manželky.

Katica Zriňská bolo jej meno,

k nám vždy prišla, keď kosili seno.

Horvátka, rázna žena tá bola,

a všetko zvládla pevná jej vôľa.

Bánovce maly všeljakých pánov,

doteraz ešte nikdy pohanov.

Všetcia až po dnes kresťania boli

a pomáhali nám, kde len mohli.

Slobodu mali sme aj včuľ máme,

a my za ňu aj životy dáme.

Bánovce budú vždy slobodu masť,

veru- nezničí ju turecký kat.

By ste vedeli- poviem vám ešte,

čo všetko dialo v našom sa meste.

Veľoheň tu bol, bosorky boly,

prví sme mali my stredné školy.

Bosoriek u nás neni už vôbec,

čistá je od nich dávna obec.

No v Trenčíne sú a nevedia jak,

očistiť mesto od takýchto pliag.

V Bánovciach - - vravia - bývala jedna,

stále len pila, vždy bola smädná.

Šantavá Zuza – tak ju volali,

potom súd strašný nad ňou konali.

Spomenul som vám tiež stredné školy,

vysvetlím teraz aké to boly.

Bolo gymnázium malé, humánne,

štyri triedy v ňom, malo významné.

Učili všetko v latinskej reči,

veľmi však málo praktických vecí.

Kyzmezer, Lycius a Omasta Ján,

a iní ešte prednášali tam.

Škola do behu- to riku Pána

pätnásťsto dvacať siedmeho daná.

Tri roky potom, nechali školu

jak profesori, tak žiaci- spolu.

Gróf Illesházy bývalý župan,

súc dobrý človek a žiadny skupáň,

maslel a riekol: Vec je hotová!

Školy sa majú otvoriť znova.

A tisíc šesťto ôsmeho roku,

boly tie školy už v svojom toku.

Latinskú, českú a hebrejskú reč.

učili v škole- i ovládať meč. 

(N. KOSTÍN A. - Zo starých Bánoviec, Vyšla nákladom a tlačou G. A. Bežo v Trnave roku 1933, str. 29)